Svetlo pre život: Zjavený v stvorení (6. časť)
Starý zákon, ako je usporiadaný dnes, sa začína príbehom stvorenia, aj keď Genezis (Kniha o počiatkoch) nie je najstaršou napísanou knihou Biblie. Tieto rozprávania, spolu s celými prvými jedenástimi kapitolami knihy Genezis, tvoria špeciálny celok v Biblii – inšpirovaný pohľad na „prehistóriu“ ľudstva až po príchod Abraháma ako historickej postavy. V tejto sekcii sú použité prvky z niektorých populárnych príbehov o pôvode ľudstva, ktoré boli rozšírené na Blízkom východe. Pod inšpiráciou Svätého Ducha autori prerozprávajú tieto príbehy, aby odhalili náboženské pravdy o páde a možnej spáse ľudského pokolenia. Medzi významné príbehy z tejto časti patria Adam a Eva, Kain a Ábel, Noe a potopa a Babylonská veža. Vo všetkých týchto príbehoch vidíme, ako Boh opätovne potvrdzuje svoju lásku k človeku aj napriek neposlušnosti v ľudstve.
Dobre známe príbehy o stvorení (Gn 1, 1 – 3, 24) zamestnávajú našu predstavivosť a vyvolávajú základné ľudské otázky. Táto popularita podnietila vznik mnohých doplnkových príbehov, divadelných hier a komentárov, ktoré v ľudovej predstavivosti a umení niekedy dokonca nahrádzajú biblické prvky. Najjasnejším príkladom je zakázané ovocie, zvyčajne vykresľované ako jablko, hoci v Genezis 2, 17 sa nazýva jednoducho ovocím stromu poznania dobra a zla.
V knihe Genezis je stvorenie rozdelené na šesť dní. Súčasná veda tvrdí, že vek vesmíru je mnoho miliárd rokov, čo niektorých ľudí vedie k tomu, že opis v knihe Genezis odmietajú ako detinský a nepresný alebo odmietajú celú Bibliu. Dokonca aj dnes sa vedú mnohé spory o „pravdivosti“ knihy Genezis – niektorí ju odmietajú ako mýtus, a iní obhajujú prehnane doslovný výklad. Bohužiaľ, obom pozíciám uniká skutočný význam stvorenia podľa knihy Genezis, ktorý zjavil Svätý Duch prostredníctvom cirkevných Otcov a koncilov.
Pri pozornom čítaní opisu stvorenia odhaľujeme dva samostatné príbehy. V kapitolách 1, 1 až 2, 4 sa opisuje stvorenie vesmíru za šesť, pričom v siedmy deň, v sobotu, Boh odpočíval. V tomto opise je ľudstvo posledným prvkom stvorenia, ktorý bol uvedený do života. Druhá verzia sa začína stvorením ľudstva, ktoré predstavujú Adam a Eva, a ich pádom do hriechu (2, 5 až 3, 24). Dnešní znalci Písma pripisujú tieto dva príbehy rôznym hebrejským kultúrnym tradíciám. Prvou je „kňazská“ tradícia; druhou je „jahvistická“ tradícia, ktorá sa tak nazýva preto, lebo odkazy na Boha používajú meno „JHVH“ („Ten-ktorý-je“) zjavené Mojžišovi.
Ani jeden z týchto autorov nemal v úmysle napísať učebnicu histórie alebo prírodovedy v modernom zmysle slova, ale skôr sprostredkovať hlbšie náboženské pravdy o pôvode ľudstva a sveta. Napísanie histórie by znamenalo prítomnosť ľudského svedka v čase, keď existoval iba Boh. Hebrejskí autori si boli plne vedomí nesmiernej priepasti, ktorá oddeľuje Boha od človeka, a nechcú sa pokúšať o definitívne vysvetlenie konkrétnych mechanizmov, ktoré si Boh mohol zvoliť.
Prvé rozprávanie sa podobá na iné mýty o stvorení, ktoré sa vyskytovali v rôznych svetových kultúrach v storočiach pred Kristovým narodením, ale zároveň ich opravuje. Mnohé z týchto pohanských ság opisovali stvorenie ako boj medzi princípom dobra a svetla a princípom temnoty a chaosu. Keď zvíťazil poriadok a dobro, bol zorganizovaný nádherný svet, v ktorom žijeme. Takéto príbehy môžu obsahovať nejakú sprostredkujúcu bytosť, ktorá vytvorí poriadok z preexistujúceho chaosu. Genezis sa však od vtedajších mýtov o stvorení líši v niekoľkých kľúčových veciach. Predovšetkým Boh nebojuje ako rovný s rovným so zlou a temnou mocou. Naopak, tvorí iba svojím slovom a všetko, čo stvoril, bolo dobré. Tento refrén sa opakuje po každej fáze, až kým nestvorí muža a ženu a neprehlási, že sú veľmi dobrí.
Každý predmet uvedený v knihe Genezis bol uctievaný niektorým z okolitých národov – Slnko, Mesiac, niektoré zvieratá. Písmo hovorí, že všetky tieto veci stvoril Boh a nie sú to bohovia. Hovorí tiež, že mať falošných bohov znamená, že človek skončí ako oni a nedosiahne pravé dobro, ktoré by mohol dosiahnuť. Vyučuje sa tu základná a hlboká pravda. Všetko, čo existuje, má svoj konečný pôvod v Bohu a pochádza z jeho stvoriteľskej moci ako skutočne dobré. Aj tak je jeho stvorená nádhera len bledým odrazom nevýslovnej krásy Toho, Ktorý Je, zdroja všetkého, čo je. Existuje len jeden Boh a nemá sebe rovného.
Zdroj: Katechizmus LIGHT FOR LIFE, Part One, The Mystery Believed, God With Us Publications 1994. Pracovný preklad zhotovil o. Ján Krupa
Pozrite aj články na Postoj.sk https://www.postoj.sk/autor/jan-krupa
Nasledujúce: Svetlo pre život: Druhý príbeh o stvorení (7. časť)Predchádzajúce: Svetlo pre života: Zjavené tajomstvo (5. časť)
