Kristus naša Pascha: Bezpočiatočný Otec (8. časť)
79 Cirkev nazýva „Otcom“ toho, ktorý nemá otca a nikdy nebol nikoho synom.[1] Evanjelista Ján hovorí, že Slovo bolo „na počiatku“ (po cirkevnoslovansky v načali,„ako základný princíp“). Svätí Otcovia to chápali tak, že „počiatkom“ je osoba Otca.[2] Ten, ktorý je osobným Počiatkom všetkého, je sám bez počiatku, ktorý by ho spôsobil. Inými slovami, Otec je Počiatok bez počiatku. Táto antinómia vyjadruje slobodu božskej osoby Otca, ktorá nie je ničím a nikým spôsobená. „O Otcovi… sa hovorí, že je bez pôvodu a zároveň je sám pôvodom – pôvodom v tom zmysle, že je príčinou a prameňom a večným svetlom.“[3] Otec ako Počiatok všetkého stvorenia napĺňa všetko a zároveň prevyšuje všetko stvorené.
80 Cirkev vo svojej skúsenosti vždy uvažuje o Otcovi vo vzťahu k Synovi a Svätému Duchu a o tejto Trojici (triáde) ako o spoločenstve osôb.
Verím v jedného Boha, Otca oslavovaného v Trojici – nesplodeného, bez počiatku a bez konca; v Syna – splodeného, ale bez počiatku a bez konca spolu s Otcom; a vo Svätého Ducha – ktorý vychádza z Otca a je zjavovaný v Synovi, je bez počiatku spolu s Otcom a Synom a je rovný Otcovi a Synovi. Verím v Trojicu, jednu v podstate, ale členitú v osobách; v Trojicu podľa mien, ale jedného Boha.[4]
81 Otec je Otcom, pretože je Otcom Syna a prameňom vychádzania Svätého Ducha. Syn a Svätý Duch sú „z Otca, hoci nie po Otcovi“[5]. Plodenie Slova a vychádzanie Ducha nemožno chápať podľa časových kategórií: „Pretože Otec večne plodí Syna, ktorý je večný a vládne spolu s ním; a Svätý Duch je v Otcovi, oslavovaný so Synom; jedna moc, jedna prirodzenosť, jedno božstvo.“[6] Boh Otec je počiatkom nedeliteľného a najdôvernejšieho spoločenstva (po grécky koinonia) v láske božských osôb.
82 Osobná odlišnosť Otca od Syna a Svätého Ducha spočíva v tom, že Otec je nesplodený. Sám nesplodený je počiatkom osoby Syna a osoby Svätého Ducha. Skutočnosť, že Boh Otec je bezpočiatočný, znamená, že nie je nikým a ničím podmienený.
Otec je tak nazvaný preto, lebo plodí Syna; a Syn je tak nazvaný preto, lebo je splodený Otcom; a Svätý Duch je tak nazvaný pre svoje vychádzanie z Otca, ale je od neho neoddeliteľný.[7]
83 V anafore liturgie svätého Bazila Veľkého Cirkev nazýva Otca neobsiahnuteľným a neopísateľným. Neobsiahnuteľnosť Otca naznačuje, že žiadna etapa nášho poznávania Boha nie je nikdy konečná. Koniec koncov, iba Boh môže poznať Boha do hĺbky: „Čo je v Bohu, nepozná nik, iba Boží Duch“ (1 Kor 2, 11). Naše poznanie Boha bude podľa slov svätého apoštola Pavla rásť vo viere, kým ho neuvidíme „z tváre do tváre“ (1 Kor 13, 12). Pre ľudstvo neobsiahnuteľnosť Boha zaručuje nekonečný rast v poznávaní Boha, čo je „večný život“.
84 Tak ako Otca nemožno opísať, tak aj jeho neobsiahnuteľnosť svedčí o nemožnosti redukovať Božiu osobnosť na akékoľvek formy vyjadrenia, ktoré používajú ľudia, či už prostredníctvom obrazu alebo slova. Boh Otec nie je zobrazovaný na ikonách, pretože Otec sa nevtelil a ani nevzal na seba podobu človeka. Otca zjavuje jeho jednorodený Syn, ktorý je „obrazom neviditeľného Boha“ (Kol 1, 15).
Zdroj: Catechism of the Ukrainian Catholic Church Christ – Our Pascha, Edmonton 2018. Pracovný preklad z anglického jazyka zhotovil o. Ján Krupa
[1] Atanáz Veľký, Prvý list Serapionovi, 16: PG 26, 568.
[2] Gregor Teológ, Reč 42, 15: PG 36, 475.
[3] Gregor Teológ, Reč 20, O dogme a ustanovovaní biskupov, 7: PG 35, 1073.
[4] Kyjevský metropolita Hilarion, Vyznanie viery.
[5] Gregor Teológ, Reč 29, Tretia teologická reč, 3: PG 36, 77.
[6] Kvetná trióda, Nedeľa Päťdesiatnice, Stichira na 140. žalm.
[7] Kyjevský metropolita Hilarion, Vyznanie viery.
Nasledujúce: Kristus naša Pascha: Veríme v jednorodeného Syna (9. časť)Predchádzajúce: Kristus naša Pascha: Veríme v jednopodstatnú a nedeliteľnú Trojicu (7. časť)
