Prúd živej vody

Prúd živej vody: Biblia – inšpirované Božie slovo – Ako vznikla Biblia; Živá v Cirkvi; Moje osobné slovo od Boha; Modlitbové čítanie Svätého písma; Meditovanie so Svätým písmom

od autora: Ján Krupa · 9 januára, 2023

Láskyplný Pane, rozsvieť v našich srdciach neuhasínajúce svetlo tvojho božského poznania a otvor náš duchovný zrak, aby sme chápali tvoju evanjeliovú náuku. Vlož do nás bázeň pred tvojimi prikázaniami, aby sme premáhali žiadosti tela, viedli duchovný život a vo všetkom zmýšľali a konali tak, ako sa to páči tebe. Veď ty si svetlo našich duší a tiel, Kriste Bože, a my ti vzdávame slávu i tvojmu Otcovi, ktorý nemá počiatku, s tvojím presvätým, dobrým a životodarným Duchom teraz i vždycky i na veky vekov. Amen

Modlitba pred evanjeliom – božská liturgia

Keď sa Boh zjavil niektorým ľuďom, hovorili o svojej skúsenosti. V niektorých prípadoch o tom napísali, v iných prípadoch ich citovali iní, ktorí ich o tom počuli hovoriť. Keďže toto zjavenie sa neobmedzuje na jeden deň v celých dejinách, tieto písomné záznamy sa naďalej rozširujú. Hlavný písomný záznam kresťanskej Tradície sa nazýva Biblia, respektíve Sväté písmo, Sväté spisy atď.

Podporte nás

Biblia je pre väčšinu kresťanov bezpochyby jedným z najdôležitejších vyjadrení Tradície. Pre väčšinu kresťanov v Severnej Amerike je Biblia v skutočnosti jediným vyjadrením Tradície, ktoré akceptujú ako definitívne. Dokonca aj nekresťania sú nútení zaoberať sa obrovským vplyvom, ktorý mala Biblia na našu západnú civilizáciu vo všeobecnosti a na našu anglicky hovoriacu civilizáciu zvlášť.

Biblia bola napísaná pod inšpiráciou Svätého Ducha v spoločenstve veriacich, Cirkvi, a prostredníctvom neho, a opisuje rastúce vedomie tohto spoločenstva o Božom pôsobení v jeho živote. Preto je to denník Cirkvi a iba Cirkev mu môže správne porozumieť. Zatiaľ čo človeka zvonka môže vziať rodinný album alebo zápisník a rozpoznať postavy ako ľudí a možno aj rozlíšiť povahu zaznamenanej udalosti (svadba, promócia atď.), náhodný pozorovateľ nemôže znovu zažiť nostalgiu pôvodnej spoločnej udalosti, ak nemá citové puto so zobrazenými ľuďmi. Rovnakým spôsobom vzniká Biblia z Cirkvi; aby mohla plne odovzdať svoj význam, musí byť prežívaná v Cirkvi.

Keď pri práci s Bibliou opustíme hranice Cirkvi, môžeme sa stať obeťou dvoch veľmi nebezpečných extrémov: oslabeného pohľadu na Bibliu ako na zbožný folklór alebo nejakého druhu modloslužby, v ktorej sa klania samotnej Biblii.

„Folklórny“ prístup vidí Bibliu ako fascinujúcu zbierku starobylých príbehov, ktoré sa zachovali takmer náhodou a ktoré zobrazujú náboženské presvedčenia alebo predsudky určitého národa v určitej dobe. Nevidí, že Biblia bola špeciálne poskytnutá Bohom, aby slúžila na dosiahnutie konkrétneho cieľa.

Prístup klaňajúci sa Biblii z nej robí takmer tabuľu ouija. Bibliu vidí ako pevný a slávnostný text, ktorý poskytuje odpovede na všetky otázky (vrátane fyziky, astronómie atď.) a ktorého jednotlivé zložky majú rovnakú hodnotu. Pre niektorých fundamentalistov sa stalo módou hovoriť o „kresťanoch veriacich v Bibliu“. Tento výraz nemá o nič väčší význam ako „kresťania bozkávajúci ikony“ alebo „kresťania nosiaci medailóny“. Trpí rovnakou silou a rovnakou slabosťou ako všetky takéto čiastkové pohľady na Tradíciu a Cirkev.

Správne chápanie – totiž chápanie Cirkvi – prijíma Bibliu ako inšpirovanú a zachovávanú Bohom na konkrétny účel, pričom využíva ľudské inštitúcie a schopnosti v spojení s Božou prozreteľnosťou podľa doby, v ktorých boli jednotlivé zložky zaznamenané. Cirkev vidí, že určité biblické predpisy alebo chápanie predstavujú Božiu vôľu pre dočasné alebo prechodné etapy v živote jeho ľudu. Preto boli zrušené mnohé starozákonné predpisy, ako napríklad kóšer zákony o stravovaní.

Ako vznikla Biblia

Naše anglické slovo Bible pochádza z gréckeho slova Biblia, ktoré znamená Knihy. Hoci sa o Biblii bežne hovorí ako o knihe, v skutočnosti je presnejšie hovoriť o Biblii ako o zbierke kníh, ktorá sa podobá skôr knižnici než jednému dielu.

Boh začal svoje dielo zásahu do našich dejín tým, že sa zjavil. Tí, ktorí zažili jeho prítomnosť, rozprávali o jeho konaní svojim potomkom. Títo ľudia rozprávali príbeh svojim potomkom, pretože zásah bol úžasný alebo krásny. Jedna generácia odovzdala príbeh ďalšej generácii, čím vznikla ústna tradícia. Po celý čas Boh inšpiroval ľudí, aby pokračovali v rozprávaní tohto príbehu, takže Boh je vnímaný nielen ako zdroj Zjavenia, ale aj ako sila jeho pokračovania a zachovania. Keď každá generácia pridala k tejto ústnej histórii svoju vlastnú skúsenosť s Bohom, nový materiál mal tendenciu posilňovať ten starý. Nové skúsenosti sa chápali ako potvrdenie prísľubov daných predkom a pokračovanie zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi Bohom a ľudom. Boh pôsobil ako dirigent symfónie. Hoci Boh hudbu priamo netrovil (keďže, takpovediac, nehral na žiadnom nástroji), organizoval a riadil všetky zložky tak, aby priniesli želaný efekt. Tento vznikajúci obraz, táto zintenzívnená skúsenosť vytvorila spoločenstvo, ktorého korene netvorili len pokrvné línie, ale aj skúsenosti viery. Príbeh o osobnom Bohu, ktorý sa osobne zaujímal o ich blaho, ich spájal rovnako ako krv ich genetických predkov prúdiaca v ich žilách. Toto spoločenstvo sa stalo qahal (po hebrejsky) a potom ekklesia (po grécky) – zhromaždením, Cirkvou.

Nakoniec niektorí ľudia, ktorí vedeli písať, začali tieto príbehy spracúvať do literatúry, opäť pod vplyvom Svätého Ducha. Tieto texty sa následne revidovali a upravovali, aby sa objasnila táto úžasná iniciatíva Boha a výhody, ktoré z nej ľudstvo malo. Stručne povedané, veríme, že Svätý Duch pritiahol týchto spisovateľov, aby tieto udalosti prerozprávali, a potom pritiahol ďalších, aby ich zozbierali a upravili v rámci pokračujúceho tvorivého impulzu. Pretože Boh zvláštnym spôsobom ako zvláštnu milosť (alebo milosrdenstvo) uskutočňuje toto formovanie Biblie, On je skutočným autorom. Tak ako je Boh stvoriteľom všetkých vecí, je aj udržiavateľom svojho stvorenia. Musíme dodať, že občas Boh zasahuje silnejšie alebo priamejšie, aby dosiahol veľmi zvláštny vývoj a tak preukázal – nápadným spôsobom – svoju tvorivú prítomnosť. Biblia je takýmto prejavom Božej stvoriteľskej prítomnosti. Bez toho, aby narušil prirodzený spôsob, akým takáto literatúra vzniká, Boh zorganizoval tento proces s osobitnou vitalitou, aby sa zaoberal niektorými z najdôležitejších prvkov života. Preto mohol apoštol Pavol poradiť svätému Timotejovi: „Celé Písmo je Bohom vnuknuté a užitočné na poúčanie, na usvedčovanie, na nápravu a na výchovu v spravodlivosti“ (2 Tim 3, 16).

Živá v Cirkvi

S rizikom opakovania sa vráťme späť a pozrime sa, ako Sväté písmo posilňuje pôvodnú skúsenosť s Bohom. Niekoľkokrát sme zopakovali, že písomná správa (Písmo) o skúsenosti, ktorú máme s Bohom, stojí ako svedectvo samotnej skúsenosti. Jedným z príkladom je epizóda, v ktorej sa Boh Mojžišovi charakterizoval ako „milostivý a láskavý Boh, zhovievavý, veľmi milosrdný a verný. On preukazuje milosrdenstvom tisícom, odpúšťa neprávosť, zločiny a hriech“ (Ex 34, 6 – 7). Boh takto kategoricky vyhlásil to, čo sa jeho ľud už naučil na základe skúsenosti, že „[Boh] je dobrý… jeho milosrdenstvo trvá naveky“ (Ž 106, 1).

Táto trvalá láskavosť sa prejavila v niekoľkých nádherných skutkoch a skúsenosť s každou ďalšou udalosťou posilnila presvedčenie, že tento Boh je skutočne láskavý a milujúci. Vo svojich pokynoch Mojžišovi o slávení Paschy Boh poveruje proroka, aby povedal ľudu: „Keď sa vás opýtajú vaše deti: ‚Čo to máte za zvyk?‘, vy odpoviete: ‚To sa robí pre to, čo pre mňa urobil Pán, keď…‘“ (porov. Exodus 12, 26 – 27; 13, 8). Dodnes na paschálnom sedere zbožní židia pripomínajú svojim deťom, že „v každej generácii sa človek musí vnímať ako osobne oslobodený Najvyšším“. Tento reťazec spoločných skúseností tvorí dejiny a práve v dejinách Boh uchováva záznam o svojom konaní so spoločenstvom. História je viac než záznam, je to formujúci vplyv. Ľudské bytosti sú reflexívne. To znamená, že svoje pocity a presvedčenia premietame mimo seba a potom nás tieto projekcie ovplyvňujú, akoby boli „iné“ ako my.

Môžeme uviesť takýto príklad: ak napíšem hudobnú skladbu a potom si ju vypočujem, ako sa hrá, ovplyvní ma jej interpretácia. Buď schválim svoje pôvodné úsilie, alebo partitúru prepracujem. Rovnakým spôsobom, pretože Boh sa nám stáva jasnejším, keď sa objavuje v dejinách, akt zjavenia a jeho záznam nás zasa ovplyvňujú. Ako dva póly striedavého prúdu nás tento akt a potom jeho vyjadrenie neustále vháňajú hlbšie do základu pochopenia.

Hneď vidíme, že inšpirácia je zameraná na dve rôzne úlohy. Boh inšpiroval niektorých ľudí, aby konali určitým spôsobom (Mojžiša, aby prevzal vedenie nad spoločenstvom, Jozueho, aby sa stal jeho nástupcom, prorokov, aby hovorili v jeho mene, atď.). Potom Boh inšpiroval ďalších, aby si tieto udalosti alebo výroky všimli, zaznamenali ich a sprístupnili ostatným. Keď tieto akty inšpirácie prijímajú ďalší, musia byť zasa inšpirovaní, aby ich správne interpretovali. Použijeme tento príklad: text je preložený do iného jazyka a poslaný konkrétnej osobe. Ak táto osoba nevie jazyk, v ktorom je list napísaný, musí sa preložiť znova, alebo sa musí angažovať niekto, kto by vysvetlil tento text. V Biblii sa pôvodná udalosť vyjadrená literárnou formou a potom sa musí „preložiť“ späť do skúsenosti, ak má byť živá.

Výborný príklad je v Skutkoch apoštolov 8, 26 – 39. Eunuch etiópskej kráľovnej Kandaky čítal Izaiášovo proroctvo, keď sa viezol na koči pri návrate z Jeruzalema. Svätý Filip k nemu pristúpil a spýtal sa ho, či rozumie, čo to znamená. Veľmož odpovedal, že potrebuje, aby mu to niekto vysvetlil. Bolo potrebné, aby evanjelizačná milosť pôsobiaca vo Filipovi premenila napísaný text späť na osobné stretnutie pre tohto človeka. Eunuch potreboval kontakt so spoločenstvom – ktorého predstaviteľom bol diakon Filip –, aby dosiahol túto premenu. To poukazuje na veľmi dôležitý princíp. Ľudia hľadajúci Boha potrebujú byť uvedení do Božieho ľudu a v ich spoločnosti ožíva záznam o úžasnom Božom zaobchádzaní s ľudským pokolením! Z toho istého dôvodu Cirkev učí, že Bibliu nemá definitívne vykladať žiaden jednotlivec, ale iba samotné spoločenstvo.

Osobná úvaha

Čo je inšpirácia?

Aké sú nebezpečenstvá prežívanie Biblie mimo Cirkvi?

Ako Boh naďalej pôsobí v živote Cirkvi prostredníctvom liturgie a ohlasovania Božieho slova?

Moje osobné slovo od Boha

Keď prichádzame ako veriaci do Cirkvi, aby sme skúmali Sväté písmo, aby sme hľadali Pánovo slovo pre nás, prichádzame vo viere. Veríme, že ten istý Duch, ktorý pôsobil pri inšpirovaní napísania týchto kníh a bol prítomný pri ich vydávaní a pri tom, ako Cirkev rozlišovala, ktoré knihy sú od Boha a ktoré nie – že ten istý Duch pôsobí aj na to, aby k nám hovoril prostredníctvom tohto prvku Tradície. Vieme, že Sväté písmo nie je len historickým záznamom, ale spôsobom, akým s nami Boh koná, keď k Svätému písmu prichádzame s vierou. Keďže tieto knihy sú predovšetkým dielom Ducha v Cirkvi, prichádzame k nim s vierou v Cirkev a prítomnosť Ducha v nej. Na Sväté písmo sa nepozeráme ako na niečo, čo je mimo Cirkvi alebo nejakým spôsobom nad ňou (a už vôbec nie ako na niečo, čo Cirkev nahrádza). Sväté písmo chápeme ako jeden zo spôsobov, akým Boh od počiatku až dodnes koná so svojou Cirkvou a s každým jej členom. Je to prostriedok, ktorým Boh hovorí vo svojej Cirkvi k tým, ktorí sa ho snažia nasledovať s vierou.

Keďže veríme, že Sväté písmo je prostriedkom, ktorým v nás pôsobí Duch, môžeme oprávnene povedať, že Boh k nám osobne hovorí na stránkach Biblie. Pán neprišiel zanechať svetu súbor abstraktných teórií, ale premeniť životy, a preto je jeho slovo určené pre nás v hĺbke nášho bytia. Niekedy vieme, že napríklad Pánove slová v evanjeliu sú adresované priamo nám: „Milujte sa navzájom, ako som ja miloval vás!“ V takýchto úryvkoch hovorí k tým, ktorí tieto slová čítajú, tak priamo, ako keby sme boli s ním na galilejskom úbočí v prvom storočí. V iných prípadoch je jasné, že slová sú adresované konkrétnym osobám. Aj keď nemusia byť nevyhnutne určené mne, zvyčajne sa dá povedať, že sú o mne. Aj keď možno nemám päť manželov, určite sa môžem vidieť v Samaritánke, ktoré je bez Boha nenaplnená, ale skrýva sa za otázkami príslušnosti k Cirkvi. Keď čítam Sväté písmo, najmä Nový zákon, vo viere si uvedomujem, že je napísané mne, je napísané o mne. Boh na jeho stránkach hovorí moje meno.

Ako ku mne Duch „hovorí“ v Božom slove? Určite nie počuteľným hlasom, ani nám nevytvára slová v našej mysli. Nedáva nám iné slová ako tie, ktoré nájdeme na stránkach posvätného textu, ale to, čo čítame, pre nás nadobudne význam a stane sa živým, keď to čítame vo viere. Možno sme to čítali alebo počuli už mnohokrát predtým, ale stáva sa, že teraz vieme, že je to adresované nám osobne. Práve to sa vraj stalo svätému Antonovi Pustovníkovi a svätému Augustínovi v rozhodujúcich okamihoch ich života. Počuli Božie slovo, ktoré sa čítalo na bohoslužbách, a hlboko vedeli, že tieto slová sú určené im. Srdcia im horeli a uvedomovali si, že Pán sa ich takto dotkol.

Tieto zážitky sa nedajú nijako vynútiť ani naprogramovať, ale v živote veriacich sa dejú, keď k Svätému písmu pristupujeme nábožne a vnímame ho ako to, čím skutočne je: prostriedok, ktorým sa nám Duch dáva poznať. Je teda zrejmé, že nie jednoduché čítanie Biblie, ako keď si listujeme dennú tlač alebo prezeráme časopis Time, nás privedie k skúsenosti s naším zjavujúcim sa Bohom. K Svätému písmu treba pristupovať s duchom túžiacim spoznať Boha a ochotným slúžiť Bohu akýmkoľvek spôsobom, ku ktorému nás on povolá. Potom sa slová na stránkach Biblie stanú pre nás Božím slovom, ako to bolo zamýšľané.

Ako sa človek zaoberá Svätým písmom ako Božím slovom? Prvým krokom je uvedomiť si, že má byť našim každodenným chlebom. Jedávame každý deň a nejako nás to nenudí. Rovnako aj Božie slovo treba uznať ako našu každodennú potravu, ktorá nás má pravidelne sýtiť a formovať ako Pánov ľud. Začiatočníkom sa vo všeobecnosti odporúča začať s Novým zákonom a najmä s jedným z evanjelií. Denné čítanie malého úseku, následné uvažovanie o ňom a venovanie sa mu v osobnej modlitbe je praktickým a zmysluplným spôsobom, ako začať počuť Pánov hlas v jeho slove. Ako užitočný návod môžu poslúžiť denné čítania z božskej liturgie, uvádzané v liturgickom kalendári, ktorý poskytuje väčšina farností.

Väčšina zoznamov čítania alebo iných biblických citácií sa odvoláva na pasáže podľa kapitol a veršov. V stredoveku bola takto rozdelená každá biblická kniha. Ak chceme nájsť konkrétny úryvok zo Svätého písma, musíme najprv uviesť, aký je názov knihy (napr. Jn, čo odkazuje na Evanjelium podľa svätého Jána), kapitolu a verš (napr. Jn 3, 16, čo čítame ako 16. verš 3. kapitoly Jánovho evanjelia). Texty Svätého písma používané v liturgických bohoslužbách sa často delia iným spôsobom, a to podľa „začala“ alebo časti určenej na konkrétny deň. V liturgických kalendároch sa môže používať jeden alebo oba systémy delenia.

Modlitbové čítanie Svätého písma

Spôsob, akým čítame, rozhoduje o plodnosti čítania v našom živote. Začnite tým, že sa postavíte do Božej prítomnosti a budete zvolávať vedenie toho, ktorého je slovo. Mnohí ľudia v byzantskej cirkvi začínajú svoje čítanie modlitbou zvolávania Svätého Ducha „Kráľu nebeský“ alebo liturgickou modlitbou uvedenou na začiatku tejto druhej kapitoly. Po čase čítania sa zamyslite nad tým, ako sa vám Boh môže prihovoriť týmito slovami. Modlite sa za usmernenie a silu uskutočniť to, k čomu vás Pán možno vedie.

Ako už bolo povedané vyššie, niekedy je vo Svätom písme jasne vnímané Pánovo vedenie pre osobný život jednotlivca. Zároveň si uvedomujeme, že ľudia sa často klamú o tom, čo od nich Boh chce alebo očakáva. Samotná dobrá vôľa nestačí. Náš modlitbový úmysel by mal byť podporený štúdium: používanie darov, ktoré nám Boh dal, aby sme rozoznali, čo Boh chce svojím slovom vyjadriť. Každý človek, ktorý vážne číta Sväté písmo, by mal napríklad do istej miery rozumieť každému typu literatúry v Biblii, aby mohol lepšie pochopiť Božie zámery v nej. Kniha Genezis, Izaiášovo proroctvo, List Rimanom sú veľmi odlišné druhy spisov. Pochopenie niečoho z ich štýlu a zámeru nám umožní sústrediť sa na to, čo Svätý Duch v tejto knihe skutočnosti učí, namiesto toho, čo by sme si mohli myslieť, že hovorí. Jedným z možno zjavných príkladov je schopnosť rozlíšiť, kedy hovoriaci alebo spisovateľ používa obraznosť. Nikto si nemyslí, že keď Kristus povedal Petrovi: „Na tejto skale postavím Cirkev,“ že mal na mysli konkrétnu minerálnu hmotu pri ich nohách. Iné použitia obraznosti a štýlu nie sú také zrejmé a často sa nesprávne vykladajú. Štúdium nám pomáha určiť pôvodný zmysel spisu a teda vernejšie rozoznať, čo Boh v úryvku učí.

Neštudujeme pasáže, akoby sa nimi nikto nikdy predtým nezaoberal. Našou zásadou pri štúdiu akéhokoľvek vyjadrenia Tradície Cirkvi je to, že Duch, ktorý pôsobil pri ich formovaní, stále pôsobí v Cirkvi. Preto pristupujeme k Svätému písmu v širšom kontexte toho, čo Cirkev chápe ako Boží plán pre svoje stvorenie. V tomto širšom kontexte vidíme, že určité pasáže sa počas života kresťanského spoločenstva dôsledne vykladali určitým spôsobom. Toto nám ukazuje cestu. Z toho istého dôvodu vidíme, že Cirkev niekedy chápala Starý zákon ako najúplnejšiu výpoveď len vtedy, keď sa naň pozerala vo svetle Krista, na ktorého poukazoval. Jeho udalosti a osobnosti sa chápali ako „predobrazy“ alebo ukazovatele na Krista a jeho dielo. Práve takýmto spôsobom čítame starozákonné pasáže v kontexte našich bohoslužieb.

Pri štúdiu Sväté písma sa teda snažíme rozoznať tri veci. Snažíme sa pochopiť, čo chcel jeho ľudský autor povedať, keď ho písal. Potom sa snažíme zistiť, ako Cirkev vnímala danú pasáž z hľadiska širšej vízie Ducha o Božom spásnom diele pre nás. Po tretie, skúmame, čo tento úryvok môže znamenať pre nás osobne pre náš rastúci život viery. Toto je cieľ, ku ktorému by malo naše štúdium viesť, a toto štúdium by pre nás malo byť prostriedkom lepšieho počúvania Božieho slova, a nie prekážkou, ktorá nám bráni v jeho prežívaní. Preto duchovní autori často hovoria, že musí prísť čas, keď sa od snahy porozumieť Biblii presunieme k snahe počúvať Božieho Ducha, ktorý k nám hovorí vo Svätom písme. Štúdium má napomáhať počúvaniu a musí mu ustúpiť.

Dostupnosť Svätého písma pre každého človeka na súkromnú modlitbu a štúdium je v dejinách kresťanstva relatívne novým vývojom. Pred vynájdením kníhtlače si to mohli dovoliť len bohatí, ktorí si mohli nechať Sväté písmo ručne kopírovať. V tomto období bola bohoslužba Cirkvi hlavným spôsobom, ako sa oboznamovať so Svätým písmom.

Písmo tvorí dôležitú súčasť mnohých bohoslužieb v našej tradícii. Časti sa nám čítajú pri božskej liturgii alebo pri bohoslužbách a svätých tajomstvách. Žalmy spievame celé alebo ich časti, či už ako antifóny, prokimeny alebo iné druhy žalmov. Dokonca aj tie modlitby, ktoré nie sú úplne prevzaté z Biblie, sú pretkané citátmi alebo narážkami na biblické pasáže. Toto hojné používanie Svätého písma viedlo mnohých k poznámke, že nemôžeme pochopiť našu bohoslužobnú tradíciu bez znalosti Svätého písma a že nemôžeme plne oceniť Sväté písmo bez toho, aby sme boli zakorenení v liturgickom živote Cirkvi. Používanie Svätého písma v liturgii je azda najvýznamnejším, ako aj najoriginálnejším spôsobom ich využitia v kresťanskom živote. Ich ohlasovanie v zhromaždení je udalosťou, ktorá živí život celej Cirkvi, rovnako ako osobné čítanie má podporovať náš individuálny duchovný život.

Počúvaním Božieho slova, či už na bohoslužbách alebo v súkromí nášho vlastného modlitebného kútika, sa prostredníctvom tohto najzákladnejšieho prvku Tradície učíme tajomstvu Božieho spásneho plánu pre náš život. Prijímame jeho slovo do svojho srdca a sme povolaní na toto slovo odpovedať. Keď tak robíme, náš život sa mení a my zisťujeme, že Boží Duch sa nás dotkol takisto, ako sa dotkol apoštolov a prorokov, spravodlivých mužov a žien Cirkvi, pretože Duch najprv pôsobil, aby sa Boh prejavil týmto spôsobom.

Meditovanie so Svätým písmom

Jedným zo spôsobov, ako môžeme začať meditovať, je modlitbové čítanie Svätého písma a uvažovanie o ňom. Nasledujúci model je uvedený ako príklad toho, ako môžeme začať čítať Sväté písmo meditatívnym a modlitbovým spôsobom.

Najprv so nájdite vo svojom dennom programe čas (15-20 minút), keď môžete byť sami a nerušení. Môže to byť ráno po tom, čo zvyšok rodiny odíde do práce alebo do školy; môže to byť večer, keď sa všetko hotové; ale nájdite si pravidelný čas a pokojné miesto, kde sa budete cítiť pohodlne.

Potom si prečítajte krátky úryvok z Biblie. Môžete sa riadiť dennými čítaniami, ktoré sú v cirkevnom kalendári na každý deň v roku. Alebo si môžete vybrať jedno z evanjelií alebo jeden z listov vcelku a každý deň si prečítať krátky úsek. Alebo môžete sledovať sériu tém zo sprievodcu čítaním Biblie.

Prečítajte si úryvok pomaly a pozorne. Potom si ho prečítajte ešte raz. Možno si ho budete chcieť prečítať aj tretíkrát, kým nebudete mať pocit, že ste s ním celkom oboznámení. Pokúste sa predstaviť si sami seba v danej situácii; použite svoju predstavivosť.

Teraz si položte tri otázky:

Prvá: Čo znamená tento úryvok? Skúste ho parafrázovať alebo predstierajte, že ho hovoríte deťom alebo niekomu, kto už nevie čítať. Skúste ho vyjadriť vlastnými slovami.

Druhá: Čo to pre mňa znamená? Božie slovo je živé a aktívne v našom živote. Čo mi hovorí táto konkrétna pasáž? Ako sa vzťahuje na môj život a moju konkrétnu situáciu? Týmto spôsobom si začíname personalizovať Božie slovo a robíme ho súčasťou našej životnej skúsenosti.

Tretia: Ako mám reagovať v modlitbe? Toto je Božie slovo, ktoré mi bolo povedané. Pozorne ho počúvam. Toto ešte nie je dialóg, musím aj odpovedať. Teraz hovorím Bohu s vďakou, s chválou; hľadám jeho stálu prítomnosť a pomoc v mojom živote; spomínam na všetkých, za ktorých sa chcem modliť. Nakoniec len sedím v tichu… už netreba hovoriť žiadne slová… len sa tešíme z prítomnosti toho druhého.

Osobná reflexia

Prečo je štúdium Biblie dôležité?

Ako sa Biblia používa v našich liturgických službách?

Aké tri úvahy treba mať na pamäti pri čítaní akéhokoľvek úryvku zo Svätého písma?

Ako k vám Duch prehovoril prostredníctvom živého slova? Aké sú vaše skúsenosti?

Od útleho detstva poznáš Sväté písma, ktoré ti môžu dať poučenie na spásu skrze vieru, ktorá je v Kristovi Ježišovi. Celé Písmo je Bohom vnuknuté a užitočné na poúčanie, na usvedčovanie, na nápravu a na výchovu v spravodlivosti, aby bol Boží človek dokonalý a pripravený na každé dobré dielo.

Druhý list Timotejovi 3, 15 – 17

Zdroj: A stream of living water, God with us publications 1988. Pracovný preklad angličtiny zhotovil o. Ján Krupa