Kristus naša Pascha II.: Sväté tajomstvá uzdravenia – Pokánie a Sväté pomazanie

Sväté tajomstvá uzdravenia

447 V dôsledku pádu našich prarodičov sa ľudská vôľa oslabila. Oslabila sa aj schopnosť rozpoznávať a vyberať si dobro. Vo vzťahu k Bohu a blížnemu a v postoji k sebe samému a svojmu okoliu sa ľudské osoby nezačali riadiť láskou a sebadarovaním, ale egoistickým využívaním druhého pre osobný a konzumný prospech. Dôsledkom pádu je strata celistvosti každého človeka. Prejavuje sa to fyzickým a duchovným utrpením, chorobou a smrťou.

448 Kristus prišiel na svet, aby uzdravil a zachránil ľudský rod, aby obnovil celistvosť, ktorú ľudia stratili. Kristus, uzdravovateľ ľudských duší a tiel, počas svojho pozemského života odpúšťal hriechy a uzdravoval chorých. Po svojom nanebovstúpení v tom pokračuje vo svojej Cirkvi mocou Svätého Ducha vo svätých tajomstvách pokánia a svätého pomazania.


Odber nových článkov


Sväté tajomstvo pokánia

449 Sväté tajomstvo pokánia (alebo spovede) je úžasným prejavom Božej lásky a milosrdenstva voči nám hriešnikom. Lebo Pán nás neodmieta a neodvracia sa od nás, keď sme po obmytí hriechov v krste a obdarení Božou milosťou znovu zhrešili zo zlomyseľnosti alebo slabosti. Pán skutočne čaká na naše pokánie. Odpúšťa nám, ak sa kajáme a vyznávame svoje hriechy (porov. Lk 15, 12 – 32).

450 V slávení svätého tajomstva pokánia Cirkev uskutočňuje Pánove slová apoštolom: „Prijmite Svätého Ducha. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané“ (Jn 20, 22 – 23). Každý kňaz pokračuje apoštolskú službu v tajomstve pokánia, keď rozhrešuje veriacich a zmieruje ich s Cirkvou. Kňaz vyslovuje modlitbu rozhrešenia (oslobodenia z otroctva hriechu) a každý kajúcnik týmto spôsobom získava Kristovo odpustenie.

Duchovný zápas a pokánie

451 Povolanie kresťana mať účasť na Kristovom živote a podieľal sa na jeho poslaní si vyžaduje neprestajné úsilie v duchovnom zápase s vášňami a hriechmi: „Lebo nás nečaká zápas s krvou a telom, ale s kniežatstvami a mocnosťami, s vládcami tohoto temného sveta, so zloduchmi v nebeských sférach“ (Ef 6, 12). Duchovný zápas kresťana sa začína verejným zrieknutím sa diabla a pripojením sa ku Kristovi vo svätom tajomstve krstu. Následne sa posilňovanie kresťana v jeho duchovnom raste uskutočňuje účasťou na tajomstvách pokánia a Eucharistie.

452 V duchovnom zápase kresťan nie je „ponechaný sám na seba“. Naopak, z moci Svätého Ducha kresťan koná spolu s Kristom (v synergii, súčinnosti) v materskej starostlivosti Cirkvi. Hoci sme povolaní postupne rásť „k miere plného Kristovho veku“ (Ef 4, 13), pre ľudskú slabosť často blúdime, strácame nádej v Božiu lásku alebo dobrovoľne a vedome spolupracujeme so silami zla. Napriek tomu sa Boh neodvracia od človeka, ktorý zhrešil. Naopak, vo svojej láske a milosrdenstve dáva možnosť konať pokánie – t. j. vrátiť sa k životu, ktorý pramení z krstu:

„Preto si spomeň, odkiaľ si padol, rob pokánie a konaj ako prv“ (Zjv 2, 5).

453 Robiť pokánie znamená spoznať a vyznať svoje chyby a zrieknuť sa hriechu:

Tí, ktorí vyznávajú svoje hriechy a obviňujú sa z nich, už spolupracujú s Bohom. Boh obviňuje vaše hriechy: a ak ich aj vy obviňujete, ste zjednotení s Bohom… A keď sa vám vaše vlastné skutky začnú nepáčiť, od tej chvíle sa začínajú vaše dobré skutky, pretože nachádzate vinu na svojich zlých skutkoch. Vyznanie zlých skutkov je začiatkom dobrých skutkov: Konáte pravdu a prichádzate k svetlu.[1]

454 Trvalé pokánie nie je o zameraní sa na svoje chyby a previnenia. Trvalé pokánie je predovšetkým o objavovaní Božej lásky. Vo svetle Božej lásky si uvedomujeme, do akej miery nás hriech oddeľuje od Boha a bráni nám zostať v jeho láske. „Ten, kto hreší, tak robí preto, lebo si neváži hodnotu a dôležitosť Božej milosti. Aby sme niekoho priviedli k pokániu, musíme mu predovšetkým jasne a zásadne ukázať veľkosť Božieho daru, ktorý stratil ťažkým hriechom.“[2]

455 Častá spoveď nám umožňuje spoznať nielen naše chyby a previnenia, ale aj naše slabosti a sklony k hriechu. Pomocou milosti tajomstva pokánia kresťan premáha hriechy a sklony k hriechu. Táto milosť zároveň pozdvihuje kresťana po páde a posilňuje ho v čnostiach. Ovocím pokánia sú dobré skutky, almužna, čistota srdca a obetavá láska. Darom tajomstva pokánia je odpustenie od Boha a zmierenie s ním: „[Vzdávajte] vďaky Otcovi, ktorý vás urobil súcimi mať účasť na podiele svätých vo svetle. On nás vytrhol z moci tmy a preniesol do kráľovstva svojho milovaného Syna, v ktorom máme vykúpenie, odpustenie hriechov“ (Kol 1, 12 – 14).

456 Spoveď sa vykonáva pred kňazom, ktorý je svedkom hriešnikovej ľútosti a prostredníkom Božieho odpustenia:

Vedz, dieťa, že sám Kristus, náš Spasiteľ, ktorý pozná všetky skryté tajomstvá ľudských sŕdc, je neviditeľne prítomný a prijíma tvoju spoveď. Preto predo mnou nezataj, či už z hanby alebo zo strachu, nič zo svojich hriechov,… Daj si pozor, aby si, keď si prišlo po uzdravenie, neodišlo neuzdravené.[3]

Kňaz zároveň pomáha kajúcnikovi spoznať stav jeho duše, posilňuje jeho vieru v Božie odpustenie, ponúka duchovné rady, určuje vhodný duchovný liek (po grécky epitimia, t. j. pokánie) a dáva rozhrešenie. Čo sa týka obsahu kajúcnikovej spovede, kňaz je povinný zachovávať najprísnejšiu mlčanlivosť, a to aj po kajúcnikovej smrti.

457 Príprava na spoveď si vyžaduje nábožné spytovanie svedomia. To spočíva v porovnávaní nášho života s Božími prikázaniami, cirkevnými predpismi a evanjeliovými blahoslavenstvami. Metropolita Andrej Šeptický učí:

Dobrá spoveď si vyžaduje možno dlhšiu prípravu. Pred svätou spoveďou by sme mali v modlitbe prosiť Boha o dar pokánia, dar úprimných sĺz. Možno je dokonca potrebné sa postiť, veď viete, čo povedal Ježiš Kristus: „Tento druh nemožno vyhnať ničím, iba modlitbou a pôstom“ [porov. Mk 9, 29]. Existujú hriechy, ktoré nemožno vyhnať z duše bez pôstu, bez modlitby.[4]

Dôležitou podmienkou pre spoveď je úprimná ľútosť, túžba zmeniť svoj život. To znamená mať ľútosť alebo zármutok nad hriechmi a predsavzatie urobiť nápravy.[5] Úprimná ľútosť znamená predovšetkým uvedomiť si, že človek je hriešnik, ktorý potrebuje Božie odpustenie, a vidieť, že jeho hriechy spôsobili odvrátenie sa od Boha a odmietnutie Božej lásky. Dôležitým predpokladom pre spoveď je aj zmierenie s blížnym: „Keď prinášaš dar na oltár a tam si spomenieš, že tvoj brat má niečo proti tebe, nechaj svoj dar tam pred oltárom a choď sa najprv zmieriť so svojím bratom; až potom príď a obetuj svoj dar“ (Mt 5, 23 – 24).

458 Len čokajúcnik pristúpi k spovedi, od kňaza dostane požehnanie pre spoveď. Kajúcnik sa prežehná. Potom úprimne vyzná všetky hriechy, ktoré spáchal od ostatnej spovede, a príjme usmernenie od spovedníka, ako aj určené pokánie (epitimia). Náslendne kňaz vysloví rozhrešenie hriechov. Epitimia je asketické cvičenie v čnostiach, ktoré sú v rozpore so spáchanými hriechmi. Cieľom je odstrániť zvyčajný sklon k hriechu a napraviť jeho dôsledky.

459 Ak človek nemá túžbu po pokání a odmieta napraviť škodu, ktorú spôsobil hriechom, týmto spôsobom sa stal neschopným prijať odpustenie hriechov, aj keď pristúpil k spovedi. Aby takémuto človeku pomohol pochopiť jeho nedostatočné pokánie a motivoval ho k skutočnému obráteniu, kňaz mu môže odoprieť rozhrešenie. Každý, kto pri spovedi úmyselne zatajil závažné hriechy, zostal neuzdravený a dopustil sa hriechu svätokrádeže. Ak človek v takomto stave pristúpil k svätému prijímaniu, urazil Pána a dopustil sa závažného hriechu.

460 Vo svätom tajomstve pokánia Boh udeľuje kresťanom rast v krstnej milosti a čnostiach. Čím viac sa približujeme k Bohu, tým jasnejšie vidíme svoje slabosti a hriešnosť a pociťujeme potrebu častejšej spovede. Podľa duchovných otcov, ak sa človek spovedá zriedka, postupne stráca schopnosť rozlišovať medzi dobrom a zlom, čo má negatívne dôsledky pre celý jeho život.

461 Častá spoveď robí človeka duchovne zdravým, schopným odolávať pokušeniam a zvyšuje jeho silu v duchovnom zápase. Vhodnými príležitosťami na spoveď sú [štyri] pôstne obdobia v liturgickom roku, počas ktorých podľa cirkevného zvyku pristupuje k svätému tajomstvu spovede celá rodina.

Tajomstvo svätého pomazania

Kristus uzdravuje telo i dušu

462 Počas svojho pozemského pôsobenia Kristus vyučoval v synagógach, hlásal dobrú zvesť o kráľovstve a uzdravoval najrôznejšie neduhy (porov. Mt 4, 23). Hlásanie evanjelia a uzdravovanie chorých boli znameniami príchodu Božieho kráľovstva – prekonania moci diabla a oslobodenia ľudí z hriechov. Mužovi, ktorého Kristovi predstavili jeho priatelia, ktorí ho spustili cez strop, Ježiš oznámil: „Synu, odpúšťajú sa ti hriechy“ (Mk 2, 5) – a prikázal mu: „Hovorím ti: Vstaň, vezmi si lôžko a choď domov“ (Mk 2, 11). Priatelia priniesli chorého muža, pričom hľadali uzdravenie pre neho. No Kristus mu udelil odpustenie hriechov aj uzdravenie.

463 Už v Starom zákone si ľudia, ktorých sužovala choroba, uvedomovali svoju konečnosť (t. j. hranice svojej existencie) a uvažovali o tom, ako telesná choroba súvisí s hriechom. Zároveň sa choroba a utrpenie spravodlivého človeka mohli stať príležitosťou na vyjadrenie nádeje v Pána a vernosti Pánovi (napr. Jób, Tobiáš). V chorobe sa ľudia obracali na Pána, hľadali u neho uzdravenie a vyznávali pred ním svoje hriechy (porov. Ž 6, 3. 8; Ž 102 [103]). V Novom zákone Ježiš svojím utrpením a životodarnou smrťou dal nášmu utrpeniu nový zmysel: pripojené k jeho utrpeniu stalo sa prostriedkom očistenia a cestou spásy pre nás i pre druhých.

464 Keď Ježiš poslal dvanástich apoštolov hlásať evanjelium, „dal im moc nad nečistými duchmi, aby ich vyháňali a uzdravovali každý neduh a každú chorobu“ (Mt 10,1). Prisľúbil, že ich kázanie budú sprevádzať uzdravenia: „Na chorých budú vkladať ruky a tí uzdravejú“ (Mk 16, 18). Apoštoli podľa Kristovho príkladu nariaďovali aj modlitby za trpiacich: „Je niekto z vás chorý? Nech si zavolá starších Cirkvi; a nech sa nad ním modlia a mažú ho olejom v Pánovom mene. Modlitba s vierou uzdraví chorého a Pán mu uľaví; a ak sa dopustil hriechov, odpustia sa mu“ (Jak 5, 14 – 15). Cirkev pokračuje apoštolskú Tradíciu: slávi tajomstvo svätého pomazania na uzdravenie duše i tela a na odpustenie hriechov.

465 Tajomstvo svätého pomazania, ktoré sa prijíma v čase utrpenia a choroby, sa slávi, aby posilnilo našu vieru v Kristovo víťazstvo nad hriechom a smrťou. Vo svätom pomazaní chorých Boh udeľuje milosť obnoviť vnútornú celistvosť človeka – jeho uzdravenie a ďalší duchovný rast. Apoštol Pavol učí, že „tým, čo milujú Boha, všetko slúži na dobré“ (Rim 8, 28). Preto naše utrpenie a choroba môžu mať veľkú duchovnú hodnotu: „Teraz sa radujem v utrpeniach pre vás a na vlastnom tele dopĺňam to, čo chýba Kristovmu utrpeniu pre jeho telo, ktorým je Cirkev“ (Kol 1, 24).

466 Tajomstvo svätého pomazania sa vykonáva kolegiálne, modlitbou celej Cirkvi, na uzdravenie duše i tela. Jeho cieľom je posilniť dôveru v Boha a udeliť odpustenie hriechov, ako aj telesné uzdravenie. Preto sa toto tajomstvo udeľuje chorým a nielen umierajúcim. Mocou milosti tajomstva svätého pomazania sa chorý človek stal schopným vidieť svoju chorobu vo svetle Božej prozreteľnosti a získal silu znášať svoju chorobu a prekonať ju. Zmenou svojho postoja k chorobe trpiaci človek pripojil svoje vlastné utrpenie k spásonosnému utrpeniu Krista.

467 V tajomstve svätého pomazania pomocou modlitby Cirkvi chorý človek získal odpustenie hriechov. Avšak toto tajomstvo nenahrádza tajomstvo spovede. Napriek tomu, ak pomazaný ľutuje, ale z nejakého dôvodu nemá možnosť pristúpiť k tajomstvu spovede, získal odpustenie hriechov. Cirkev učí, že tajomstvo svätého pomazania udeľuje duchovné uzdravenie, aj keď ho nesprevádza telesné uzdravenie.

Obrad svätého pomazania

468 Slávenie tajomstva svätého pomazania sa koná v chráme alebo tam, kde leží chorý človek. Ak je to možné, toto tajomstvo majú sláviť viacerí kňazi (liturgické predpisy vyžadujú sedem kňazov). Tým sa má manifestovať modlitba celej Cirkvi (taký je význam jedného zo slovanských názvov pre toto tajomstvo, soboruvannia). Obrad svätého pomazania zahŕňa posvätenie oleja, čítanie z listov a evanjelií a pomazanie trpiaceho. Keď kňaz posväcuje olej, ktorý sa tradične používa na liečebné účely, zvoláva naň Božiu moc. Prosí, aby „služobníkovi, ktorý ním bude pomazaný, slúžil na dokonalé oslobodenie od hriechov a na získanie nebeského kráľovstva“.[6] Čítania zo Svätého písma hlásajú Kristovo víťazstvo nad hriechom, chorobou a smrťou. Pri pomazávaní chorého (na čele, očiach, nosných dierkach, ušiach, perách, lícach, prsiach, rukách a nohách) kňaz vyslovuje slávnostnú prosebnú modlitbu k Bohu Otcovi, v ktorej ho prosí: „[Týmto pomazaním] uzdrav aj svojho služobníka z telesnej a duševnej nevládnosti, ktorá naňho dolieha, a oživ ho milosťou svojho Krista, na prosby… Bohorodičky… a všetkých tvojich svätých.“

469 Obrad sa končí položením evanjeliára na hlavu trpiaceho na znak toho, že sám Kristus Pán kladie na chorého svoju svätú ruku na uzdravenie a odpustenie hriechov. Po skončení obradu pomazania chorý dostane sväté prijímanie, ktoré je „liekom nesmrteľnosti“. Prítomní pri slávení tohto tajomstva sa modlia za chorého, čím sa plní apoštolský príkaz: „Modlite sa jeden za druhého, aby ste ozdraveli. Lebo veľa zmôže naliehavá modlitba spravodlivého“ (Jak 5, 16).

Zdroj: Catechism of the Ukrainian Catholic Church Christ – Our Pascha, Edmonton 2018. Pracovný preklad z anglického jazyka zhotovil o. Ján Krupa. Verzia prekladu z marca 2024.


[1] Augustín z Hippo, Komentár k Jánovmu evanjeliu 12, 13: PL 35, 1491.

[2] Metropolita Andrej Šeptický, До духовенства [List kléru] (15. marec 1935). 

[3] Trebník, Obrad spovede (Ľviv, 1761), f. 91v-93v.

[4] Metropolita Andrej Šeptický, Пастирське послання до тих, що на Пасху не сповідалися [Pastoračný list tým, ktorí sa nespovedajú na Paschu] (15. október 1935).

[5] Modlitbová kniha Прийдіте поклонімся [Príďte, pokloníme sa] uvádza päť nevyhnutných podmienok pre dobrú spoveď: 1) spytovanie svedomia; 2) ľútosť nad hriechmi; 3) rozhodnutie napraviť sa; 4) vyznanie hriechov v obrade spovede; a 5) splnenie pokánia (epitimia; v ukrajinčine: pokuta), ktoré určil spovedník (Ľviv, 1991), 128.

[6] Trebník, Obrad svätého pomazania, Modlitba nad olejom.





Kristus naša Pascha II.: Sväté tajomstvá služby – Manželstvo a Posvätné stavy



Kristus naša Pascha II.: Sväté tajomstvá kresťanskej iniciácie – krst, myropomazanie, Eucharistia

Môže sa Vám ešte páčiť...

We use cookies to personalise content and ads, to provide social media features and to analyse our traffic. We also share information about your use of our site with our social media, advertising and analytics partners. View more
Cookies settings
Accept
Decline
Privacy & Cookie policy
Privacy & Cookies policy
Cookie name Active

Who we are

Suggested text: Our website address is: https://www.jankrupa.sk.

Comments

Suggested text: When visitors leave comments on the site we collect the data shown in the comments form, and also the visitor’s IP address and browser user agent string to help spam detection. An anonymized string created from your email address (also called a hash) may be provided to the Gravatar service to see if you are using it. The Gravatar service privacy policy is available here: https://automattic.com/privacy/. After approval of your comment, your profile picture is visible to the public in the context of your comment.

Media

Suggested text: If you upload images to the website, you should avoid uploading images with embedded location data (EXIF GPS) included. Visitors to the website can download and extract any location data from images on the website.

Cookies

Suggested text: If you leave a comment on our site you may opt-in to saving your name, email address and website in cookies. These are for your convenience so that you do not have to fill in your details again when you leave another comment. These cookies will last for one year. If you visit our login page, we will set a temporary cookie to determine if your browser accepts cookies. This cookie contains no personal data and is discarded when you close your browser. When you log in, we will also set up several cookies to save your login information and your screen display choices. Login cookies last for two days, and screen options cookies last for a year. If you select "Remember Me", your login will persist for two weeks. If you log out of your account, the login cookies will be removed. If you edit or publish an article, an additional cookie will be saved in your browser. This cookie includes no personal data and simply indicates the post ID of the article you just edited. It expires after 1 day.

Embedded content from other websites

Suggested text: Articles on this site may include embedded content (e.g. videos, images, articles, etc.). Embedded content from other websites behaves in the exact same way as if the visitor has visited the other website. These websites may collect data about you, use cookies, embed additional third-party tracking, and monitor your interaction with that embedded content, including tracking your interaction with the embedded content if you have an account and are logged in to that website.

Who we share your data with

Suggested text: If you request a password reset, your IP address will be included in the reset email.

How long we retain your data

Suggested text: If you leave a comment, the comment and its metadata are retained indefinitely. This is so we can recognize and approve any follow-up comments automatically instead of holding them in a moderation queue. For users that register on our website (if any), we also store the personal information they provide in their user profile. All users can see, edit, or delete their personal information at any time (except they cannot change their username). Website administrators can also see and edit that information.

What rights you have over your data

Suggested text: If you have an account on this site, or have left comments, you can request to receive an exported file of the personal data we hold about you, including any data you have provided to us. You can also request that we erase any personal data we hold about you. This does not include any data we are obliged to keep for administrative, legal, or security purposes.

Where your data is sent

Suggested text: Visitor comments may be checked through an automated spam detection service.
Save settings
Cookies settings