Ježiš Kristus sa zjavil všetkým ľuďom, keď bol pokrstený
Slávenie sviatku Zjavenia Pána v byzantskom obrade s tradičným požehnaním vody a domov v prostredí rusínskej gréckokatolíckej cirkvi v USA.
Jednou z najpôsobivejších ceremónií v byzantskom obrade je Slávnostné požehnanie vody na sviatok Epifánie na pamiatku Kristovho krstu v Jordáne.
Epifánia, ktorá patrí medzi najstaršie a najúctyhodnejšie slávnosti, vznikla v Palestíne, kde sa celebrovala s bdením a špeciálnymi bohoslužbami na mieste, kde podľa kresťanskej tradície bol pokrstený náš Pán.
Svätý Gregor Divotvorca (z Pontu; † okolo 270) je prvým svedkom, ktorý nám prezentuje Epifániu ako „spásonosné ohlasovanie Kristovho krstu“ (porov. Homília na Kristov krst, 1).
Sviatok Epifánie bol ustanovený ako veľký sviatok vo Východnej cirkvi v polovici 4. storočia, ako sa to vyhlasuje v Apoštolských konštitúciách: „Nech je Epifánia, v ktorej nám Pán zjavil svoje božstvo, pre vás najviac uctievaným sviatkom a nech sa slávi šiesteho januára“ (porov. Apoštolské konštitúcie V, 13).
Grécke slovo „epiphaneia“ znamená zjavenie a kresťania ho aplikovali na život nášho Pána Ježiša Krista, výslovne znamenalo zjavenie jeho božstva.
Svätý Ján Zlatoústy († 407) vysvetľuje: „Prečo tento deň nazývame Epifánia? Pretože Ježiš Kristus sa nezjavil všetkým ľuďom, keď sa narodil, ale keď bol pokrstený. Dovtedy bol ľudu neznámy, ako to dosvedčuje svätý Ján Krstiteľ, keď hovorí: „Medzi vami stojí ten, ktorého nepoznáte!“ (Jn 1, 26; porov. Homília na Epifániu, 2).
Bohozjavenie a Osvietenie
V cirkevnej slovančine sa tento sviatok nazýva „Bohojavlenije“. Ide o ekvivalent ku gréckemu slovu „Theophaneia“, ktoré znamená Bohozjavenie. Toto slovo jasnejšie odráža zjavenie Najsvätejšej Trojice pri Kristovom krste, ako sa to poeticky opisuje v tropári sviatku: „Pri tvojom krste v Jordáne…“
Od 4. storočia sa v Predvečer sviatku Epifánie vo Východnej cirkvi vysluhoval aj krst katechumenom. Skorí cirkevní otcovia ho označovali ako tajomstvo Osvietenia (cirkevnoslovansky: Prosviščenije). A tak Epifánia bola nazývaná aj Sviatok svetiel alebo Deň osvietenia (porov. svätý Gregor Naziánzsky, Reč XL, 1 – 6).
V nadväznosti na to naše liturgické knihy nazývajú Nedeľu pred Epifániou Nedeľou pred Osvietením a Nedeľu po Epifánii Nedeľou po Osvietení.
Konštantínopolský patriarcha svätý Proklos († 447) nám podáva nasledujúce vysvetlenie: „Kristus sa zjavil svetu; Kristus naplnil svet svetlom a radosťou; Kristus posvätil vody a rozšíril svoje svetlo v dušiach ľudí“ (porov. Migne, P.G. 65, 757 – 761).
Keďže na Epifániu sa koná slávnostné požehnanie vody, tento sviatok je známy aj ako Sviatok požehnania vody, ľudovo nazývaný „Vodokši“, ide o skrátenú formu cirkevnoslovanského pojmu „Vodokreš“, ktorý znamená požehnanie vody.
Slávnostné požehnanie vody
Hlavnou črtou sviatku Epifánie je slávnostné požehnanie vody na pamiatku Kristovho krstu v Jordáne.
Svätý Gregor Divotvorca vo vyššie spomenutej homílii komentoval: „Pán, ktorý zostúpil do rieky Jordán, prostredníctvom jej prúdov preniesol posvätenie všetkým prúdom (vody).“
A práve v našich liturgických knihách sa požehnanie vody označuje ako Požehnanie Jordánu (cirkevnoslovansky: „Osvjasčenije Jordanovo“), keďže sa považuje za znovu-uskutočnenie Kristovho krstu.
Svojím krstom v Jordáne náš Spasiteľ prepožičal vode mystickú silu posväcovať, ide o „znamenie nebeských prúdov“ Božej milosti (porov. svätý Gregor Divotvorca, Tamže).
Svätý Bazil Veľký († 379) potvrdzuje, že požehnanie vody k nám prišlo ako „mystická tradícia“ (O Svätom Duchu, XXVII, 66) a že voda skrze modlitbu a požehnanie kňaza dostáva „oživujúcu silu Svätého Ducha“ (Tamtiež, XV, 35).
Aj svätý Ambróz († 397) učil, že to bol Svätý Duch, kto „posvätil vody prostredníctvom modlitby služobníka“ (porov. O Svätom Duchu, L. I. kap. VII, 88).
Preto v modlitbe na požehnanie vody vždy nachádzame epiklézu – zvolávanie Svätého Ducha.
Rituál požehnania vody
Najstaršia modlitba na požehnanie vody sa nám zachovala v Euchologione Serapiona († po roku 362), biskupa v Thmuis v dolnom Egypte. Je takmer isté, že samotná modlitba je ešte zo skoršieho obdobia a svedčí o ranej praxi Cirkvi.
Apoštolské konštitúcie (VIII, 39) pripisujú autorstvo prvej modlitby na požehnanie vody svätému apoštolovi Matejovi.
Podľa arménskych zdrojov pôvodným autorom nášho rituálu Slávnostného požehnania vody bol svätý Bazil Veľký, ktorý ho zložil počas svojej návštevy v Jeruzaleme v roku 377.
Pravdepodobne tento rituál bol použitý v Antiochii v roku 387, keď svätý Ján Zlatoústy predniesol svoju homíliu na Kristov krst, v ktorej hovorí:
„Toto je deň, v ktorý bol Kristus pokrstený a skrze jeho krst bol posvätený živel vody. Preto o polnoci na tento sviatok všetci (veriaci) čerpajú (svätú) vodu a uchovávajú si ju vo svojich domoch, pretože v tento deň je voda posvätená“ (porov. Migne, P.G., 49, 336).
Zdá sa, že Bazilov rituál neskôr zrevidoval svätý Proklos Konštantínopolský (434 – 447) a napokon jeruzalemský patriarcha svätý Sofrón (634 – 638), ktorý zložil úvodné stichiry a celý obrad usporiadal podľa zvykov Alexandrijskej cirkvi. Z tohto dôvodu sa náš súčasný rituál Slávnostného požehnania vody pripisuje svätému Sofrónovi Jeruzalemskému (porov. Goar, Euchologion, s. 369n.).
Jednoduché požehnanie vody
Náš Trebnik obsahuje ešte jeden rituál na požehnanie vody, nazývaný Jednoduché požehnanie vody. Táto ceremónia sa môže konať kedykoľvek počas roka, no využíva sa najmä v prvý augustový deň (na pamiatku Svätého kríža) a tiež pri príležitosti pútí. Príkladom toho je zvyk požehnať vodu pri lurdskej jaskyni pri Mount St. Macrina v Uniontowne počas každoročnej púte na sviatok Zosnutia Bohorodičky.
Čas a priebeh slávnostného požehnania vody
Slávnostné požehnanie vody sa podľa liturgických predpisov má konať v Predvečer Epifánie. Avšak v súčasnosti prevláda zvyk požehnať vodu na samotný sviatok Epifánie, bezprostredne po tom, čo „Pravé Svetlo“ sveta (Jn 1, 9) zostúpilo do vôd Jordánu ako „Baránok, ktorý sňal hriechy sveta“ (Jn 1, 29), aby ich obmyl krstom.
Grécke slovo „baptisma“ pôvodne znamená ponorenie do vody, ponorenie. Ceremónia ponorenia sviece sa koná trikrát, pretože krst je nám udelený „v mene Otca i Syna i Svätého Ducha“ (Mt 28, 19). To nám pripomína aj náš vlastný krst a naše odovzdanie sa Kristovi.
Celebrant pokračuje v modlitbe a trikrát opakuje slová: „PRETO, LÁSKYPLNÝ KRÁĽU, PRÍĎ K NÁM AJ TERAZ SKRZE ZOSTÚPENIE SVÄTÉHO DUCHA A POSVÄŤ TÚTO VODU“, pričom zakaždým dýchne na vodu v podobe kríža, ide o gesto exorcizmu, ktorým sa očisťuje voda od znečistenia a vplyvu zlých síl.
Potom celebrant pokračuje v modlitbe a trikrát svojimi prstami urobí znamenie kríža vo vode, pričom zakaždým opakuje slová: „PRETO AJ TERAZ, VLÁDCA, POSVÄŤ TÚTO VODU SVOJÍM SVÄTÝM DUCHOM.“
Toto liturgické gesto symbolizuje požehnanie Jordánu, akoby sám Ježiš Kristus prišiel a dotkol sa vôd, aby všetkým, ktorí sú „ňou kropení, pijú z nej alebo sa ňou umývajú“, priniesla „posvätenie, uzdravenie, očistenie a požehnanie“ (porov. modlitba). Po udelení požehnania pokoja veriacim („Pokoj všetkým!“) celebrant ponára trikrát svätý (spravidla drevený) kríž do vody a zakaždým zanôti tropár sviatku „Pri tvojom krste v Jordáne…“, ktorý dokončí kantor a veriaci.
Táto záverečná časť ceremónie symbolizuje zjavenie Svätej Trojice, keď Ježiš Kristus (druhá božská osoba) vystúpil z vody, pričom toto zjavenie opisuje poeticky tropár sviatku.
V nadväznosti na to ľud spieva záverečnú stichiru „Zaspievajme, veriaci …“, zatiaľ čo celebrant kropí oltár a steny chrámu čerstvo posvätenou vodou. Keď sa kňaz vráti, veriaci prichádzajú v jednom rade, aby pobozkali svätý kríž a boli pokropení novoposvätenou vodou, aby im bolo udelené jordánske požehnanie v rámci božskej liturgie, keď je prítomná väčšina veriacich farnosti.
V Starej krajine (t. j. v Rakúsko-Uhorsku) bolo zvykom ísť v sprievode k najbližšiemu potoku alebo rieke, aby sa vykonal rituál požehnania vody. Potok symbolizuje živé vody Jordánu, kam náš Spasiteľ prišiel, aby ho pokrstil svätý Ján. Toto sa opisuje v stichirách svätého Sofróna, ktoré sa spievajú počas procesie k potoku alebo rieke.
V rituáli sa po okiadzaní vody berú biblické čítania proroctiev (Iz 35, 1 – 10; 55, 1 – 13; 12, 3 – 6), listu (1Kor 10, 1 – 4 ) a evanjelia (Mk 1, 9 – 11).
Vo svojom evanjeliu nás svätý Marek informuje, že keď náš Pán Ježiš Kristus vystupoval z rieky, „videl otvorené nebo a Ducha, ktorý ako holubica zostupoval na neho. A z neba zaznel hlas: ‚Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie.‘“
Zapálená trojitá svieca, nazývaná „Trojica“, ktorá sa drží pred celebrantom počas evanjelia, je pripomienkou mystického zjavenia Najsvätejšej Trojice pri Kristovom krste.
Nasleduje prednášanie Veľkej ekténie, do ktorej sú vložené špeciálne prosby. V nich prosíme Boha, aby posvätil tieto vody „zostúpením Svätého Ducha“, aby nám mohli priniesť „jordánske požehnanie“, aby nás bránili pred nástrahami diabla, aby liečili naše duchovné a fyzické slabosti, aby posvätili naše domy a naplnili nás milosťami Svätého Ducha.
Veľká ekténia sa končí dlhou modlitbou posvätenia vody, ktorá sa dnes pripisuje svätému Sofrónovi a je nazvaná Poéma alebo Hymnus (grécky: poiema). Táto modlitba je skutočne poémou na chválu tajomstiev Epifánie a znovuzrodenia celého stvorenia skrze Ježiša Krista.
Počas tejto modlitby celebrant, keď príde k slovám: „VEĽKÝ SI, PANE, A ÚŽASNÉ SÚ TVOJE DIELA A NAŠE SLOVÁ NESTAČIA CHVÁLIŤ TVOJE ZÁZRAKY“, požehná vodu horiacou trojitou sviecou, „Trojicou“, a to tak, že ju ponára do vody a pri tom hovorí uvedené slová. Toto robí trikrát, pričom opakuje uvedené slová a zakaždým ponára do vody jednu z troch sviec „Trojice“.
Toto sa koná na pamiatku krstu nášho Pána, ktorý ako Boží Syn priniesol vykúpenie. Počas bozkávania kríža veriaci naďalej spievajú tropár a kondák sviatku a plnia si svoje nádoby novoposvätenou vodou, aby si ju vzali do svojich domovov.
Medzi našimi ľuďmi je zvykom piť posvätenú vodu na „očistenie ich duší a tiel a na uzdravenie ich slabostí“. Tento zvyk je starobylý a prišiel k nám so samotným rituálom. Posvätenú vodu si prinášajú do svojich domovov, aby v nej mali prameň nepretržitých požehnaní a ochrany proti každému zlu.
Požehnanie domov
Medzi rôznymi prosbami, ktoré sa spomínajú v ceremónii počas požehnania vody, je posvätenie domov. Týmto cirkev ukladá kňazom povinnosť a záväzok požehnať na začiatku nového roka domy veriacich zverených do ich pastoračnej starostlivosti. Z teologického hľadiska požehnanie domov predstavuje zvolávacie požehnanie, čo znamená, že kňaz svojou modlitbou a kropením svätenou vodou zvoláva Božiu ochranu na dom a tých, ktorí v ňom žijú. Samotná modlitba najlepšie vysvetľuje svoj význam.
Ako naše duše, tak aj naše domy sa stávajú poškvrnenými prostredníctvom hriechov tých, ktorí v nich žijú, a následkom toho strácajú Božiu ochrannú moc. A preto každý rok na sviatok Epifánie by sa mali znovu požehnať, aby sa im zabezpečilo Božie požehnanie a ochrana. Tak ako si veriaci aspoň RAZ ROČNE očisťujú svoju dušu od hriechu a chrám sa každoročne požehnáva novoposvätenou vodou, tak by sa mali každoročne požehnať aj domy veriacich, aby sa zvolalo Božie požehnanie a ochrana na ne a ich obyvateľov.
Ako si každoročne obnovujeme poistenie svojho domu, tak by sme si mali obnoviť aj poistenie Božej ochrany a jeho požehnania, čo je dôležitejšie a účinnejšie. Keď privítame nášho kňaza počas posvätného obdobia Epifánie, aby požehnal náš dom, pamätajme na to, že nám prináša „jordánske požehnanie“ a že ak Boh neochraňuje a nepožehnáva náš dom, „márne sa namáhame“ (Ž 127, 1)
Pôvodne publikované na internetovej stránke rusínskej Pittsburgskej archieparchie. Z angličtiny preložil o. Ján Krupa. Na Slovensku publikované v denníku Postoj
Tropár sviatku, 1. hlas
Pri tvojom krste v Jordáne, Pane, bolo zjavené uctievanie Trojice, lebo Otcov hlas vydal svedectvo o tebe tým, že ťa nazval svojím milovaným Synom, a Duch v podobe holubice potvrdil nepochybnosť týchto slov.
Kondák sviatku, 4. hlas
Ukázal si sa dnes svetu a tvoje svetlo, Pane, osvietilo tých, ktorí ťa spoznávajú a volajú k tebe: Prišiel si a zjavil si sa, ó, neprístupné Svetlo.
Modlitba na požehnanie domov
Bože, naše pravé Svetlo a Spasiteľ, nechal si sa pokrstiť v Jordáne Jánom Krstiteľom, aby si obnovil všetkých ľudí očistnou vodou znovuzrodenia (Tit 3, 5) a aby si vošiel pod Zachejovu strechu a priniesol spásu jemu a jeho domu (Lk 19, 9). Teraz, Pane, ochraňuj aj všetkých, ktorí prebývajú v tomto dome, pred každou škodou a bezprávím; udeľ im jordánske požehnanie, očistenie duše i tela a dobré zdravie; a vypočuj všetky ich prosby, ktoré sú na ich spásu a večný život.
Lebo požehnaný si, Pane, spolu so svojím večným Otcom a Svätým Duchom, teraz a vždycky i na veky vekov. Amen.
Svätá Teofánia nášho Pána Ježiša KristaBohozjavenie Ježiša Krista je v byzantskom obrade väčším sviatkom než Vianoce
