Svetlo pre život: Ozveny knihy Genezis v našej bohoslužbe (10. časť)
Témy prvej časti knihy Genezis sa stali dôležitými v našej slávení Božej spásy v bohoslužbe Cirkvi. V eucharistických modlitbách (anaforách) božských liturgií ohlasujeme, že po našom páde nás Boh v Ježišovi Kristovi opäť vzkriesil. Na Vianoce oslavujeme Krista ako „strom života“, pripomínajúc ten, od ktorého boli Adam a Eva odohnaní (Gn 3, 24): „Priprav sa, Betlehem, a vyzdob sa, Efrata. Raj, otvor svoje brány všetkým. Lebo v jaskyni už vyklíčil z Panny Strom života. Jej lono je duchovný raj s božským ovocím spásy. Keď z neho okúsime, život si zachránime. Nezomrieme ako Adam. Kristus prichádza na svet, aby obnovil v človeku svoj zničený obraz“ (Tropár, Predsviatok Narodenia Ježiša Krista).
Znovuotvorenie raja je častou témou modlitby Cirkvi. V kondáku k úcte svätého Kríža počas Veľkého pôstu spievame: „Už viac nestráži brány raja plamenný meč, lebo Pánov kríž ho úžasne uhasil. Moc smrti bola zlomená, víťazstvo podsvetia zlikvidované a Ty, môj Spasiteľ, si vstal a vyzval tých, ktoré sú v priepasti [podsvetia]: ‚Vstúpte opäť do raja.‘“ Jeden hymnus pre sviatok Povýšenia Kríža (14. september) ohlasuje: „Vyzdvihnutý vysoko na kríži, Učiteľ, si so sebou vzkriesil Adama a celú našu padlú prirodzenosť… Ten, ktorý stromom zviedol nášho praotca Adama, krížom sa sám dal zviesť… Smrť, ktorá prišla na človeka jedením zo stromu, dnes už krížom stratila účinnosť…“ Ďalší hymnus vyhlasuje: „[Na kríži] Kristus, Kráľ slávy, slobodne rozprestrel svoje ruky. Tým nás vzkriesil k nášmu predošlému šťastiu, ktoré sme stratili pre starodávneho nepriateľa a trpkú rozkoš [jedenie zo stromu], ktorá nás odohnalo od Boha.“ Všetky tieto obrazy sú ozvenou evanjelia, kde Pán otvára raj kajúcemu lotrovi z kríža (Lk 23, 42).
Príbehy knihy Genezis figurujú aj v byzantskej teológii krstu. Vierou v Krista Ježiša a prijatím jeho výzvy ku krstu (porov. Mt 28, 16 – 20) sa skutočne a pravdivo stávame súčasťou nového stvorenia, ako vysvetľuje teológ svätý Gregor Teológ:
„Byť úplne bez hriechu patrí Bohu…, ale hrešiť je ľudské… preto Učiteľ nepovažoval za správne nechať svoje stvorenie bez pomoci alebo zanedbať jeho nebezpečenstvo odlúčenia od seba, ale tak, ako dal existenciu tomu, čo neexistovalo, tak dal nové stvorenie tomu, čo existovalo, božskejšie stvorenie a vznešenejšie ako to prvé… Taká je milosť a moc krstu, nie je to premoženie sveta ako kedysi, ale očistenie každého jednotlivca od hriechov a úplné očistenie od všetkých modrín a škvŕn hriechu.“
Svätý Ján Zlatoústy prirovnáva nové stvorenie krstu k prvotnému stvoreniu knihy Genezis: „Vtedy [Boh] stvoril človeka na Boží obraz; teraz ho zjednocuje so samým Bohom… Prvému človeku dal raj za príbytok, teraz nám otvoril nebo.“ Nahota kandidáta je postavená do kontrastu s nahotou Adama a Evy: „Vtedy bola nahota a teraz je nahota. Ale v starej zmluve, po tom, čo Adam zhrešil, Adam bol nahý, pretože zhrešil; v novej zmluve je kandidát vyzlečený, aby bol oslobodený od hriechu.“ Krstné rúcho sa stáva naším odevom v Kristovi (Gal 3, 27) a nahrádza hanbu Adama a Evy pri ich nahote v rajskej záhrade (Gn 3, 27).
Zdroj: Katechizmus LIGHT FOR LIFE, Part One, The Mystery Believed, God With Us Publications 1994. Pracovný preklad zhotovil o. Ján Krupa.
Nasledujúce: Svetlo pre život: Abrahám a Izraeliti (11. časť)Predchádzajúce: Svetlo pre život: Pád ľudstva (9. časť)
