Siedma nedeľa po Päťdesiatnici: Slepec a nemý človek
Prihláste sa, aby vám ostala história navštívených článkov tu
Evanjelium (Matúš 9, 27 – 35) siedmej nedele po Päťdesiatnici nám stále ukazuje Ježiša ako Spasiteľa. Náš Pán vracia zrak dvom slepcom a reč posadnutému nemému človeku.
Mnohé jednotlivosti týchto epizód by si zaslúžili našu pozornosť – predovšetkým Ježišova otázka slepcom: „Veríte, že vám to môžem urobiť?“ My sa však sústredíme na povahu oboch zázrakov.
Slepota a nemota: to sú aj dve veľké duchovné choroby.
Duchovne slepý človek nevidí svetlo sveta. Pohybuje sa v zatemnenom priestore. Duchovne slepý človek nielenže nevidí božský odraz, ale nedokáže ani vidieť ľudí – lebo skutočne vidieť ľudí je možné len vo svetle zhora; príliš často nám naša predstavivosť, ktorá nie je očistená a osvetlená Bohom, zobrazuje ostatných ľudí v ohavnej podobe.
Duchovne nemý človek nedokážeme hovoriť s ostatnými ľuďmi; skutočný dialóg, výmena najvyšších hodnôt medzi „ty“ a „ja“, to je pre neho nedostupné. Duchovne nemý človek je odsúdený na neustály a neplodný monológ, lebo v podstate egoisticky hľadá len seba samého. Nemôže zvestovať druhým, čo je od Boha. Nedokáže hovoriť ani k Bohu; modlitba je mu obťažná a privádza ho k zúrivosti.
Kto neprijíma Ježiša Krista – božské Slovo, ktoré sa stalo telom, je zbavený každého slova.
Kto neprijíma Ježiša Krista – Svetlo sveta, je zbavený všetkého svetla.
Ó, môj Spasiteľ, daj, aby som videl, daj, aby som rozprával!
Zdroj: Mních východnej Cirkvi: Rok Pánovej milosti
.
Siedma nedeľa po Päťdesiatnici
Čítania: Rimanom 15, 1 – 7; Matúš 9, 27 – 35
Evanjelium tejto nedele možno zhrnúť takto: Ježiš chodil a konal dobro, uzdravoval chorých a zjavoval Božiu lásku ku všetkým.
Svätý Pavol nám hovorí, že Ježiš to robil zo svojej dobroty, nie aby potešil seba samého, nie aby oslávil seba samého. Z lásky k nám Ježiš vzal na seba urážky, ktoré boli určené nám. Svätý Pavol uzatvára: „Preto prijímajte jeden druhého, ako aj Kristus prijal vás, na Božiu slávu“ (Rimanom 15, 7). Týmto spôsobom môžeme uzdravovať navzájom svoje duše.
Dnešný apoštol a evanjelium nám ďalej hovoria, čo je to skutočná láska k blížnemu. Je tu však jedna podmienka: musíme byť otvorení Božej láske. Čo sa Ježiš pýta slepcov? „Veríte, že to môžem urobiť?“ (Matúš 9, 28)
Ak slepci verili, že môžu byť uzdravení, potom tiež verili, že potrebujú uzdravenie, na rozdiel od pokryteckých farizejov, ktorým Ježiš hovorí: „Keby ste boli slepí, nemali by ste hriech. Vy však hovoríte: ‚Vidíme.‘ A tak váš hriech zostáva“ (Ján 9, 41).
Farizeji v zatrpknutosti a plnej neviere hádžu na Ježiša urážky: „Mocou kniežaťa zlých duchov vyháňa zlých duchov“ (Matúš 9, 34).
Sme slepí voči Božiemu obrazu v druhých, keď ich „démonizujeme“, a v skutočnosti sa sami meníme na démonov. Namiesto toho by sme sa mali navzájom uzdravovať a neodsudzovať.
Zdroj: Meditácia protojereja Davida Petrasa
Prihlasovanie na odber nových článkov čoskoro...
Sviatok svätého Premenenia a požehnanie ovocia podľa tradície byzantského obraduNedeľa 6. týždňa po Päťdesiatnici / Uzdravenie ochrnutého
