Svetlo pre život I.: Zjavené tajomstvo: Biblia – náš záznam Božieho zjavenia; Zjavený v stvorení; človek na Boží obraz a podobu; pád človeka; ozveny v našej bohoslužbe

Druhá kapitola: Zjavené tajomstvo

„Boh je Pán a zjavil sa nám, požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom.“

Tento refrén, tak často spievaný na utierni, hlása odstránenie priepasti, ktorá oddeľuje Boha a jeho stvorenie. Toto zjavenie, začaté v hmlistej prehistórii židovského ľudu, našlo svoje zavŕšenie v Kristovi, ktorý je sám jednotou medzi nebom a zemou, božským a ľudským. Svojím vtelením Boh „znížil nebesia“ a spojil sa s ľudským pokolením. Ako hlásajú cirkevné vianočné bohoslužby, „anjeli a ľudia spolu tancujú a radujú sa“, lebo „múry rozdelenia boli zbúrané“. Každé rozdelenie bolo prekonané v osobe Krista, ktorý je pravý Boh a pravý človek. On prijal všetko ľudské, okrem hriechu, a zbožštil to vo svojej osobe. Vstal z mŕtvych a vyniesol našu ľudskú prirodzenosť do neba, kde teraz sedí po pravici Otca.


Odber nových článkov


Biblia: náš záznam Božieho zjavenia

Tajomstvo Božieho plánu zjaviť sa svojmu ľudu je konkrétne vyjadrené vo Svätom písme, ktoré zaznamená mnohé míľniky v dejinách spásy. Ak má byť naša kresťanská viera hlboko zakorenená v evanjeliovom posolstve a ak chceme plne pochopiť, ako Kristus naplnil Boží plán tým, že obnovil ľudskú prirodzenosť podľa Božej podoby, musíme sa vrátiť k Starému zákonu. Tam môžeme sledovať proces spásy od jej ohlásenia a v priebehu storočí. Potom bola pripravovaná v živote ľudí, ktorých si Boh osobitne vyvolil, až sa napokon naplnila v Ježišovi Kristovi.

Sväté písmo alebo Biblia je súbor „kníh“, ktoré napísalo mnoho rôznych autorov a ktoré zaznamenávajú rôzne etapy židovských dejín. Obsah Biblie, inšpirovaný Bohom, sa k nám dostal pomocou ľudských kanálov – najskôr prichádzal pomocou ústneho podania ľudí a potom ako zapísaný ľuďmi, ktorí sa usilovali sprostredkovať Božiu pravdu pomocou literárnych prostriedkov, ktoré mali k dispozícii. Títo biblickí autori boli úplne ľudskými nástrojmi, ktoré Boh použil na zaznamenanie svojej činnosti. Boli ovplyvnení dobou, v ktorej žili, a okolnosťami života okolo nich. Pri vzniku inšpirovaných spisov Svätý Duch pôsobil skrze ich človečenstvo, a nie namiesto neho. Čitateľ sa musí naučiť rozlišovať podávané duchovné posolstvo, aby si ho nezamieňal s ľudskými prvkami v diele, ktoré sa stanú lepšie rozpoznateľnými pomocou modlitby a náležitého štúdia literárneho a historického pozadia autora.

Keď začneme čítať Starý zákon, všimneme si množstvo rôznych literárnych žánrov alebo metód, ktoré biblickí autori použili: historické rozprávanie, zákon, veštba, poézia, didaktický príbeh, apokalyptická literatúra a iné. Každá literárna forma má osobitný význam a spisovateľ si ju zvolil, aby vyjadril určité aspekty božskej skutočnosti, ktorá mu bola zjavená. Ak chceme z čítaných úryvkov vyvodiť primerané pochopenie inšpirovaného posolstva, je dôležité najskôr určiť, akú literárnu formu sa autor rozhodol použiť. Táto pozornosť na literárnu formu je rozhodujúca pre správne pochopenie Svätého písma.

Zjavený v stvorení

Starý zákon, ako je usporiadaný dnes, sa začína príbehom stvorenia, aj keď kniha Genezis (Kniha počiatkov) nie je najstaršou napísanou knihou Biblie. Tieto rozprávania spolu s celými prvými jedenástimi kapitolami knihy Genezis tvoria osobitný celok v Biblii – inšpirovaný pohľad na „prehistóriu“ ľudstva až po príchod Abraháma ako historickej postavy. Táto časť využíva prvky niektorých populárnych rozprávok o pôvode ľudstva, ktoré boli rozšírené na Blízkom východe. Autori pod inšpiráciou Svätého Ducha prerozprávali tieto príbehy, aby zjavili náboženské pravdy o páde a konečnej spáse ľudského rodu. Medzi významné príbehy z tejto časti patria Adam a Eva, Kain a Ábel, Noe a potopa a Babylonská veža. Vo všetkých týchto príbehoch vidíme, že Boh opätovne potvrdil svoju lásku k ľudstvu napriek neposlušnosti ľudí.

Známe príbehy stvorenia (Gn 1, 1 – 3, 24) zapájajú našu predstavivosť a vyvolávajú základné ľudské otázky. Táto popularita podnietila vznik mnohých ďalších príbehov, divadelných hier a komentárov, ktoré v ľudovej predstavivosti a umení občas dokonca nahradili biblické prvky. Najzreteľnejším príkladom je zakázané ovocie, zvyčajne zobrazované ako jablko, hoci v Genezis 2, 17 sa nazýva jednoducho ovocím stromu poznania dobra a zla.

V knihe Genezis je stvorenie sveta rozdelené do šiestich dní. Súčasná veda tvrdí, že vek sveta je mnoho miliárd rokov, a to niektorých ľudí vedie k tomu, že opis v knihe Genezis odmietajú ako detinský a nepresný alebo odmietajú celú Bibliu. Aj dnes sa o „pravdivosti“ knihy Genezis vedú mnohé spory – niektorí ju odmietajú ako mýtus a ďalší obhajujú prehnane doslovný výklad. Bohužiaľ, obidvom pozíciám uniká skutočný význam stvorenia v knihe Genezis, ako ho zjavil Svätý Duch prostredníctvom Otcov a koncilov.

Pri pozornom čítaní opisu stvorenia odhalíme dva oddelené príbehy. V kapitolách 1, 1 až 2, 4 sa opisuje stvorenie sveta za šesť dní, pričom v siedmy deň, v sobotu, Boh odpočíval. V tomto opise sú ľudia posledným prvkom stvorenia privedeného k bytiu. Druhá verzia sa začína stvorením ľudí, ktorých predstavujú Adam a Eva, a ich pádom do hriechu (2, 5 až 3, 24). Dnešní znalci Svätého písma pripisujú tieto dva príbehy rôznym hebrejským kultúrnym tradíciám. Prvou je „kňazská“ tradícia; druhou je „jahvistická“ tradícia, ktorá sa takto nazýva preto, že odkazy na Boha používajú meno „JHVH“ („Ten-ktorý-je“) zjavené Mojžišovi.

Ani jeden z týchto autorov nemal v úmysle napísať učebnicu dejepisu alebo vedy v modernom zmysle slova, ale skôr sprostredkovať hlbšie náboženské pravdy o pôvode ľudstva a sveta. Spísanie dejín by implikovalo prítomnosť ľudského svedka v dobe, keď existoval jedine Boh. Hebrejskí autori si boli plne vedomí nesmiernej priepasti, ktorá oddeľuje Boha a človeka, a nechceli sa pokúšať o definitívne vysvetlenia konkrétnych mechanizmov, ktoré si Boh mohol zvoliť.

Prvé rozprávanie sa podobá na iné mýty o stvorení, ktoré sa vyskytovali v rôznych svetových kultúrach v storočiach pred Kristovým narodením, ale zároveň ich koriguje. Mnohé z týchto pohanských ság opisovali stvorenie ako boj medzi princípom dobra a svetla a princípom temnoty a chaosu. Keď zvíťazil poriadok a dobro, bol zorganizovaný krásny svet, v ktorom žijeme. Takéto príbehy môžu mať nejakú sprostredkujúcu bytosť ako toho, kto vytvorí poriadok z predexistujúceho chaosu. Genezis sa však od vtedajších mýtov o stvorení líši v niekoľkých kľúčových veciach. Predovšetkým Boh nebojuje ako rovný s rovným so zlou a temnou mocou. Boh tvorí iba svojím slovom a všetko, čo stvoril, bolo dobré. Tento refrén sa opakuje po každej fáze, pokým nestvorí muža a ženu a nevyhlási ich za veľmi dobrých.

Každý predmet uvedený v opise v knihe Genezis bol uctievaný niektorým z okolitých národov – Slnko, Mesiac, niektoré zvieratá. Sväté písmo hovorí, že všetky tieto veci stvoril Boh a že to nie sú to bohovia. Sväté písme hovorí tiež, že mať falošných bohov znamená, že človek sa im nakoniec podobá a nedosiahne pravé dobro, ktoré by mohol dosiahnuť. Vyučuje sa tu základná a hlboká pravda. Všetko, čo existuje, má svoj konečný pôvod v Bohu a vychádza z jeho stvoriteľskej moci ako skutočne dobré. Aj tak je však stvorená nádhera len bledým odrazom nevýslovnej krásy Toho, Ktorý Je, zdroja všetkého, čo je. Existuje len jeden Boh a nemá sebe rovného.

Druhý príbeh stvorenia predstavuje pravdu o tom, ako ľudia stratili priateľstvo s Bohom. Adam a Eva sa stali prvoobrazmi celého ľudského rodu. Božím stvoriteľským zámerom pre ľudský rod bolo, aby ľudia boli v dôvernom priateľstve s Bohom a medzi sebou navzájom. „Nie je dobré byť človeku samému“ (2, 18). Tento opis vykresľuje stvorený stav ako život v dokonalosti bez viny a smrti. Ľudia však nezostali verní Božiemu plánu. Zjedli zo zakázaného stromu poznania dobra a zla a stratili nevinnosť a neporušiteľnosť. Boh ich potom odohnal od stromu života a vyhnal zo záhrady.

Toto rozprávanie sa zaoberá základnou otázkou viery, ako sa ľudstvo stalo slabým, náchylným na zlo a neschopným zdržať sa hriechu a zloby? Korene toho spočívajú v našom základnom vzorci neposlušnosti voči Bohu od samého začiatku. Snažíme sa rozhodovať o tom, čo je dobré a čo zlé, podľa svojich vlastných želaní, a tým si uzurpujeme Božiu výsadu. Nasleduje smrť, zlo a utrpenie.

Tento druhý príbeh stvorenia tvorí základ pre pochopenie Božej spásy prostredníctvom Ježiša Krista v Novom zákone. V Liste Rimanom 5, 12 – 21 je Ježiš nazývaný nový Adam, ktorý vernosťou Otcovi nahradil vzor neposlušnosti starého Adama. Tým nám dal nový prístup k stromu života, ktorý Cirkev stotožňuje s drevom kríža a ktorý vedie k slávnemu zmŕtvychvstaniu.

Podobne aj prvá kapitola Evanjelia svätého Jána predstavuje tajomstvo Krista ako nové stvorenie. Svätý Ján stotožňuje Ježiša s Božím Slovom (po grécky: Logos), ktoré bolo aktívne pri stvorení („všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo nič z toho, čo povstalo“ – Jn 1, 3). Tento Logos je opísaný ako ten, ktorý vtelením vstúpil do sveta, aby nás vrátil k priateľstvu s Otcom. „Z jeho plnosti sme my všetci dostali milosť za milosťou. Lebo ak zákon bol daný prostredníctvom Mojžiša, milosť a pravda prišli skrze Ježiša Krista“ (Jn 1, 16 – 17). Toto evanjelium, ktoré sa číta na byzantskej božskej liturgii na sviatok Paschy (Veľkej noci), hlása obnovenie nášho života v zmŕtvychvstalom Kristovi a začiatok nového stvorenia. Pascha je „prvý deň týždňa, sviatok sviatkov“, oslavujúci náš návrat do raja, kde sme teraz pozvaní podieľať sa na Kristovom tele a krvi, ovocí Kríža, stromu života, „na odpustenie hriechov a večný život“.

Ježišova božská prirodzenosť, tvorivá sila Trojice, sa opisuje ako Slovo alebo Logos. Svätý Ján hlboko rozpráva: „Bez neho nepovstalo nič z toho, čo povstalo. V ňom bol život“ (1, 3 – 4). Toto pripomína knihu Genezis 1, kde Boh hovoril, keď privádzal k bytiu rozmanité zložky života. Toto Slovo je večné, „bolo na počiatku u Boha“ (Jn 1, 2). Po tom, čo Slovo uzrelo dobrotu pôvodného plánu a bolesť, ktorú spôsobilo zasahovanie hriechu do tohto plánu, zjednotilo sa s človečenstvom, aby zachránilo stvorenie a nasmerovalo nás späť do nášho pravého domova. Hriech (temnota) nie je schopný ani pochopiť ani premôcť toto tajomstvo (Jn 1, 15). Žiadna stvorená vec, ktorá existuje v čase (aj čas je stvorený), nie je schopná poraziť Pána, ktorý bol na počiatku a stal sa telom. Vďaka novému a radikálnemu Božiemu daru seba nám sa my teraz môžeme slobodne rozhodnúť vrátiť sa k svojmu pôvodnému určeniu, ktoré je s Trojicou. Boží Svätý Duch sa vznášal nad vodami pri stvorení a dával život. Tento pohyb a hĺbanie Ducha neprestalo prinášať novú plnosť života v každom ďalšom kroku procesu stvorenia. A tak Duch stále ešte pôsobí a v Cirkvi odhaľuje pravdu o Bohu.

Tieto príbehy stvorenie sú pravdivé v tom najhlbšom zmysle slova. Umožňujú nám pochopiť stav ľudstva a jeho vzťah k Bohu, nášmu Stvoriteľovi. Ich cieľom nie je vedecky vysvetliť existenciu fyzického sveta. Niekedy sa podnikajú seriózne pokusy zosúladiť opisy v knihe Genezis s pozorovaniami a teóriami súčasnej vedy o hmotnom stvorení. Ale súlad s vedou je pre náboženskú pravdu knihy Genezis irelevantný. Veda sa pokúša odpovedať na iné otázky ako viera. Preto príbeh Adama a Evy nemusí byť overiteľný modernými metódami určovania historickej pravdy. Jeho posolstvo je však jasné. Nerešpektovanie zámeru autora knihy Genezis a neprimerané trvanie na jej doslovnom význame môže skutočne skresliť pravdu tohto posolstva.

Biblické opisy stvorenia hovoria, že všetko, čo Boh stvoril, je veľmi dobré. Táto dobrota nás môže viesť k láske k Bohu. Viera v Boha vrhá nové svetlo na zmysel stvorenia. Bez Boha je stvorenie v najlepšom prípade nezmyselné alebo možno absurdné. Svätý Pavol opísal Boha aténskym filozofom:

„Z jedného urobil celé ľudské pokolenie, aby obývalo celý povrch zeme; určil im vymedzený čas a hranice ich bývania, aby hľadali Boha, ak by ho dajako nahmatali a našli, hoci od nikoho z nás nie je ďaleko. Lebo v ňom žijeme, hýbeme sa a sme, ako to aj niektorí z vašich básnikov povedali: ‚Veď aj jeho pokolenie sme‘“ (Sk 17, 26 – 28).

Biblický príbeh stvorenia je potvrdením, že náš Stvoriteľ je blízky, starostlivý Boh, ktorý sa podieľa na všetkom, čo sa deje: „Nepredávajú sa dva vrabce za halier? A predsa ani jeden z nich nepadne na zem bez vedomia vášho Otca“ (Mt 10, 29). O čo väčší je jeho záujem o nás, ktorí sme stvorení na jeho obraz a podobu a môžeme obdivovať krásu stvorenia a chváliť jediného Stvoriteľa. Práve nám, ktorí môžeme vnímať a vyjadrovať krásu Božieho diela, je určené, že „nebesia rozprávajú o sláve Boha a obloha hlása dielo jeho rúk“ (Ž 18/19, 1).

Človek na Boží obraz a podobu

Vo svojom druhom príbehu stvorenia kniha Genezis rozlišuje medzi človekom a všetkými ostatnými Božími dielami. Máme ten istý pôvod a určenie ako všetka stvorená hmota, ale zároveň sme radikálne odlišní. Existujeme na „obraz a podobu“ Boha (Gn 1, 26).

Nespočetné množstvo židovských a kresťanských mysliteľov sa usilovalo vysvetliť, čo to znamená byť na Boží obraz. Niektorí zdôrazňovali Bohom nám danú vládu a dozor nad stvorením (porov. Gn 1, 26). Hoci sme mu jednoznačne podriadení, máme účasť na jeho panovaní ako slobodné bytosti so zodpovednosťou a kontrolou. Ďalší myslitelia zdôrazňovali naše duševné a duchovné vlastnosti, najmä našu slobodnú vôľu, ako vyznačujúce nás na Boží obraz.

Mnohí Otcovia Cirkvi používali slová „obraz“ a „podoba“ ako pomoc pri opise nášho vzťahu s Bohom. „Obraz“ pre nich označoval tú nezničiteľnú podobnosť s Bohom, ktorá je v srdci našej prirodzenosti. Títo Otcovia videli tento obraz v mnohých aspektoch ľudskej osoby, vrátane našej slobody, rozumnosti, vlády nad svetom a nesmrteľnosti. Najmä niektorí východní kresťania považovali naše stvorenie pre spoločenstvo („muža a ženu ich stvoril“ Gn 1, 27) za odraz trojičnej podstaty Boha. Ešte ďalší vnímali celú ľudskú osobu ako podobnú Bohu: telo, emócie a intelekt.

Pre Otcov slovo „podoba“ označovalo naše zjednotenie s Bohom mocou Svätého Ducha. Túto harmóniu s Bohom videli ilustrovanú v knihe Genezis opisom Adama a Evy, ktorí mali priateľstvo s Bohom v záhrade. V pohľade otcov Otcov obraz a podoba sa dopĺňajú. Keďže sme stvorení na Boží obraz, sme slobodní a ako slobodní potvrdzujeme našu podobu v zjednotení s Bohom. Avšak Adam zhrešil a vybral si, že nebude „ako Boh“. Stratil podobu v nás a zničil obraz. Boží obraz v nás zostáva vždy ako základ pre obnovenie priateľstva s Bohom a pre určené zjednotenie s Bohom.

Kristus napravil škodu spôsobenú Adamovým hriechom: „Lebo ak previnením jedného zomreli mnohí, tým väčšmi sa milosťou jedného človeka, Ježiša Krista, v mnohých rozhojnila Božia milosť a dar“ (Rim 5, 15). Kristus, dokonalý „obraz neviditeľného Boha, prvorodený zo všetkého stvorenia“ (Kol 1, 15), vrátil Božiu podobu ľudskej prirodzenosti, keď sa človeku pripodobnil „vo všetkom… okrem hriechu“ (Hebr 2, 17; 4, 15).

V novom stvorení, ktoré uviedol Kristus, sa napĺňa Boží obraz v človeku. Zatiaľ čo Kristus je dokonalým obrazom Boha, kresťan je obrazom Krista. Naša prirodzenosť na Boží obraz je potvrdená a my sme teraz schopní znovu dosiahnuť Božiu podobu. Teraz je možné vrátiť sa k pôvodnej harmónii života, aká bola pred pádom. Môžeme konať zo svojej pravej ľudskej prirodzenosti podľa Božieho obrazu a podoby. Môžeme si vybrať, že sa vrátime k Bohu vďaka milosti Ducha. Naša životná cesta sa môže stať, ako povedal svätý Irenej Lyonský, neustálym „pokrokom smerom k sľubnej budúcnosti.“ Môžeme byť opäť skutočne ľuďmi, pretože môžeme stúpať smerom k zjednoteniu s Bohom.

Pád človeka

Kniha Genezis pokračuje príbehmi Adama a Evy, Kaina a Ábela, Noema a potopy a Babylonskej veže. Všetky tieto opisy majú určité spoločné prvky. Každý z nich hovorí o odpadnutí človeka od blízkeho priateľstva s Bohom neposlušnosťou. Adam a Eva zjedli z ovocia stromu poznania dobra a zla, aby boli ako Boh. Kain zabil Ábela zo závisti. Jeho obetu Boh odmietol a Ábelovu prijal. Svet zničila potopa, pretože „Pán videl, že ľudská neresť na zemi je veľká a že všetko zmýšľanie ich srdca je ustavične naklonené na zlé“ (Gn 6, 5 – 6). Babylonská veža sa budovala z pýchy ľudí. Myslia si, že môžu dosiahnuť všetko, čo chcú, bez závislosti od Stvoriteľa. Myslia si, že môžu dosiahnuť Boha za svojich vlastných podmienok.

Rozhodnutie človeka, že sa nebude nepodieľať na Božom pláne pre svet, viedlo ku katastrofu. Adam a Eva stratili spoločenstvo s Bohom a prístup k stromu života. Boli odsúdení na to, aby nakoniec zomreli: muži, aby pracovali v pote a námahe, ženy, aby zažívali bolesť pri rodení. Začali pociťovať výčitky svedomia a stratili krásnu vlasť, ktorá bola pod ich vládou. Kain sa svojím skutkom vraždy stal opovrhovaným človekom, tulákom bez skutočného domova na tomto svete. Keď sa hriech rozšíril, Boh zničil takmer celý rod, ktorý stvoril, a reštartoval ho Noemom. Pýchou ľudia stratili schopnosť komunikovať a stali sa navzájom cudzincami, ktorí sú rozptýlení „po celej zemi“ (Gn 11, 9). Následkami hriechu sú vždy smrť, odcudzenie a zmätok. Tieto príbehy stručne rozprávajú príbeh ľudských dejín. Od samého počiatku sme si vypestovali zvyk konať v rozpore s naším skutočným dobrom tým, že sme odmietli Stvoriteľov plán. Márnymi a chybnými pokusmi stať sa ako Boh za našich vlastných podmienok sme stratili našu pravú podobu Bohu.

Ďalšou témou v týchto prvotných príbehoch je uvedenie hriechu zlým vplyvom, ktorý nepochádzal z ľudskej prirodzenosti. Had pokúšal Adama a Evu lžami a klamom, povedal im, že ak odignorujú Božie varovania, budú „ako Boh“ (Gn 3, 5). Zjavenie Jána 12, 9 stotožnilo hada s diablom, ktorý, „keď luhá, hovorí zo seba, lebo je luhár a otec lži“ (Jn 8, 44). Človek bol stvorený ako dobrý, určený na zjednotenie s Bohom a na vzájomnú lásku a pomoc. Náš impulz k zlu prichádza zvonka, od tohto osobného zlého ducha, ktorého nazývame Satan. Svätý Pavol poznamenal: „Nás nečaká zápas s krvou a telom, ale s kniežatstvami a mocnosťami, s vládcami tohoto temného sveta, so zloduchmi v nebeských sférach“ (Ef 6, 12).

Existencia diabla ako zdroja zla nás nezbavuje zodpovednosti za naše činy. Napriek tomu nemôžeme urobiť to, čo je zlé, bez nejakého klamu. Musíme uveriť, že je to v náš prospech, aspoň v krátkodobom horizonte. Keď sa rozhodneme vykonať zlo, z tohto klamu urobíme nejakú podobu „seba-klamu“, ktorý je podmienkou pre každý hriech. Staneme sa nasledovníkmi „Zlého“, a nie Krista, ktorý je svetlom sveta. Sami sa staneme „ľuďmi lži“.

Tento pojem „ľudia lži“ použil M. Scott Peck ako názov pre svoju knihu. V jednom mocnom odseku vymenoval lži, ktoré sa hovoria dnes. Niektoré sú celkom bežnými presvedčeniami, ktoré ukazujú, že tieto príbehy o počiatkoch ľudstva obsahujú životne dôležité pravdy o našej životnej situácii. Peck ich vymenoval ako Satanove lži:

„Ľudia sa musia brániť, aby prežili, a pri svojej obrane sa nemôžu spoliehať na nič iné ako na seba; všetko je vysvetliteľné v pojmoch zápornej a kladnej energie (ktoré sa vyrovnávajú na nulu) a na svete neexistuje žiadne tajomstvo; láska je len myšlienka a nie je žiadnou  objektívnou skutočnosťou; smrť je absolútnym koncom života – neexistuje nič viac; všetci ľudia sú motivovaní peniazmi, a ak sa zdá, že to tak nie je, je to len preto, že sú pokrytcami; a preto súperenie o peniaze je jediným inteligentným spôsobom života.“ [1]

Šírenie zla pochádza zo straty účelu alebo smeru stvorenia v dôsledku neposlušnosti človeka. Vláda nad stvoreným svetom bola zverená človeku, ktorý bol stvorený na Boží vlastný obraz a podobu. Človek si namiesto toho vybral nechať sa ovládať svetom a stratil svoju slobodu. Maxim Vyznávač vykladal „kožený odev“ Adama a Evy (Gn 3, 21) ako zmenu situácie človeka, zahŕňajúcu väčšiu závislosť od živočíšnej stránky existencie. Účel človeka, aby viedol stvorenie k Bohu, bol zmarený tým, že človek podľahol túžbam po hmotných vnemoch. Svet sa stal väzením s neustalým pokúšaním, pomocou ktorého „knieža tohto sveta“ prináša smrť ako dedičstvo Pádu. Individuálny hriech možno vnímať ako dôsledok smrteľnosti, ktorá robí človeka ustarosteným o to, čo bude jesť alebo piť (porov. Mt 6, 31). Krstom môžu rodičia preniesť nesmrteľný život svojmu smrteľnému dieťaťu ako zbraň na porážanie hriechu.

Okrem toho, že tieto prvé kapitoly knihy Genezis vysvetľujú existencie zla na tomto svete, predpovedajú aj príchod spásy. V prvom príbehu stvorenia „Boh videl všetko, čo urobil, a hľa, bolo to veľmi dobré“ (1, 31). Aj po páde sa Eva stala „matkou všetkých žijúcich“ (3, 20). Boh prekľal hada a z človeka urobil jeho nepriateľa: „Nepriateľstvo ustanovujem medzi tebou a ženou a medzi tvojím potomstvom a jej potomstvom, ono ti rozšliape hlavu a ty mu zraníš pätu“ (3, 15). Pán poskytol ochranu dokonca aj Kainovi (4, 10 – 11). Po tom, čo potopa zničila všetkých obyvateľov zeme, Boh uzavrel novú zmluvu s Noemom a jeho rodine povedal: „Ploďte a množte sa a naplňte zem!… rozšírte sa na zemi a naplňte ju!… už nikdy nezahynie všetko živé vo vodách potopy“ (9, 1. 7. 11). Konečným prisľúbením je to, že Boh je milujúci živiteľ, ktorý „sa celkom neodvrátil od svojho stvorenia, ani… nezabudol… na dielo… [svojich] rúk“ (Božská liturgia svätého Bazila Veľkého, ref. Ž 137/138, 8).

Ozveny v našej bohoslužbe

Témy tejto prvej časti knihy Genezis sa stali významnými v našej oslave Božej spásy v cirkevnej bohoslužbe. V eucharistických modlitbách (anaforách) božských liturgií hlásame, že po tom, čo sme padli, Boh nás zodvihol v Ježišovi Kristovi. Na Vianoce oslavujeme Krista ako „strom života“, pripomínajúc ten, od ktorého boli odohnaní Adam a Eva (Gn 3, 24): „Strom života vyklíčil s Panny v jaskyni. Jej lono sa stalo duchovným rajom, v ktorom bolo zasadené božské ovocie – a ak z neho budeme jesť, budeme žiť a nezomrieme ako Adam. Kristus vychádza, aby vrátil do života podobu, ktorá sa stratila na začiatku“ (Tropár, Predsviatok Narodenia Ježiša Krista).

Znovuotvorenie raja je častou témou cirkevnej modlitby. V kondáku k úcte svätého Kríža počas Veľkého pôstu spievame: „Brány raja už viac nestráži plamenný meč, lebo Pánov kríž ho podivuhodne uhasil. Moc smrti bola zlomená, víťazstvo podsvetia zlikvidované a ty, môj Spasiteľ, si vstal z mŕtvych a tých, ktorí sú v priepasti [podsvetí], si vyzval: ‚Vstúpte do raja.‘“ Jeden hymnus pre sviatok Povýšenia Kríža (14. september) hlása: „Keď si bol vyzdvihnutý na kríži, Vládca, vzkriesil si so sebou Adama a celú našu padlú prirodzenosť… Ten, ktorý stromom zviedol nášho praotca Adama, je sám zvedený krížom… Smrť, ktorá prišla na človeka skrze jedenie zo stromu, je dnes pomocou kríža zbavená účinnosti…“ Ďalší hymnus vyhlasuje: „[Na kríži] Kristus, Kráľ slávy, slobodne rozprestrel svoje ruky. Tým nás pozdvihol k nášmu bývalému šťastiu, ktoré sme stratili vďaka dávnemu nepriateľovi a trpkému potešeniu [jedeniu zo stromu], ktoré nás odohnalo od Boha.“ Všetky tieto obrazy sú ozvenou evanjeliového úryvku, v ktorom Pán z kríža otvoril raj kajúcemu lotrovi (Lk 23, 42).

Príbehy z knihy Genezis figurujú aj v byzantskej teológii krstu. Svojou vierou v Krista Ježiša a svojím prijatím jeho povolania ku krstu (porov. Mt 28, 16 – 20) sme sa skutočne a opravdivo stali súčasťou nového stvorenia, ako vysvetľuje svätý Gregor Teológ:

„Byť úplne bez hriechu patrí Bohu… ale hrešiť je ľudské… preto Vládca nepovažoval za správne ponechať svoje stvorenie bez pomoci alebo opomenúť nebezpečenstvo odlúčenia stvorenia od neho, ale tak, ako dal existenciu tomu, čo neexistovalo, tak podnikol nové stvorenie toho, čo existovalo, božskejšie a vznešenejšie než to prvé… Taká je milosť a moc krstu, nie premoženie sveta ako v minulosti, ale očista každého jednotlivca od hriechov a úplné očistenie od všetkých modrín a škvŕn hriechu.“[2]

Svätý Ján Zlatoústy porovnával nové stvorenie krstom s pôvodným príbehom stvorenia v knihe Genezis: „Vtedy [Boh] stvoril človeka na Boží obraz; teraz ho zjednocuje so samotným Bohom… Prvému človeku dal raj na prebývanie, nám teraz otvoril nebo.“[3] Nahota kandidáta sa kladie do kontrastu s nahotou Adama a Evy: „Vtedy existovala nahota i teraz existuje nahota. Ale v starej zmluve Adam po tom, čo zhrešil, bol nahý, pretože zhrešil; v novej zmluve sa kandidát vyzlieka, aby bol oslobodený od hriechu.“[4] Krstné rúcho sa stalo naším odevom v Kristovi (Gal 3, 27) a nahradilo hanbu Adama a Evy pri ich nahote v rajskej záhrade (Gn 3, 27).

Verzia z januára 2024.

Zdroj: Katechizmus LIGHT FOR LIFE, Part One, The Mystery Believed, God With Us Publications 1994. Pracovný preklad zhotovil o. Ján Krupa.


[1] M. Scott Peck, People of the Lie (New York: Simon and Schuster, 1983), 207.

[2] Gregor Teológ, Reč o svätom krste 7, in Baptism, ed. Andre Hamman (Staten Island, N.Y.: Alba House, 1967), 91 – 92.

[3] John Chrysostom, Homily 25 on John, cited in Ancient Christian Writers, vol. 31

[4] John Chrysostom, Homily 6 on Colossians, cited in Ancient Christian Writers, vol. 31





Svetlo pre život I.: Zjavené tajomstvo – Abrahám a Izraeliti; Mojžiš a exodus; Boh zmluvy; Sudcovia a králi; Mesiáš príde; Proroci – svedomie národa



Svetlo pre život I.: Tajomstvo Boha: Čo je to tajomstvo?; Skrytý, a predsa zjavený; Obraz jasného oblaku; Ikona Neviditeľného

Môže sa Vám ešte páčiť...

We use cookies to personalise content and ads, to provide social media features and to analyse our traffic. We also share information about your use of our site with our social media, advertising and analytics partners. View more
Cookies settings
Accept
Decline
Privacy & Cookie policy
Privacy & Cookies policy
Cookie name Active

Who we are

Suggested text: Our website address is: https://www.jankrupa.sk.

Comments

Suggested text: When visitors leave comments on the site we collect the data shown in the comments form, and also the visitor’s IP address and browser user agent string to help spam detection. An anonymized string created from your email address (also called a hash) may be provided to the Gravatar service to see if you are using it. The Gravatar service privacy policy is available here: https://automattic.com/privacy/. After approval of your comment, your profile picture is visible to the public in the context of your comment.

Media

Suggested text: If you upload images to the website, you should avoid uploading images with embedded location data (EXIF GPS) included. Visitors to the website can download and extract any location data from images on the website.

Cookies

Suggested text: If you leave a comment on our site you may opt-in to saving your name, email address and website in cookies. These are for your convenience so that you do not have to fill in your details again when you leave another comment. These cookies will last for one year. If you visit our login page, we will set a temporary cookie to determine if your browser accepts cookies. This cookie contains no personal data and is discarded when you close your browser. When you log in, we will also set up several cookies to save your login information and your screen display choices. Login cookies last for two days, and screen options cookies last for a year. If you select "Remember Me", your login will persist for two weeks. If you log out of your account, the login cookies will be removed. If you edit or publish an article, an additional cookie will be saved in your browser. This cookie includes no personal data and simply indicates the post ID of the article you just edited. It expires after 1 day.

Embedded content from other websites

Suggested text: Articles on this site may include embedded content (e.g. videos, images, articles, etc.). Embedded content from other websites behaves in the exact same way as if the visitor has visited the other website. These websites may collect data about you, use cookies, embed additional third-party tracking, and monitor your interaction with that embedded content, including tracking your interaction with the embedded content if you have an account and are logged in to that website.

Who we share your data with

Suggested text: If you request a password reset, your IP address will be included in the reset email.

How long we retain your data

Suggested text: If you leave a comment, the comment and its metadata are retained indefinitely. This is so we can recognize and approve any follow-up comments automatically instead of holding them in a moderation queue. For users that register on our website (if any), we also store the personal information they provide in their user profile. All users can see, edit, or delete their personal information at any time (except they cannot change their username). Website administrators can also see and edit that information.

What rights you have over your data

Suggested text: If you have an account on this site, or have left comments, you can request to receive an exported file of the personal data we hold about you, including any data you have provided to us. You can also request that we erase any personal data we hold about you. This does not include any data we are obliged to keep for administrative, legal, or security purposes.

Where your data is sent

Suggested text: Visitor comments may be checked through an automated spam detection service.
Save settings
Cookies settings