Svetlo pre života: Zjavené tajomstvo (5. časť)
„Boh je Pán a zjavil sa nám, požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom.“
Tento refrén, ktorý sa tak často spieva na utierni, ohlasuje odstránenie priepasti, ktorá oddeľuje Boha a jeho stvorenie. Toto zjavenie, začaté v hmlistej prehistórii židovského ľudu, nachádza svoje zavŕšenie v Kristovi, ktorý je jednotou medzi nebom a zemou, božským a ľudským. Svojím vtelením Boh „naklonil nebesia“ a spojil sa s ľudským pokolením. Ako hlásajú vianočné bohoslužby Cirkvi, „anjeli a ľudia spolu tancujú a radujú sa“, lebo „múry rozdelenia boli zbúrané“. V osobe Krista, ktorý je pravý Boh a pravý človek, bolo prekonané každé rozdelenie. On prijal všetko, čo je ľudské, s výnimkou hriechu, a zbožštil to vo svojej osobe. Vzkriesený z mŕtvych vyniesol našu ľudskú prirodzenosť do neba, kde teraz sedí po Otcovej pravici.
Tajomstvo Božieho plánu zjaviť sa svojmu ľudu je konkrétne vyjadrené vo svätých Písmach, ktoré zaznamenávajú mnohé medzníky v dejinách spásy. Ak má byť naša kresťanská viera hlboko zakorenená v evanjeliovom posolstve a ak chceme plne pochopiť, ako Kristus naplnil Boží plán tým, že obnovil človečenstvo na svoju podobu, musíme sa vrátiť k Starému zákonu. Tam môžeme sledovať proces spásy od jej ohlásenia a ďalej v priebehu stáročí. V tom čase bola spása pripravovaná v životoch ľudí, ktorých si Boh osobitne vyvolil, až do tej doby, než sa nakoniec naplnila v Ježišovi Kristovi.
Sväté písmo, alebo Biblia, je súbor „kníh“, ktoré napísalo mnoho rôznych autorov a ktoré zaznamenávajú rôzne etapy židovských dejín. Jeho obsah, inšpirovaný Bohom, sa k nám dostal ľudskou cestou – najprv prostredníctvom ústnej tradície ľudí a potom ako zapísaný ľuďmi, ktorí sa snažili sprostredkovať Božiu pravdu literárnymi prostriedkami, ktoré mali k dispozícii. Títo biblickí autori boli úplne ľudskými nástrojmi, ktoré Boh použil na zaznamenanie svojej činnosti. Boli ovplyvnení dobou, v ktorej žili, a okolnosťami života okolo nich. Pri vzniku inšpirovaných spisov Svätý Duch pôsobil prostredníctvom ich človečenstva, a nie namiesto neho. Čitateľ sa musí učiť rozlišovať podávané duchovné posolstvo bez toho, aby ho zamieňal s ľudskými prvkami v diele, ktoré sa dajú lepšie rozpoznať vďaka modlitbe a náležitému štúdiu literárneho a historického pozadia spisovateľa.
Keď začneme čítať Starý zákon, všimneme si množstvo rôznych literárnych žánrov alebo metód, ktoré biblickí autori používajú: historické rozprávanie, zákon, veštba, poézia, didaktický príbeh, apokalyptická literatúra a iné. Každá literárna forma má osobitný význam a spisovateľ si ju vybral, aby vyjadril určité aspekty božskej skutočnosti, ktorá mu bola zjavená. Ak chceme adekvátne pochopiť inšpirované posolstvo v čítaných pasážach, je dôležité najprv určiť, akú literárnu formu si autor zvolil. Táto pozornosť na literárnu formu je rozhodujúca pre náležité pochopenie Svätého písma.
Zdroj: Katechizmus LIGHT FOR LIFE, Part One, The Mystery Believed, God With Us Publications 1994. Pracovný preklad zhotovil o. Ján Krupa
Nasledujúce: Svetlo pre život: Zjavený v stvorení (6. časť)Predchádzajúce: Svetlo pre život: Obraz „jasného oblaku“ (4. časť)
