Kristus naša Pascha: Veríme v jednorodeného Syna (9. časť)
| I v jedného Pána Ježiša Krista, jednorodeného Syna Božieho, zrodeného z Otca pred všetkými vekmi; Svetlo zo Svetla, pravého Boha z Boha pravého, splodeného nie stvoreného, jednej podstaty s Otcom. (Symbol viery) | |
| Ty [Bože Otče]… nemáš počiatok, si neviditeľný, neobsiahnuteľný, neopísateľný a nemeniteľný. Tvoj Syn, náš Pán Ježiš Kristus, naša nádej, veľký Boh a Spasiteľ je obrazom tvojej dobroty. Je tvoja verná pečať, obraz. ktorý ťa ukazuje v sebe samom, živé slovo, pravý Boh, predvečná múdrosť, život, svätosť, moc, pravé svetlo… (Anafora Liturgie svätého Bazila Veľkého) |
85Boh Otec plodí Syna v slobode a láske. Neviditeľná Otcova láska, z ktorej je Syn splodený, sa stáva viditeľnou v Synovi: „Otec je neviditeľné [zjavenie] Syna, a Syn je viditeľné [zjavenie] Otca.“[1] V tejto láske sú Otec a Syn jedno. Splodený Syn je zároveň hypostaticky (ako osoba) odlišný od Otca. Otec plodí Niekoho iného, než je on sám, pričom sa úplne zjavuje v Synovi ako Iný.[2]
86 Boží Syn je „odleskom Otcovej slávy a obrazom Otcovej podstaty“ (Hebr 1, 3). Jeho osobné zrodenie z Otca je splodením „Svetla zo Svetla, pravého Boha z Boha pravého“. Boží Syn „v sebe zjavuje Otca“. Boží Syn je „živé Slovo“[3], ktoré bolo v Bohu „od vekov“ a bolo Bohom (porov. Jn 1, 1). Tento Boží Syn je „obraz [Otcovej] dobroty, dokonalá pečať [Otcovej] podoby“[4], „obraz neviditeľného Boha“ (Kol 1, 15). Boží Syn je teda súčasne Božím Slovom a Obrazom.
Boží Syn zjavený vo svätých Písmach
87 Pri Bohozjavení na rieke Jordán sám Otec nazýva Ježiša Krista svojím vlastným Synom: „Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie“ (Mk 1, 11). V Starom zákone sa titul Boží syn dáva Božiemu ľudu: „Toto hovorí Pán: ‚Izrael je môj prvorodený syn‘“ (Ex 4, 22). Tento titul sa dáva aj Mesiášovi, Pomazanému: „Pán mi povedal: ‚Ty si môj syn. Ja som ťa dnes splodil. Žiadaj si odo mňa a dám ti do dedičstva národy a do vlastníctva celú zem‘“ (Ž 2, 7 – 8).
88Nový zákon dáva titulu Boží Syn nový význam tým, že zdôrazňuje jedinečnosť vzťahu medzi Ježišom Kristom a Bohom Otcom. Sám Kristus rozlišuje medzi svojím vlastným božským synovstvom a naším synovstvom v Bohu: „Vystupujem k môjmu Otcovi a vášmu Otcovi“ (Jn 20, 17; porov. Jn 1, 18). Otec dosvedčuje výlučnosť Kristovho synovstva v zjavení pri Premenení: „Toto je môj vyvolený Syn, počúvajte ho!“ (Lk 9, 35). Evanjelista Ján vyznáva božstvo Božieho Syna: „Prišiel Syn Boží a dal nám schopnosť poznať toho Pravého… On je ten Pravý, Boh a večný život“ (1 Jn 5, 20).
Jednorodený Syn
89 Boží Syn, druhá osoba Najsvätejšej Trojice, rovný v dôstojnosti a podstate s Otcom, „je odblesk Otca, stály a nemenný obraz jeho podstaty a jeho prirodzenosti, prameň múdrosti a milosti“[5]. Preto Cirkev vyznáva, že Kristus je jednorodený Syn v lone Otca (porov. Jn 1, 18). Syn, splodený z Otca, je nestvorený; je jediným z Otca, neopakovateľnou Božou osobou, Božím Slovom.
Lebo Boh vydal zo seba Slovo… práve tak, ako koreň vydáva zo seba strom a prameň rieku a slnko lúč… Naozaj by som nemal váhať nazývať strom synom alebo potomkom koreňa a potok synom alebo potomkom prameňa a lúč synom alebo potomkom slnka; pretože každý pôvodný zdroj je rodičom a všetko, čo z neho vychádza, je potomkom. Oveľa viac to platí o Božom Slove, ktoré dokonca dostalo ako svoje vlastné osobitné označenie meno Syn.[6]
90 Cirkev vyznáva, že Syn je jedno v bytí [podstate] s Otcom, pričom zdôrazňuje rovnosť osôb v Najsvätejšej Trojici a jednotu Božej prirodzenosti, čím potvrdzuje božstvo Božieho Syna. Syn nevznikol v čase, ako vznikli stvorenia. Preto nie je nižší ako Otec. Syn koexistuje s Otcom večne a je mu rovný vo všetkom okrem plodenia, ktoré patrí Otcovi.[7]
Zdroj: Catechism of the Ukrainian Catholic Church Christ – Our Pascha, Edmonton 2018. Pracovný preklad z anglického jazyka zhotovil o. Ján Krupa
[1] Irenej Lyonský, Proti herézam, IV, 6, 6: PG 7, 989
[2] Porov. Atanáz Veľký, Prvý list Serapionovi, 16: PG 26, 568.
[3] Liturgikon, Svätá božská liturgia nášho otca svätého Bazila Veľkého, Anafora.
[4] Liturgikon, Svätá božská liturgia nášho otca svätého Bazila Veľkého, Anafora.
[5] Kvetná trióda, Pondelok Svätého Ducha, Večiereň s modlitbami pokľačiačky, Druhá modlitba.
[6] Tertulián, Proti Praxeasovi, 8: PL 2, 163.
[7] Porov. Cyril Alexandrijský, Na Jánovo evanjelium, 16, 13: PG 74, 411.
Nasledujúce: Z katechizmu Kristus naša Pascha: Veríme vo Svätého Ducha (10. časť)Predchádzajúce: Kristus naša Pascha: Bezpočiatočný Otec (8. časť)
