Katechéza pre mládež: Život budúceho veku. Amen (19)
Prihláste sa, aby vám ostala história navštívených článkov tu
Ak vo vyznaní viery vyznávame „život budúceho veku“, znamená to, že budúci vek príde po konci tohto sveta?
Vedecké teórie o „pôvode vesmíru“ (počiatočný veľký tresk a rozptyl galaxií) nevyhnutne spočívajú na probléme jeho „zmiznutia“ a teda „konca sveta“. Relatívny svet, obmedzený priestorovo a časovo, nemôže byť večný. Svet prírody, ktorý skôr či neskôr vyčerpá svoje energetické zdroje, nebude mať „život v budúcom veku“.
Ježiš Kristus ponúka úplne odlišnú perspektívu pre svet, totiž, že tento svet bude premenený na „budúci vek“. Keďže stvorenie existuje v záujme seba samého a nie zo svojej vlastnej iniciatívy, ale má Stvoriteľa ako svoj počiatok, svoj „budúci vek“ prisudzuje Stvoriteľovi.
V „budúcom veku“ sa naplní Boží plán pre ľudstvo, aby malo vrchný dozor nad „rybami mora, vtáctvom neba i nad dobytkom a divou zverou a nad všetkými plazmi, čo sa plazia po zemi“ (Gn 1, 26), a bude obnovený vzťah ľudstva so stvorením, ktorý ľudstvo stratilo smrťou.
Existujú nejaké znamenia „budúceho veku“?
Keď Kristus so svojimi apoštolmi vystúpil na vrchol hory Tábor, predstavil budúci vek vo svetle svojho premenenia: „Tvár mu zažiarila sťa slnko a odev mu zbelel ako slnko“ (Mt 17, 2). Apoštoli videli aj Mojžiša a Eliáša – ľudí z minulosti, ktorí sa zjavili s Kristom ako súčasníci apoštolov, aby s Kristom hovorili o jeho budúcom utrpení. Kristovo premenenie je preklenutím časovej priepasti medzi minulosťou, prítomnosťou a budúcnosťou a priestorovej priepasti medzi „tu“ a „tam“, medzi zemou a nebom.
Premenenie Krista zahŕňa nielen ľudí: Mojžiša, Eliáša a apoštolov, ale aj ich „odevy“. Toto znamená, že do života „budúceho veku“ budú zahrnutí nielen spravodliví zo všetkých čias a zo všetkých národov, ale aj diela ich rúk a všetky úspechy ľudskej tvorivosti. Žiaden dobrý skutok, dokonca ani „pohár vody“ darovaný smädnému človeku, nezanikne v minulosti, ale vstúpi do života „budúceho veku“. Boh ako Pán dejín vzkriesi zo zabudnutia a premení celé hodnotné dedičstvo ľudstva.
Znamenia „budúceho veku“ sú už v „tomto svete“ a vzbudzujú nádej do budúcnosti. Občania budúcnosti sú svätí ľudia. Žijú na zemi podľa zákonov budúceho Božieho kráľovstva. Títo ľudia sú často nechápaní, vysmievaní alebo prenasledovaní, takže sa deje to, čo si všimol aj apoštol Pavol: „Oni, ktorých svet nebol hoden, blúdili po púšti a po horách, po jaskyniach a zemských roklinách“ (Hebr 11, 38). Ich spravodlivý život je znamením prítomnosti Božieho kráľovstva vo svete, zatiaľ čo nasledujúci deň skutočne vstupuje do prítomného dňa a premieňa ho na „deň spásy“.
Znamená to, že katastrofa konca sveta nenastane?
Nie, žiadna katastrofa nenastane, Boh nezničí svet, ale ho premení zvnútra, často prostredníctvom „slabých a nerozumných“ z hľadiska svetského úspechu ľudstva: „Čo je svetu bláznivé, to si vyvolil Boh, aby zahanbil múdrych, a čo je svetu slabé, vyvolil si Boh, aby zahanbil silných“ (1 Kor 1, 27). Za nimi je však budúcnosť, ktorej prirodzenosť „tento svet“ ešte nechápe.
„Budúci vek“ vstupuje do prítomného sveta a premieňa ho tak, ako kvások premieňa cesto. Takýmto spôsobom Boh premáha živelné sily a prechodné veci, ktoré boli do stvorenia vnesené hriechom. Hriech nemá budúcnosť: pri Kristovom druhom príchode nebude preň miesto a zmizne v minulosti. A predsa nositelia hriechu, ktorí sa stále zúfalo držia minulosti, nebudú schopní pozitívne vytvárať svoju prítomnosť.
Symbol viery sa uzatvára výrazom potvrdzujúcim život: „amen“ („nech je tak“). Týmto „amen“ sa my kresťania stávame účastnými na premieňaní sveta a pokračujeme v poslaní Kristových apoštolov. Tým, že hovorí Kristovi „Amen“, má každý človek možnosť vybudovať odlišný, lepší život a zabrániť katastrofe svojho vlastného života a zničeniu sveta.
A nakoniec, kresťanské „amen“ robí život celostným, odstraňuje všetky rozpory, rozdelenia a nejednoznačnosti. Preto kresťan svojím „amen“, svojím „nech je tak“ prijíma Boha, druhých ľudí, seba samého a celý svet bez akýchkoľvek obmedzení alebo výhrad.
„Budúci vek“, ktorý očakávame, budujeme tu a teraz na duchovných a morálnych základoch kresťanskej náuky.
| Vzkriesenie mŕtvych pripravuje cestu pre večný život, ktorý je nazývaný „budúci vek“. Pre ľudstvo sa otvára príležitosť realizovať svoje povolanie byť korunou stvorenia. Do „budúceho veku“ vstúpia svätí, ktorí dobrými skutkami svojich rúk už pripravili „lepšiu budúcnosť“ a premenili svet v Kristovi. Všetko hriešne zmizne v minulosti a nebude mať miesto v „budúcom veku“, ktorý sa zároveň stane nikdy nekončiacou prítomnosťou. |
| „Noci už nebude a nebudú potrebovať svetlo lampy ani svetlo slnka, lebo im bude žiariť Pán, Boh, a budú kraľovať na veky vekov.“ (Zjv 22, 5) „Zotrie im z očí každú slzu a už nebude smrti ani žiaľu; ani náreku, ani bolesti viac nebude, lebo prvé sa pominulo.“ (Zjv 21, 4) „V rámci svojho slávneho druhého príchodu Kristus premení celý svet, ktorý sa stane oslobodeným od všetkej porušenosti a všetkých pominuteľných vecí… V obnovenom stvorení ľudský rod uzrie Pánovu tvár… Pre človeka byť v oslávenom stave znamená mať účasť na živote Najsvätejšej Trojice spolu s najsvätejšou Bohorodičkou, anjelmi a všetkými svätými. Tradícia tento stav nazýva nebo.“ (Kristus – naša Pascha, 252 – 253) |
Zdroj: We walk in Christ 2023. Preložil o. Ján Krupa. Aktualizované 27.9.2025.
Prihlasovanie na odber nových článkov čoskoro...
Katechéza pre mládež: Modlitba – vyjadrenie kresťanskej nádeje (20)Katechéza pre mládež: Vzkriesenie mŕtvych (18)
