Život a bohoslužba: Liturgia – vyjadrenie viery (3. časť)
Náš kult je zameraný na Boha, pretože je to Boh, kto prevzal iniciatívu a zvolal nás. On z našej bohoslužby už urobil už nie ťaživú povinnosť, ale príležitosť prijať jeho dobrovoľný dar lásky. V dejinách je to teda Boh, kto nás volá a kto nám daroval sám seba. Boh stvoril ľudstvo a po páde ho opäť vzkriesil. Boh povolal Abraháma a urobil ho otcom všetkých veriacich. Boh povolal Mojžiša, aby vyviedol svoj ľud z otroctva na slobodu. Boh prišiel na zem ako človek narodený zo ženy a povolal apoštolov, aby prostredníctvom nich šíril dobrú zvesť o spáse po celom svete.
Uctievanie Boha je spôsob, ako vyjadriť našej vieru. Keďže „vyjadriť“ znamená verejne prejaviť naše vnútorné myšlienky alebo pocity. Ak sa zúčastníme na liturgickej bohoslužbe a budeme sa snažiť vyjadriť slovami niečo, čo v našom živote neexistuje, toto vyjadrenie bude prázdne a bezvýznamné.
Ľudia nechápu bohoslužbu ani vieru, keď obe tieto činnosti považujú len za funkcie intelektu. S Bohom sa stretávame práve prostredníctvom viery. Viera tu znamená viac než len vedomosti o Bohu alebo vyznanie týchto vedomostí. Každý človek musí žiť vierou a dovoliť, aby oddanosť Kristovi a jeho evanjeliu formovalo jeho rozhodnutia, ciele a lásku k blížnemu. Bohoslužba znamená viac než chválil Boha a prosiť ho, aby naplnil naše potreby. Celý náš život musí byť životom bohoslužby, uznaním Božej zvrchovanosti plnením jeho vôle na zemi.
Každá bohoslužba je pokusom vyjadriť slovami vieru, ktorú žijeme. Napríklad v božskej liturgii je formálne vyjadrenie našej viery. Je to Krédo (slovo odvodené z latinského credo, ktoré znamená verím) alebo, presnejšie, Symbol viery (z gréckeho slova symbolon, ktoré znamená formula). Tesne pred ním je však ďalšie vyznanie viery. Kňaz vyhlási: „Milujme sa navzájom, aby sme jednomyseľne vyznávali“ a ľudia pokračujú: „Otca i Syna i Svätého Ducha, Trojicu jednopodstatnú a nedeliteľnú.“ Jednou vetou vyjadrujeme svoju vzájomnú lásku a slovami vyjadrujeme svoju vieru v Boha. Naša viera je teda viac ako len slová. Je vyjadrením života vzájomnej lásky, skutočného uctievania Boha. Viera a bohoslužba sa však môžu stať len slovami, ak sa ostatné aspekty nášho života neorientujú na Boha a jeho posolstvo lásky pre ľudstvo. Uctievanie Boha nikdy nemalo byť prázdnym rituálom alebo obyčajným legalizmom a formálnosťou. Má byť naším najdôležitejším vyjadrením lásky k Bohu a vďaky za všetky veľké diela, ktoré vykonal pre našu spásu.
Na bohoslužbe sa nezhromažďujeme preto, aby sme uverili v Boha. Zhromažďujeme sa skôr preto, lebo veríme a pracujeme na tom, aby sme túto vieru vyjadrili. Prečo je však potrebné schádzať sa, aby sme vyjadrili to, čo by už malo byť v našich životoch skutočné? Nemôžeme sa modliť k Bohu, ktorý je všade prítomný a všetko napĺňa? Nie, človek nie je umelec, ak obraz vznikol len v mysli, ale nikdy nebol prenesený na plátno. Spoločenstvo tých, ktorí skutočne veria v Krista, musí svoju vieru vyjadriť vo verejnej bohoslužbe. „Jeden hlas a jedno srdce“ kresťanského spoločenstva je výsledkom Božej lásky, ktorá je taká veľká, že život viery a jej vyjadrenie sa stávajú jednou skutočnosťou. Liturgia je skutočne prítomnosťou Boha a darom jeho Ducha.
Jednou z hlavných tém modlitby a liturgii je téma Božieho kráľovstva. Preto sa božská liturgia začína slovami: „Požehnané kráľovstvo Otca i Syna i Svätého Ducha…“
Prvou prioritou ľudstva by malo byť nastolenie Božieho kráľovstva. „Hľadajte teda najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko dostanete navyše“ (Mt 6, 33). Keď náš Pán učil svojich učeníkov, ako sa majú modliť, povedal im, že majú hovoriť: „Príď kráľovstvo tvoje, buď vôľa tvoja ako v nebi, tak aj na zemi“. V božskej liturgii prijímame Krista vo svätom prijímaní „na získanie dedičstva v nebeskom kráľovstve“ a Svätého Ducha „na uskutočnenie nebeského kráľovstva“.
Liturgická bohoslužba a modlitba sú vyjadrením našej oddanosti Božiemu kráľovstvu. Naša bohoslužba musí byť úprimnou odpoveďou na Božie volanie. Pravá modlitba je spojením medzi Bohom a jeho ľudom, v ktorom robíme reálnou (alebo realizujeme) Božiu vôľu na zemi. Odvažujeme sa takto modliť, pretože hľadanie Božieho kráľovstva je v našom živote prvoradé, dôležitejšie ako zamestnanie alebo spoločenské postavenie, rodina alebo ľudská autorita.
OTÁZKY NA ZAMYSLENIE
Prečo je kresťanská láska podmienkou pre vyjadrenie viery?
Prečo je viera podmienkou pre liturgickú bohoslužbu?
Zdroj: Katechizmus Život a bohoslužba: Tajomstvo Krista medzi nami, God with us publications 1986. Z angličtiny preložili Juraj Šipula a Ján Krupa.
Nasledujúce: Život a bohoslužba: Sme učinení svätými (4. časť)Predchádzajúce: Život a bohoslužba: Liturgia – vznešené poverenie (2. časť)
