Svetlo pre život: Druhý príbeh o stvorení (7. časť)
Druhý príbeh o stvorení predstavuje pravdu o tom, ako ľudstvo stratilo priateľstvo s Bohom. Adam a Eva sa stávajú prototypmi celého ľudského rodu. Božím stvoriteľským zámerom pre ľudský rod bolo, aby ľudia boli v dôvernom priateľstve s ním a medzi sebou navzájom. „Nie je dobré byť človeku samému“ (2, 18). Správa zobrazuje stvorený stav ako život v dokonalosti bez viny a smrti. Ľudstvo však nezostalo verné Božiemu plánu. Jedli zo zakázaného stromu poznania dobra a zla a stratili nevinnosť a neporušenosť. Boh ich potom odohnal od stromu života a vyhnal zo záhrady.
Toto rozprávanie sa zaoberá základnou otázkou viery, ako sa ľudstvo stalo slabým, náchylným na zlo a neschopným zdržať sa hriechu a zloby? Korene toho spočívajú v našom základnom modeli neposlušnosti voči Bohu od samého začiatku. Snažíme sa rozhodovať o tom, čo je dobré a čo zlé, podľa vlastných podmienok, čím si privlastňujeme Božiu výsadu. Nasleduje smrť, zlo a utrpenie.
Tento neskorší príbeh o stvorení tvorí základ pre pochopenie Božej spásy skrze Ježiša Krista v Novom zákone. V Liste Rimanom 5, 12 – 21 je Ježiš nazvaný novým Adamom, ktorý nahradil vzor neposlušnosti starého Adama vernosťou Otcovi. Tým nám dáva nový prístup k stromu života – Cirkev ho stotožňuje s drevom kríža –, ktorý vedie k slávnemu vzkrieseniu.
Podobne aj prvá kapitola evanjelia svätého Jána predstavuje tajomstvo Krista ako nové stvorenie. Svätý Ján stotožňuje Ježiša s Božím Slovom (Logos), ktoré pôsobí vo stvorení („všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo nič z toho, čo povstalo“ – Jn 1, 3). Tento Logos je opísaný ako ten, ktorý vtelením vstúpil do sveta, aby nás navrátil k priateľstvu s Otcom. „Z jeho plnosti sme my všetci dostali milosť za milosťou. Lebo ak zákon bol daný skrze Mojžiša, milosť a pravda prišli skrze Ježiša Krista“ (Jn 1, 16 – 17). Toto evanjelium, ktoré sa číta na byzantskej božskej liturgii na sviatok Paschy (Veľkej noci), ohlasuje naše navrátenie k životu vo vzkriesenom Kristovi a začiatok nového stvorenia. Pascha je „prvý deň týždňa, sviatok sviatkov“, oslavujúci náš návrat do raja, kde sme teraz pozvaní k účasti na Kristovom tele a krvi, ovocí Kríža, strome života, „na odpustenie hriechov a večný život“.
Ježišova božská prirodzenosť, tvorivá sila Trojice, je opísaná ako Slovo alebo Logos. Svätý Ján hlboko rozpráva: „Bez neho nepovstalo nič z toho, čo povstalo. V ňom bol život“ (1, 3 – 4). To pripomína Genezis 1, kde Boh hovoril, keď uvádzal do života rozmanité zložky života. Toto Slovo je večné, „bolo na počiatku u Boha“ (Jn 1, 2). Po tom, ako Slovo uzrelo dobro pôvodného plánu a bolesť, ktorú spôsobilo zasahovanie hriechu do tohto plánu, sa zjednotí s ľudstvom, aby zachránilo stvorenie a nasmerovalo nás späť do nášho pravého domova. Hriech (temnota) nie je schopný pochopiť toto tajomstvo ani ho premôcť (Jn 1, 15). Žiadna stvorená vec existujúca v čase (aj čas je stvorený) nie je schopná poraziť Pána, ktorý bol na počiatku a vtelil sa. Vďaka novému a radikálnemu Božiemu daru seba samého pre nás sa teraz môžeme slobodne rozhodnúť pre návrat k svojmu pôvodnému určeniu, ktoré je s Trojicou. Boží Svätý Duch sa pri stvorení vznášal nad vodami a oživoval. Tento pohyb a hĺbanie Ducha neprestáva prinášať novú plnosť života v každom ďalšom kroku procesu stvorenia. Duch teda stále pôsobí a odhaľuje Božiu pravdu v Cirkvi.
Tieto príbehy o stvorení sú pravdivé v tom najhlbšom zmysle slova. Umožňujú nám pochopiť stav ľudstva a jeho vzťah k Bohu, nášmu Stvoriteľovi. Ich cieľom nie je vedecky vysvetliť existenciu fyzického vesmíru. Niekedy sa podnikajú seriózne pokusy zosúladiť príbehy z knihy Genezis s pozorovaniami a teóriami súčasnej vedy o hmotnom stvorení. Ale súlad s vedou je pre náboženskú pravdu knihy Genezis irelevantný. Veda sa pokúša odpovedať na iné otázky ako viera. Preto príbeh o Adamovi a Eve nemusí byť overiteľný modernými metódami určovania historickej pravdy. Jeho posolstvo je však jasné. Nerešpektovanie zámeru autora knihy Genezis a neprimerané trvanie na jej doslovnom význame môže v skutočnosti skresliť pravdivosť tohto posolstva.
Biblické príbehy o stvorení hovoria, že všetko, čo Boh stvoril, je veľmi dobré. Táto dobrota nás môže viesť k láske k Bohu. Viera v Boha vrhá nové svetlo na zmysel stvorenia. Bez Boha je stvorenie v najlepšom prípade nezmyselné alebo možno absurdné. Svätý Pavol opísal Boha aténskym filozofom:
„Z jedného urobil celé ľudské pokolenie, aby obývalo celý povrch zeme; určil im vymedzený čas a hranice ich bývania, aby hľadali Boha, ak by ho dajako nahmatali a našli, hoci od nikoho z nás nie je ďaleko. Lebo v ňom žijeme, hýbeme sa a sme, ako to aj niektorí z vašich básnikov povedali: ‚Veď aj jeho pokolenie sme‘“ (Sk 17, 26 – 28).
Biblický príbeh o stvorení je potvrdením toho, že náš Stvoriteľ je dôverný, starostlivý Boh, ktorý sa podieľa na všetkom, čo sa deje: „Nepredávajú sa dva vrabce za halier? A predsa ani jeden z nich nepadne na zem bez vedomia vášho Otca“ (Mt 10, 29). O čo väčší je jeho záujem o nás, ktorí sme stvorení na jeho obraz a podobu a môžeme obdivovať krásu stvorenia a chváliť jediného Stvoriteľa. Práve nám, ktorí dokážeme vnímať a vyjadrovať krásu Božieho diela, „nebesia rozprávajú o sláve Boha a obloha hlása dielo jeho rúk“ (Ž 18/19, 1).
Zdroj: Katechizmus LIGHT FOR LIFE, Part One, The Mystery Believed, God With Us Publications 1994. Pracovný preklad zhotovil o. Ján Krupa
Nasledujúce: Svetlo pre život: Ľudstvo na Boží obraz a podobu (8. časť)Predchádzajúce: Svetlo pre život: Zjavený v stvorení (6. časť)
