Sviatok svätých Petra a Pavla podľa tradície byzantského obradu
Prihláste sa, aby vám ostala história navštívených článkov tu
„Vychváľme Petra a Pavla, tieto dve veľké svetlá Cirkvi, lebo žiaria jasnejšie ako slnko na oblohe viery“ (stichira na večierni).
Staroveká a miestna tradícia a písomné dokumenty týkajúce sa apoštolskej činnosti a mučeníckej smrti svätých Petra a Pavla v Ríme platne slúžia ako historický základ pre všeobecné slávenie ich sviatku. Slávnostná spomienka na týchto dvoch vedúcich apoštolov sa koná 29. júna. Ide o prikázaný sviatok v Pittsburskej byzantskej metropolitnej provincii. Sviatku predchádza kratšie alebo dlhšie pôstne obdobie, ktoré veriaci nazývajú „Petrovka“, čo znamená Petrov pôst.
Sv. Peter je označovaný ako Knieža apoštolov a Kristov námestník na zemi, viditeľná hlava Cirkvi. Jeho pôvodné meno bolo Šimon, ale vzhľadom na jeho budúcu úlohu v Cirkvi mu náš božský Spasiteľ zmenil meno na Peter, čo znamená skala. Význam tejto zmeny mena sa stal zrejmým až neskôr, keď Ježiš Kristus pochválil Petrovu vieru a povedal: „Ty si Peter (skala) a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány (mocnosti) ju nepremôžu“ (Mt 16, 18).
Pri tej istej príležitosti náš božský Spasiteľ sľúbil Petrovi najvyššiu moc v Jeho Cirkvi, keď povedal: „Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva: čo zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebi“ (Mt 16, 19). Táto najvyššia autorita udelená Petrovi bola rozšírená aj na otázky viery: „Ale ja som prosil za teba (Šimon), aby neochabla tvoja viera (neomylnosť). A ty, až sa raz obrátiš (po svojom zapretí), posilňuj svojich bratov“ (Lk 22, 32).
Po svojom slávnom zmŕtvychvstaní Ježiš formálne udelil túto najvyššiu autoritu v Cirkvi Petrovi, keď povedal: „Pas moje baránky! Pas moje ovce!“ (Jn 21, 15 – 17). Do tej doby bol Ježiš pastierom svojho stáda, Cirkvi, ale od tej chvíle sa Peter a jeho nástupcovia majú starať o Kristovo stádo, aby zabezpečili, že „bude jedno stádo (Cirkev) a jeden pastier“ (Jn 10, 14 – 16). Tak sa Peter stal nespornou hlavou prvotnej Cirkvi.
Ako hlava Cirkvi Peter prevzal iniciatívu pri voľbe Mateja do apoštolského kolégia namiesto Judáša (Sk 1, 15 – 26). To Peter predniesol prvú kázeň na Päťdesiatnicu (Sk 2, 14 – 40) a prijal prvých pohanov do Cirkvi (Sk10, 9 – 48). Po zatknutí Herodesom Agrippom I. bol Peter zázračne vyslobodený z väzenia a po zanechaní Jakuba Mladšieho na čele jeruzalemského cirkevného spoločenstva odišiel „na iné miesto“ (Sk 12, 1 – 17), t. j. do Antiochie v Sýrii (Gal 2, 11). Následne predsedal jeruzalemskému koncilu, ktorý rozhodol, že pohanom nebude uložená povinnosť dodržiavať Mojžišov zákon (Sk 15, 1 – 12). Po krátkom pobyte v Antiochii začal Peter svoju dlhú misijnú cestu po Ponte, Kapadócii, Galácii, Bytínii a Malej Ázii (1 Pt 1, 1). Napokon dorazil do Ríma. Tu Peter strávil posledné roky svojho pôsobenia a tu aj svojou mučeníckou smrťou vydal svedectvo o evanjeliu.
Pavol, pred svojím obrátením známy ako Šavol, získal vzdelanie u slávneho rabína Gamaliela v Jeruzaleme a bol členom sekty farizejov (Flp 3, 5). Vo svojej horlivosti za Mojžišov zákon prenasledoval Cirkev. Avšak priamym zásahom Krista (Sk 9, 1 – 19) sa čoskoro obrátil na kresťanstvo a stal sa vedúcim šampiónom evanjelia. Pavlove tri dlhšie misijné cesty a jeho trinásť listov (Pavlovo autorstvo Listu Hebrejom je v súčasnosti spochybňované) výrečne svedčia o jeho neprekonateľnej apoštolskej horlivosti. Nakoniec, v zime roku 61, dorazil do Ríma ako väzeň.
Po prepustení z rímskeho väzenia Pavol putoval „až na hranice Západu“ (porov. Listy svätého Klimenta 5, 7), t. j. do Španielska, čím si splnil svoju dlhoročnú túžbu (Rim 15, 24). Potom znovu navštívil svoje misijné územie v malej Ázii, pričom Títa zanechal na Kréte (Tit 1, 5) a Timoteja v Efeze (1 Tim 1, 3) s plnou biskupskou a zámerom „usporiadať, čo ešte treba“. Pavol sa vrátil do Ríma, kde ho počas prenasledovania za vlády cisára Nera zatkli a s najväčšou pravdepodobnosťou v roku 67 sťali. Pavol o sebe vyhlásil: „Veď pre mňa žiť je Kristus a zomrieť zisk“ (Fil 1, 21).
Keď teda Peter bol prvý medzi apoštolmi vďaka svojej autorite, Pavol bol rovnako prvý medzi apoštolmi vďaka svojej apoštolskej práci. Preto sa v byzantskej liturgii ich sviatky slávia spoločne ako sú vyzdvihovaní ako „prví medzi apoštolmi“.
Peter a Pavol svojou slávnou mučeníckou smrťou počas prvého prenasledovania kresťanov cisárom Nerom vydali živé svedectvo o svojej viere. Biskup Euzébius Cézarejský († 339), prvý kresťanský historik, napísal:
„Keď sa [Nero] verejne vyhlásil za prvého medzi nepriateľmi Boha, nechal predviesť na popravu apoštolov. Je zaznamenané, že v jeho dňoch sťali Pavla v meste Rím a Petra ukrižovali. Toto rozprávanie je podporené faktom, že mená Petra a Pavla sa zachovali na cintorínoch tohto miesta až do dnešných dní … Ak by ste totiž navštívili Vatikán alebo Ostijskú cestu, našli by ste ich trofeje (pomníky)“ (porov. Euzébius Cérazejský, Cirkevné dejiny II, 25).
Ako prvý sa zmieňuje o mučeníctve Petra a Pavla v Ríme pápež sv. Kliment (88 – 97) vo svojom Liste Korinťanom. Cirkevný spisovateľ 2. storočia Tertulián spomína, že Peter bol „ukrižovaný“ na Vatikánskom vŕšku, zatiaľ čo Pavol bol „sťatý“ a pochovaný na Ostijskej ceste „za hradbami“ (porov. Preskripcie proti heretikom, 36). Ten istý Euzébius cituje Origena Alexandrijského († 253), ktorý hovorí: „Peter…, keď nakoniec prišiel do Ríma, bol ukrižovaný hlavou nadol, lebo si žiadal, aby mohol trpieť takto“ (Cirkevné dejiny III, 1). Od tej doby je tradícia rímskeho mučeníctva oboch týchto apoštolov stála a jednomyseľná. Potvrdili ju aj nedávne vykopávky.
Rímska cirkev si pripomína mučenícku smrť svätých Petra a Pavla 29. júna, ale nemá žiadnu pevnú tradíciu, čo sa týka roku ich popravy. Jedno je isté, obaja zomreli násilnou smrťou počas Nerovho prenasledovania, ktoré trvalo od roku 64 do roku 67.
Hrob svätého Petra na Vatikánskom vŕšku a hrob svätého Pavla na Ostijskej ceste „za hradbami“ sa čoskoro stali miestami verejnej úcty. Konštantín Veľký († 337) postavil veľkolepú baziliku nad hrobom svätého Petra vo Vatikáne, a skromný chrám nad hrobom svätého Pavla.
V polovici 4. storočia začala Rímska cirkev sláviť sviatok svätých Petra a Pavla 29. júna „s veľkou slávnostnosťou a veľkými oslavami“. Cisári Valentinián II. († 392) a Teodóz Veľký († 395) prestavali skromný chrám svätého Pavla na baziliku, ktorá zodpovedala jeho významu.
Za krátku dobu rozšírili pútnici verejnú úctu k svätým Petrovi a Pavlovi do všetkých kútov Rímskej ríše, na Západe i Východe. Vo všeobecnosti východné cirkvi slávili pamiatku svätých Petra a Pavla 28. decembra, hneď po spomienke na svätého Štefana, prvého mučeníka (27. december). Na začiatku 6. storočia, keď Konštantínopolská cirkev začala sláviť pamiatku svätých Petra a Pavla s veľkou slávnostnosťou, aj Východ prijal rímsky dátum slávenia. Od tej doby byzantské cirkvi slávia sviatok svätých, slávnych a vznešených najvyšších apoštolov Petra a Pavla spolu so Západom 29. júna.
V nasledujúci deň, 30. júna, si byzantská cirkev slávnostne pripomína všetkých dvanásť apoštolov spoločne (tento sviatok sa nazýva: Zbor (gr. Synaxis) svätých, slávnych a všechválnych dvanástich apoštolov).
Význam spomienky na svätých apoštolov Petra a Pavla v byzantskej cirkvi je zdôraznený0 určitým obdobím pôstu, známym ako Petrov pôst či Apoštolský pôst.
Apoštolský pôst je starobylý a existujú indície, že sa zachovával už od konca 4. storočia v spojitosti s Päťdesiatnicou:
„Po slávení sviatku Päťdesiatnice majte ešte jeden slávnostný týždeň (t. j. týždeň oslobodený od pôstu), a po tomto sa už postite. Je rozumné radovať sa z Božích darov, ale po určitom čase oddychu by ste sa mali znovu postiť“ (porov. Apoštolské konštitúcie V, 20).
Potvrdzuje to aj veľký byzantský liturgista, solúnsky arcibiskup Simeon († 1429), ktorý vo svojich „Odpovediach“ pentapoliskému biskupovi Gabrielovi napísal: „Po zostúpení Svätého Ducha (t. j. po Päťdesiatnici) sa – v súlade s Apoštolskými konštitúciami (pripisovanými svätému Klimentovi Rímskemu) – ešte jeden týždeň oslavujeme a potom opäť začíname postiť, aby nás nepokazil nadmerný pôžitok. Naším pôstom zároveň ctíme apoštolov, ktorí nás naučili, ako sa postiť“ (PG, zv. 155, r. 901).
Od 6. storočia sa pod vplyvom monastierov zaviedol prísnejší a regulovanejší spôsob pôstu na počesť svätých apoštolov Petra a Pavla. Toto obdobie sa stalo aj obdobím prípravy na prijatie svätých tajomstiev [sviatostí]. Cirkevní otcovia trvali na tom, aby veriaci pristupovali k svätému prijímaniu aspoň štyrikrát do roka, a to: 1) pred Paschou (Veľkou nocou), 2) okolo sviatku najvyšších apoštolov, 3) na sviatok Zosnutia Presvätej Bohorodičky a 4) pred Vianocami (Narodením Pána). Z tohto dôvodu máme v byzantskej cirkvi štyri pôstne obdobia. Slúžia ako vhodné časy prípravy na pristúpenie k svätému prijímaniu.
Dnes je dodržiavanie Petrovho pôstu (Petrovky), ako aj pôstu pred Zosnutím Presvätej Bohorodičky (Spasovky) a predvianočného pôstu (Filipovky) úplne ponechané na uváženie veriacich.
Napriek tomu nám tieto úctyhodné pôstne tradície poskytujú príležitosť, aby sme sa modlitbou a pôstom pripravili na duchovnú obnovu a patričné pristúpenie k svätému prijímaniu.
Tropár (4. hlas)
Vodcovia apoštolov a učitelia vesmíru, proste Vládcu všetkého stvorenia, aby udelil pokoj svetu a veľké milosrdenstvo našim dušiam.
Kondák (2. hlas)
Pane, ty si prijal neochvejných ohlasovateľov božskej pravdy, prvých medzi Tvojimi apoštolmi, do radovania sa z Tvojich dobier a odpočinku, lebo si prijal ich utrpenie a smrť prednostne pred každou inou obetou, Jediný, ktorý poznáš srdcia ľudí.
Z homílie svätého Augustína
„Umučenie najblaženejších apoštolov Petra a Pavla posvätilo tento deň pre nás. Nehovoríme o nejakých neznámych mučeníkoch. „Po celej zemi rozlieha sa ich hlas a ich slová až po končiny sveta“ (Ž 19, 4). Títo mučeníci videli, čo ohlasovali. Nasledovali Pravdu, vyznávali Pravdu a zomreli za Pravdu… Jeden deň utrpenia pre dvoch apoštolov. Ale oni, hoci boli dvaja, v duchu boli jedno; aj keby trpeli v rôzne dni, stále by boli jedno. Peter zomrel ako prvý. Pavol nasledoval.“
(sv. Augustín, Kázeň 295, 1)
Zdroj: https://archpitt.org/the-feast-of-55-peter-and-paul-according-to-the-byzantine-rite-tradition/
V júni 2025 preložil o. Ján Krupa
Zdroj obrázka: https://www.blessedmart.com/shop/hand-painted-icons/apostles-st-peter-and-st-paul-2/
Prihlasovanie na odber nových článkov čoskoro...
Apoštolské kniežatá boli odlišné svojimi životmi, ale podobné vernosťou KristoviNedeľa 4. týždňa po Päťdesiatnici – Nechajme sa inšpirovať stotníkom
