Svetlo pre život: Pád ľudstva (9. časť)
Genezis pokračuje príbehmi o Adamovi a Eve, o Kainovi a Ábelovi, o Noemovi a potope a o Babylonskej veži. Všetky tieto príbehy majú určité spoločné prvky. Každý z nich hovorí o odpadnutí ľudstva od dôverného priateľstva s Bohom v dôsledku neposlušnosti. Adam a Eva jedli ovocie zo stromu poznania dobra a zla, aby boli ako Boh. Kain zabije Ábela zo závisti. Jeho obetu Boh odmietne, a Ábelovu prijme. Svet je zničený potopou, pretože „Pán videl, že ľudská neresť na zemi je veľká a že všetko zmýšľanie ich srdca je ustavične naklonené na zlé“ (Gn 6, 5 – 6). Babylonská veža je postavená z pýchy ľudí. Mysleli si, že môžu uskutočniť všetko, čo chcú, bez toho, aby boli závislí od svojho Stvoriteľa; že môžu dosiahnuť Boha podľa svojich vlastných podmienok.
Rozhodnutie ľudstva nepodieľať sa na Božom pláne pre svet vedie ku katastrofe. Adam a Eva stratia spoločenstvo s Bohom a prístup k stromu života. Sú odsúdení na konečnú smrť: muži na prácu v pote a námahe, ženy na zažívanie bolesti pri rodení. Pociťujú muky viny a strácajú krásnu vlasť, ktorá bola pod ich vládou. Kain sa svojím činom vraždy stáva opovrhovanou osobou, tulákom bez skutočného domova na tomto svete. Keď sa hriech rozšíri, Boh zničí takmer celý rod, ktorý stvoril, a začne ho znovu Noemom. Prostredníctvom pýchy strácajú ľudia schopnosť komunikovať a stávajú sa navzájom cudzincami rozohnanými „po celej zemi“ (Gn 11, 9). Výsledkom hriechu je vždy smrť, odcudzenie a zmätok. Tieto príbehy stručne vypovedajú o dejinách ľudstva. Od samého počiatku sme si vypestovali zvyk konať v rozpore s naším skutočným dobrom tým, že sme odmietli plán Stvoriteľa. V márnych a falošných pokusoch stať sa podobnými Bohu podľa našich vlastných podmienok sme stratili našu skutočnú podobu s Bohom.
Ďalšou témou v týchto prvotných príbehoch je zavedenie hriechu zlým vplyvom z prostredia mimo ľudskej prirodzenosti. Had pokúša Adama a Evu klamstva a podvodmi, hovorí im, že ak budú ignorovať Božie varovania, budú „ako Boh“ (Gn 3, 5). Zjavenie Jána 12, 9 stotožňuje hada s diablom, ktorý, „keď luhá, hovorí zo seba, lebo je luhár a otec lži“ (Jn 8, 44). Ľudstvo bolo stvorené ako dobré, predurčené na zjednotenie s Bohom a na vzájomnú lásku a pomoc. Náš impulz k zlu prichádza zvonka, od toho osobného zlého ducha, ktorého nazývame Satan. Svätý Pavol poznamenal: „Nás nečaká zápas s krvou a telom, ale s kniežatstvami a mocnosťami, s vládcami tohoto temného sveta, so zloduchmi v nebeských sférach“ (Ef 6, 12).
Existencia diabla ako zdroja zla nás nezbavuje zodpovednosti za naše činy. Napriek tomu nemôžeme robiť to, čo je zlé, bez určitého klamstva. Musíme veriť, že je to pre náš prospech, aspoň v krátkodobom horizonte. Keď sa rozhodneme vykonať zlo, z tohto klamu urobíme nejakú formu „sebaklamu“, ktorý je podmienkou pre každý hriech. Stávame sa nasledovníkmi „zlého“ radšej než nasledovníkmi Krista, Svetla sveta. Sami sa stávame „ľuďmi lži“.
Tento pojem „ľudia lži“ použil M. Scott Peck ako názov svojej knihy. V silnom odseku vymenúva lži, ktoré sa dnes hovoria. Niektoré z nich sú celkom bežnými presvedčeniami, ktoré ukazujú, že tieto príbehy o počiatkoch ľudstva obsahujú životne dôležité pravdy o našej životnej situácii. Uvádza ich ako Satanove lži:
„Ľudia sa musia brániť, aby prežili, a pri svojej obrane sa môžu spoliehať na nič iné ako na seba; všetko sa dá vysvetliť pomocou zápornej a kladnej energie (ktoré sa vyrovnávajú na nulu) a na svete neexistuje nijaké tajomstvo; láska je myšlienka a nemá objektívnu realitu; smrť je absolútnym koncom života – nič viac neexistuje; všetci ľudia sú motivovaní peniazmi, a ak sa zdá, že to tak nie je, je to len preto, lebo sú pokrytci; súperiť o peniaze je preto jediný inteligentný spôsobom života.“
Šírenie zla je následkom toho, že stvorenie stratilo cieľ alebo smer v dôsledku neposlušnosti človeka. Vláda nad stvoreným svetom bola zverená človeku, ktorý bol stvorený na Boží vlastný obraz a podobu. Človek sa namiesto toho rozhodol nechať sa ovládať svetom a stratil svoju slobodu. Maxim Vyznávač vykladá „kožený odev“ Adama a Evy (Gn 3, 21) ako zmenu situácie ľudstva, zahŕňajúcu väčšiu závislosť od živočíšnej stránky existencie. Účel ľudstva viesť stvorenie k Bohu bol zmarený podľahnutím túžbam po hmotných vnemoch. Svet sa stal väzením neustálych pokušení, ktorými „knieža tohto sveta“ prináša smrť ako dedičstvo Pádu. Individuálny hriech by sme mohli vnímať ako dôsledok smrteľnosti, ktorá v človeku vyvoláva obavy, čo bude jesť alebo piť (porov. Mt 6, 31). V krste môžu rodičia odovzdať nesmrteľný život svojmu smrteľnému dieťaťu ako zbraň na boj s hriechom.
Okrem toho, že tieto prvé kapitoly knihy Genezis vysvetľujú existencie zla na tomto svete, predpovedajú aj príchod spásy. V prvom príbehu o stvorení „Boh videl všetko, čo urobil, a hľa, bolo to veľmi dobré“ (1, 31). Dokonca aj po páde sa Eva stane „matkou všetkých žijúcich“ (3, 20). Boh prekľaje hada a z ľudstva urobí jeho nepriateľa: „Nepriateľstvo ustanovujem medzi tebou a ženou a medzi tvojím potomstvom a jej potomstvom, ono ti rozšliape hlavu a ty mu zraníš pätu“ (3, 15). Dokonca aj Kainovi poskytne Pán ochranu (4, 10 – 11). Po tom, čo potopa zničí všetkých obyvateľov zeme, Boh uzavrie novú zmluvu s Noemom a jeho rodine povie: „Ploďte a množte sa a naplňte zem!… rozšírte sa na zemi a naplňte ju!… už nikdy nezahynie všetko živé vo vodách potopy“ (9, 1. 7. 11). Konečným prísľubom je to, že Boh je milujúcim správcom, ktorý „sa celkom neodvrátil od svojho stvorenia, ani… nezabudol… na dielo… [svojich] rúk“ (Liturgia sv. Bazila Veľkého, ref. Ž 137/138, 8).
Zdroj: Katechizmus LIGHT FOR LIFE, Part One, The Mystery Believed, God With Us Publications 1994. Pracovný preklad zhotovil o. Ján Krupa.
Nasledujúce: Svetlo pre život: Ozveny knihy Genezis v našej bohoslužbe (10. časť)Predchádzajúce: Svetlo pre život: Ľudstvo na Boží obraz a podobu (8. časť)
