Z katechizmu Kristus naša Pascha: Rast vo viere – katechumenát, osvietenie, sviatostná iniciácia (6. časť)

63 V prvých storočiach sa katechéza nepokrstených dospelých v Cirkvi uskutočňovala v troch etapách: katechumenát, osvietenie a iniciácia. Katechumenát (z gréckeho slova katechumenos – poučovaný) sa začínal predstavením nového kandidáta kresťanskému spoločenstvu. So súhlasom spoločenstva sa kandidát stal katechumenom. Meno tejto osoby bolo oznámené spoločenstvu; a teraz sa mali  ohlasovať sväté Písma katechumenovi. Takíto katechumeni občas zostávali v chrámovej predsieni, ktorá slúžila ako vonkajší symbol vnútorného duchovného stavu katechumenov: opúšťali svet, ale ešte úplne nevstúpili do Cirkvi, chrámu veriacich. Po vypočutí Božieho slova a homílie na božskej liturgii boli katechumeni povinní opustiť chrám po modlitbe cirkevného spoločenstva za nich – prosbách za katechumenov.

64 Katechumenát začínal etapu, počas ktorej sa katechumeni oboznamovali s vierou a pripravovali sa na krst. Pred samotným krstom katechumeni prechádzali do postavenia „osvecovaných“ [t. j. do etapy osvietenia]. Počas predkrstných katechéz boli poučovaní o Symbole viery a Pánovej modlitbe „Otčenáš“. Predkrstné katechézy kulminovali v katechetickej inštrukcii, ktoré dával samotný biskup.

65 Krst ponorí človeka do tajomstva Kristovej smrti a zmŕtvychvstania. Je začiatkom uvedenia do tajomstiev (po grécky mystagógie). Novopokrstená osoba po tom, čo sa stala účastníkom na Kristovej smrti a vzkriesení, sa myropomazaním zapečatí darom Svätého Ducha a na Eucharistii prijme pokrm večného života.

66 V našej tradícii sa kresťanská sviatostná iniciácia vyjadruje aj priestorovo. Krst sa začína v predsieni alebo baptistériu, myropomazanie sa koná v lodi alebo chráme veriacich a Sväté prijímanie na prahu svätyne. Novopokrstení sú oblečení do svetlého rúcha (po ukrajinsky kryžmo), ktoré sa v ranej Cirkvi nosilo počas celého Svetlého týždňa. Toto rúcho vyjadruje radosť zo života v Kristovi a očakávanie plnosti stretnutia s Bohom pri druhom Kristovom príchode.

67 Prvoradým kontextom, v ktorom sa odovzdáva viera, je rodina. Rodičia formujú svoje deti vo viere príkladom svojho života a slovami svojej modlitby. Vyučovaním evanjelia a vydávaním svedectva o ňom sa rodičia stávajú prvými katechétmi pre svoje deti. Keď rodičia vychovávajú deti po kresťansky, vytvárajú vo svojej rodine osobitnú atmosféru, atmosféru spoločnej modlitby pred ikonami a slávenia nedieľ a sviatkov.

68 Deti už od útleho veku vstupujú do duchovného života. Tento život je postavený na modlitbe, počúvaní Božieho slova a pristupovaní k Svätému prijímaniu. Ako deti dorastajú do zrelosti, s pomocou svojich rodičov rastú v milosti tajomstva krstu. Učia sa premáhať zlo a konať to, čo je dobré. Pre deti je dedičstvo viery prijaté od rodičov znakom istoty večného života. Zbožný život krstných rodičov a členov širšej rodiny tiež zohráva dôležitú úlohu pri dozrievaní dieťaťa vo viere. Kresťanské rodinné zvyky upevňujú v deťoch kresťanský pohľad na ľudské narodenie a smrť, na vytváranie rodín a rodinné vzťahy a rozvíjajú pocit spolupatričnosti v rámci cirkevného spoločenstva a vlastného ľudu.

69 Každý národ je spoločenstvom s vlastnou historickou pamäťou, pozemskou vlasťou a zápasom o blahobyt a dokonalosť. Práve k národom poslal Ježiš svojich apoštolov: „Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Svätého Ducha a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal“ (Mt 28, 19 – 20). Pokresťančovanie národov závisí od postupného preberania kresťanského svetonázoru a spôsobu života. Kresťanská kultúra daného národa je prostriedkom  odovzdávania viery z generácie na generáciu. Pestuje v národe lásku k Bohu, k  pozemskej vlasti, k obetavej službe pre jej blaho a k čestnému prístupu k práci; posilňuje väzby v rodinách, medzi príbuznými a v spoločnosti. Vzájomné prenikanie evanjelia a kultúry ľudu sa prejavuje v samospráve cirkvi.

70 Cirkev, jedna a zároveň rozmanitá, je predobrazom rodiny národov, ktoré sú si rovné, a predsa sú rozdielne. Cirkev ohlasuje všetkým národom cestu spásy: „A nepochybne pravdivé a nemenné je ohlasovanie Cirkvi, v ňom sa po celom svete ukazuje jedna a tá istá cesta spásy.“[1] Vo svojej službe pre spásu všetkých národov Cirkev čerpá silu z kontemplácie Najsvätejšej Trojice, božského spoločenstva osôb jediného Boha. Cirkev šíri pozvanie:

Príďte, národy, pokloňme sa božstvu v troch osobách… Svätému Bohu, ktorý stvoril všetko skrze Syna v spolupráci so Svätým Duchom. Svätému a Silnému, skrze ktorého sme spoznali Otca a skrze ktorého Svätý Duch prišiel na svet. Svätému a Nesmrteľnému, Utešujúcemu Duchu, ktorý vychádza z Otca a spočíva v Synovi. Svätá Trojica, sláva tebe![2]

Zdroj: Catechism of the Ukrainian Catholic Church Christ – Our Pascha, Edmonton 2018. Pracovný preklad z anglického jazyka zhotovil o. Ján Krupa


[1] Irenej Lyonský, Proti herézam V, 20, 1: PG 7, 1177.

[2] Kvetná trióda, Päťdesiatnica, Večiereň, Záverečná stichira k 140. žalmu.


Nasledujúce: Z katechizmu Kristus naša Pascha: Veríme v jednopodstatnú a nedeliteľnú Trojicu (7. časť)
Predchádzajúce: Z katechizmu Kristus naša Pascha: Tradícia svätých Otcov Cirkvi (5. časť)