Prúd živej vody: Biblia – inšpirované Božie slovo (4. časť)
Láskyplný Pane, rozsvieť v našich srdciach neuhasínajúce svetlo tvojho božského poznania a otvor náš duchovný zrak, aby sme chápali tvoju evanjeliovú náuku. Vlož do nás bázeň pred tvojimi prikázaniami, aby sme premáhali žiadosti tela, viedli duchovný život a vo všetkom zmýšľali a konali tak, ako sa to páči tebe. Veď ty si svetlo našich duší a tiel, Kriste Bože, a my ti vzdávame slávu i tvojmu Otcovi, ktorý nemá počiatku, s tvojím presvätým, dobrým a životodarným Duchom teraz i vždycky i na veky vekov. Amen
Modlitba pred evanjeliom – božská liturgia
Keď sa Boh zjavil niektorým ľuďom, hovorili o svojej skúsenosti. V niektorých prípadoch o tom napísali, v iných prípadoch ich citovali iní, ktorí ich o tom počuli hovoriť. Keďže toto zjavenie sa neobmedzuje na jeden deň v celých dejinách, tieto písomné záznamy sa naďalej rozširujú. Hlavný písomný záznam kresťanskej Tradície sa nazýva Biblia, respektíve Sväté písmo, Sväté spisy atď.
Biblia je pre väčšinu kresťanov bezpochyby jedným z najdôležitejších vyjadrení Tradície. Pre väčšinu kresťanov v Severnej Amerike je Biblia v skutočnosti jediným vyjadrením Tradície, ktoré akceptujú ako definitívne. Dokonca aj nekresťania sú nútení zaoberať sa obrovským vplyvom, ktorý mala Biblia na našu západnú civilizáciu vo všeobecnosti a na našu anglicky hovoriacu civilizáciu zvlášť.
Biblia bola napísaná pod inšpiráciou Svätého Ducha v spoločenstve veriacich, Cirkvi, a prostredníctvom neho, a opisuje rastúce vedomie tohto spoločenstva o Božom pôsobení v jeho živote. Preto je to denník Cirkvi a iba Cirkev mu môže správne porozumieť. Zatiaľ čo človeka zvonka môže vziať rodinný album alebo zápisník a rozpoznať postavy ako ľudí a možno aj rozlíšiť povahu zaznamenanej udalosti (svadba, promócia atď.), náhodný pozorovateľ nemôže znovu zažiť nostalgiu pôvodnej spoločnej udalosti, ak nemá citové puto so zobrazenými ľuďmi. Rovnakým spôsobom vzniká Biblia z Cirkvi; aby mohla plne odovzdať svoj význam, musí byť prežívaná v Cirkvi.
Keď pri práci s Bibliou opustíme hranice Cirkvi, môžeme sa stať obeťou dvoch veľmi nebezpečných extrémov: oslabeného pohľadu na Bibliu ako na zbožný folklór alebo nejakého druhu modloslužby, v ktorej sa klania samotnej Biblii.
„Folklórny“ prístup vidí Bibliu ako fascinujúcu zbierku starobylých príbehov, ktoré sa zachovali takmer náhodou a ktoré zobrazujú náboženské presvedčenia alebo predsudky určitého národa v určitej dobe. Nevidí, že Biblia bola špeciálne poskytnutá Bohom, aby slúžila na dosiahnutie konkrétneho cieľa.
Prístup klaňajúci sa Biblii z nej robí takmer tabuľu ouija. Bibliu vidí ako pevný a slávnostný text, ktorý poskytuje odpovede na všetky otázky (vrátane fyziky, astronómie atď.) a ktorého jednotlivé zložky majú rovnakú hodnotu. Pre niektorých fundamentalistov sa stalo módou hovoriť o „kresťanoch veriacich v Bibliu“. Tento výraz nemá o nič väčší význam ako „kresťania bozkávajúci ikony“ alebo „kresťania nosiaci medailóny“. Trpí rovnakou silou a rovnakou slabosťou ako všetky takéto čiastkové pohľady na Tradíciu a Cirkev.
Správne chápanie – totiž chápanie Cirkvi – prijíma Bibliu ako inšpirovanú a zachovávanú Bohom na konkrétny účel, pričom využíva ľudské inštitúcie a schopnosti v spojení s Božou prozreteľnosťou podľa doby, v ktorých boli jednotlivé zložky zaznamenané. Cirkev vidí, že určité biblické predpisy alebo chápanie predstavujú Božiu vôľu pre dočasné alebo prechodné etapy v živote jeho ľudu. Preto boli zrušené mnohé starozákonné predpisy, ako napríklad kóšer zákony o stravovaní.
Ako vznikla Biblia
Naše anglické slovo Bible pochádza z gréckeho slova Biblia, ktoré znamená Knihy. Hoci sa o Biblii bežne hovorí ako o knihe, v skutočnosti je presnejšie hovoriť o Biblii ako o zbierke kníh, ktorá sa podobá skôr knižnici než jednému dielu.
Boh začal svoje dielo zásahu do našich dejín tým, že sa zjavil. Tí, ktorí zažili jeho prítomnosť, rozprávali o jeho konaní svojim potomkom. Títo ľudia rozprávali príbeh svojim potomkom, pretože zásah bol úžasný alebo krásny. Jedna generácia odovzdala príbeh ďalšej generácii, čím vznikla ústna tradícia. Po celý čas Boh inšpiroval ľudí, aby pokračovali v rozprávaní tohto príbehu, takže Boh je vnímaný nielen ako zdroj Zjavenia, ale aj ako sila jeho pokračovania a zachovania. Keď každá generácia pridala k tejto ústnej histórii svoju vlastnú skúsenosť s Bohom, nový materiál mal tendenciu posilňovať ten starý. Nové skúsenosti sa chápali ako potvrdenie prísľubov daných predkom a pokračovanie zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi Bohom a ľudom. Boh pôsobil ako dirigent symfónie. Hoci Boh hudbu priamo netrovil (keďže, takpovediac, nehral na žiadnom nástroji), organizoval a riadil všetky zložky tak, aby priniesli želaný efekt. Tento vznikajúci obraz, táto zintenzívnená skúsenosť vytvorila spoločenstvo, ktorého korene netvorili len pokrvné línie, ale aj skúsenosti viery. Príbeh o osobnom Bohu, ktorý sa osobne zaujímal o ich blaho, ich spájal rovnako ako krv ich genetických predkov prúdiaca v ich žilách. Toto spoločenstvo sa stalo qahal (po hebrejsky) a potom ekklesia (po grécky) – zhromaždením, Cirkvou.
Nakoniec niektorí ľudia, ktorí vedeli písať, začali tieto príbehy spracúvať do literatúry, opäť pod vplyvom Svätého Ducha. Tieto texty sa následne revidovali a upravovali, aby sa objasnila táto úžasná iniciatíva Boha a výhody, ktoré z nej ľudstvo malo. Stručne povedané, veríme, že Svätý Duch pritiahol týchto spisovateľov, aby tieto udalosti prerozprávali, a potom pritiahol ďalších, aby ich zozbierali a upravili v rámci pokračujúceho tvorivého impulzu. Pretože Boh zvláštnym spôsobom ako zvláštnu milosť (alebo milosrdenstvo) uskutočňuje toto formovanie Biblie, On je skutočným autorom. Tak ako je Boh stvoriteľom všetkých vecí, je aj udržiavateľom svojho stvorenia. Musíme dodať, že občas Boh zasahuje silnejšie alebo priamejšie, aby dosiahol veľmi zvláštny vývoj a tak preukázal – nápadným spôsobom – svoju tvorivú prítomnosť. Biblia je takýmto prejavom Božej stvoriteľskej prítomnosti. Bez toho, aby narušil prirodzený spôsob, akým takáto literatúra vzniká, Boh zorganizoval tento proces s osobitnou vitalitou, aby sa zaoberal niektorými z najdôležitejších prvkov života. Preto mohol apoštol Pavol poradiť svätému Timotejovi: „Celé Písmo je Bohom vnuknuté a užitočné na poúčanie, na usvedčovanie, na nápravu a na výchovu v spravodlivosti“ (2 Tim 3, 16).
Živá v Cirkvi
S rizikom opakovania sa vráťme späť a pozrime sa, ako Sväté písmo posilňuje pôvodnú skúsenosť s Bohom. Niekoľkokrát sme zopakovali, že písomná správa (Písmo) o skúsenosti, ktorú máme s Bohom, stojí ako svedectvo samotnej skúsenosti. Jedným z príkladom je epizóda, v ktorej sa Boh Mojžišovi charakterizoval ako „milostivý a láskavý Boh, zhovievavý, veľmi milosrdný a verný. On preukazuje milosrdenstvom tisícom, odpúšťa neprávosť, zločiny a hriech“ (Ex 34, 6 – 7). Boh takto kategoricky vyhlásil to, čo sa jeho ľud už naučil na základe skúsenosti, že „[Boh] je dobrý… jeho milosrdenstvo trvá naveky“ (Ž 106, 1).
Táto trvalá láskavosť sa prejavila v niekoľkých nádherných skutkoch a skúsenosť s každou ďalšou udalosťou posilnila presvedčenie, že tento Boh je skutočne láskavý a milujúci. Vo svojich pokynoch Mojžišovi o slávení Paschy Boh poveruje proroka, aby povedal ľudu: „Keď sa vás opýtajú vaše deti: ‚Čo to máte za zvyk?‘, vy odpoviete: ‚To sa robí pre to, čo pre mňa urobil Pán, keď…‘“ (porov. Exodus 12, 26 – 27; 13, 8). Dodnes na paschálnom sedere zbožní židia pripomínajú svojim deťom, že „v každej generácii sa človek musí vnímať ako osobne oslobodený Najvyšším“. Tento reťazec spoločných skúseností tvorí dejiny a práve v dejinách Boh uchováva záznam o svojom konaní so spoločenstvom. História je viac než záznam, je to formujúci vplyv. Ľudské bytosti sú reflexívne. To znamená, že svoje pocity a presvedčenia premietame mimo seba a potom nás tieto projekcie ovplyvňujú, akoby boli „iné“ ako my.
Môžeme uviesť takýto príklad: ak napíšem hudobnú skladbu a potom si ju vypočujem, ako sa hrá, ovplyvní ma jej interpretácia. Buď schválim svoje pôvodné úsilie, alebo partitúru prepracujem. Rovnakým spôsobom, pretože Boh sa nám stáva jasnejším, keď sa objavuje v dejinách, akt zjavenia a jeho záznam nás zasa ovplyvňujú. Ako dva póly striedavého prúdu nás tento akt a potom jeho vyjadrenie neustále vháňajú hlbšie do základu pochopenia.
Hneď vidíme, že inšpirácia je zameraná na dve rôzne úlohy. Boh inšpiroval niektorých ľudí, aby konali určitým spôsobom (Mojžiša, aby prevzal vedenie nad spoločenstvom, Jozueho, aby sa stal jeho nástupcom, prorokov, aby hovorili v jeho mene, atď.). Potom Boh inšpiroval ďalších, aby si tieto udalosti alebo výroky všimli, zaznamenali ich a sprístupnili ostatným. Keď tieto akty inšpirácie prijímajú ďalší, musia byť zasa inšpirovaní, aby ich správne interpretovali. Použijeme tento príklad: text je preložený do iného jazyka a poslaný konkrétnej osobe. Ak táto osoba nevie jazyk, v ktorom je list napísaný, musí sa preložiť znova, alebo sa musí angažovať niekto, kto by vysvetlil tento text. V Biblii sa pôvodná udalosť vyjadrená literárnou formou a potom sa musí „preložiť“ späť do skúsenosti, ak má byť živá.
Výborný príklad je v Skutkoch apoštolov 8, 26 – 39. Eunuch etiópskej kráľovnej Kandaky čítal Izaiášovo proroctvo, keď sa viezol na koči pri návrate z Jeruzalema. Svätý Filip k nemu pristúpil a spýtal sa ho, či rozumie, čo to znamená. Veľmož odpovedal, že potrebuje, aby mu to niekto vysvetlil. Bolo potrebné, aby evanjelizačná milosť pôsobiaca vo Filipovi premenila napísaný text späť na osobné stretnutie pre tohto človeka. Eunuch potreboval kontakt so spoločenstvom – ktorého predstaviteľom bol diakon Filip –, aby dosiahol túto premenu. To poukazuje na veľmi dôležitý princíp. Ľudia hľadajúci Boha potrebujú byť uvedení do Božieho ľudu a v ich spoločnosti ožíva záznam o úžasnom Božom zaobchádzaní s ľudským pokolením! Z toho istého dôvodu Cirkev učí, že Bibliu nemá definitívne vykladať žiaden jednotlivec, ale iba samotné spoločenstvo.
Osobná úvaha
Čo je inšpirácia?
Aké sú nebezpečenstvá prežívanie Biblie mimo Cirkvi?
Ako Boh naďalej pôsobí v živote Cirkvi prostredníctvom liturgie a ohlasovania Božieho slova?
Zdroj: A stream of living water, God with us publications 1988. Pracovný preklad angličtiny zhotovil o. Ján Krupa
Nasledujúce: Prúd živej vody: Moje osobné slovo od Boha (5. časť)Predchádzajúce: Prúd živej vody: Vyjadrenia tejto Tradície (3. časť)
