Svetlo pre život II.

Svetlo pre život II.: Nepohyblivý cyklus: Sviatky Pána (8. časť)

od autora: Ján Krupa · 10 marca, 2023

Druhý cyklus sviatkov v cirkevnom roku sa nazýva Nepohyblivý cyklus, pretože tieto sviatky sa slávia každoročne v tom istom dátume. Hlavnými z nich sú sviatky Vianoc a Bohozjavenia. Vianoce (25. decembra) pripomínajú narodenie nášho Pána Ježiša Krista. Bohozjavenie (6. januára) pripomína krst nášho Pána v rieke Jordán svätým prorokom Jánom. Sú úzko prepojené, pretože oslavujú „zjavenie“ nášho Pána vo svete. Rozvíjajú naše chápanie identity Ježiša Krista. Keď bol svojím vzkriesením uznaný ako Boží Syn (Rim 1, 4), prví kresťania začali toto tajomstvo jeho vtelenia rozpoznávať aj v evanjeliových udalostiach jeho narodenia a krstu. Jeho narodenie je opísané v Matúšovom a Lukášovom evanjeliu s mudrcmi z „Východu“, ktorí ho spoznali ako Mesiáša a Kráľa, a s anjelmi, ktorí ho ako takého zvestovali pastierom. Pri krste ho Ján spoznal ako veľkého proroka, ktorý mal prísť; Otec z neba ho vyhlásil za svojho Syna a Duch na neho zostúpil a zjavil, že je Mesiáš.

Oba tieto sviatky boli nazývané ďalšie „Paschy“, pretože v oboch je prítomné to isté tajomstvo: sebaobetovanie Božieho Syna, aby sa stal človekom, žil medzi nami a uskutočnil našu spásu. Svätý Pavol pochopil podstatu tejto udalosti a napísal: „On, hoci má božskú prirodzenosť, nepridŕžal sa svojej rovnosti s Bohom, ale zriekol sa seba samého, vzal si prirodzenosť sluhu, stal sa podobný ľuďom; a podľa vonkajšieho zjavu bol pokladaný za človeka“ (Flp 2, 6 – 7).

Sviatok Bohozjavenia pochádza pravdepodobne z tretieho storočia. Dovtedy sa slávil len jeden výročný sviatok, a to sviatok Pánovho zmŕtvychvstania. To neznamená, že udalosť krstu nášho Pána nebola súčasťou evanjeliového posolstva spásy, ale len to, že úplný kresťanský kalendár sa v dejinách rozrástol ako spôsob prezentácie celého ohlasovania evanjelia počas roka života Cirkvi.

Sviatok	Pamiatka	Dátum	Trvanie
Narodenie Bohorodičky	Narodenie Panny Márie ohlasuje príchod Krista	8. September	1 deň prípravy a 5 dní sviatku
Povýšenie úctyhodného kríža	Objavenie kríža vyzýva všetkých, aby sa klaňali Kristovi	14. september	3 dni prípravy a 8 dní sviatku
Vstup Bohorodičky do chrámu	Máriina svätosť vyjadrená jej vstupom do chrámu	21. november	1 deň prípravy a 5 dní sviatku
Narodenie Krista	Spasiteľná prítomnosť Boha vo svete skrze Krista	25. december	Pôstne obdobie, 2 prípravné nedele, 5 dní prípravy a 7 dní slávenia bez pôstu
Sväté Bohozjavenie Krista	Zjavenie Trojice pri Kristovom krste	6. január	Prípravný víkend, 4 dni prípravy a 9 dní slávenia
Hypapante (Stretnutie)	Stretnutie Krista s jeho ľudom, keď bol predstavený v chráme	2. február	1 deň prípravy a 2 až 8 dní slávenia, v závislosti od dátumu Paschy
Zvestovanie	Kristus sa vtelil pri Gabrielovom slove	25. marca	1 deň prípravy a 2 dni sviatku
Vstup do Jeruzalema	Príchod Božieho kráľovstva	Kvetná nedeľa (pohyblivá)	1 deň sviatku
Sväté nanebovstúpenie Krista	Kristus sedí po pravici Otca	štvrtok nanebovstúpenia	9 dní sviatku
Premenenie Krista	Kristova sláva sa ukázala pred jeho umučením	6. august	1 deň predsviatku a 8 dní sviatku
Zosnutie Bohorodičky	Smrť a oslávenie Božej Matky	15. august	14-dňový pôst, 1 deň prípravy a 9 dní sviatku

Hoci sa mnohí v prvotnej Cirkvi snažili určiť dátum narodenia nášho Pána alebo jeho krstu v Jordáne, naše slávenie týchto sviatkov sa viaže skôr na výročné kalendárne udalosti než na historické dátumy. Ich dátumy pripadajú na obdobie okolo zimného slnovratu, keď sa dni začínajú predlžovať. Všetky pohanské náboženstvá slávili v tomto čase sviatky ako znovuzrodenie nádeje na návrat slnka a tepla, kresťania sa nemohli zúčastňovať na pohanských slávnostiach falošného kultu. Namiesto toho oslavovali začiatok života pravého Božieho Syna, Svetla života. Sviatok Bohozjavenia bol teda s najväčšou pravdepodobnosťou zavedený v egyptskej Alexandrii ako protiváha gnostického sviatku v ten istý deň. Gnosticizmus (raná heréza) popieral Ježišovo človečenstvo a učil, že Boží Syn vstúpil do Ježiša až pri jeho krste. Namiesto toho ortodoxní kresťania slávili oslávenie Pána pri jeho krste ako zjavenie Trojice.

V Egypte mal tok rieky Níl mimoriadny význam pre úrodu a život krajiny. Tamojší kresťania si ako základ pre svoj sviatok vybrali začiatky Markovho a Jánovho evanjelia. Tieto dve evanjeliá začínajú príbeh Ježiša jeho verejným životom prostredníctvom krstu v rieke Jordán. Posvätenie tejto rieky sa považovalo za vzor posvätenia všetkých vôd, ktoré predstavujú život, najmä rieky Níl.

Zatiaľ čo východné cirkvi zdôrazňovali zjavenie Pána pri Jordáne, západná cirkev mala rozvíjať sviatok narodenia Krista z Panny Márie. Sviatok Vianoc vznikol v Ríme. Keďže pohanský sviatok oslavoval predlžovanie dňa ako „znovuzrodenie“ slnka, kresťania sa pri tejto príležitosti rozhodli pripomínať si začiatok Kristovho života. Oslavovali príchod pravého svetla na svet a narodenie Božieho Syna. Tento sviatok existoval už v treťom storočí.

Časom väčšina východných cirkví pridala sviatok Vianoc na 25. december, ale zachovala si sviatok Bohozjavenia ako oslavu Pánovho krstu, aby vyjadrila hlbokú teológiu s ním spojenú. Západ neskôr prijal sviatok Bohozjavenia, ale zmenil ho na spomienku na „zjavenie“ (epifániu) Ježiša pohanským národom prostredníctvom perzských mudrcov.

Ďalší staroveký sviatok, ktorý spája tému vtelenia (Vianoce) a tému vykúpenia (Pascha), pochádza pravdepodobne z tretieho storočia na Východe. Ide o sviatok Zvestovania nášho Pána (25. marec). Pripomína návštevu archanjela Gabriela u Márie, ktorý jej oznamuje: „Svätý Duch zostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zatieni… Počneš a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš“ (Lk 1, 35, 31). Tajomstvo Pánovho počatia a jeho smrti úzko súvisia. Obe sú manifestáciou jeho lásky k nám, jeho kenózy („sebazrieknutia“, doslova „seba-vyprázdnenia“) kvôli nám, prostredníctvom ktorej nás môže naplniť jeho život a láska. 25. marec je dôležitý tým, že označuje začiatok jari s novým životom v prírode, že datuje počatie nášho Pána v tele deväť mesiacov pred sviatkom jeho narodenia a že je tradičným dátumom jeho ukrižovania alebo vzkriesenia s jeho „ponížením sa až na smrť“ (Flp 2, 8) pre našu spásu.

Neskôr boli do kalendára pridané ďalšie sviatky Pána. Najdôležitejším z nich je sviatok Povýšenia svätého Kríža (14. september), ktorým sa opäť slávi ústredné tajomstvo kresťanskej viery. V septembri sa v Byzantskej ríši začínal Nový rok približne v rovnakom čase ako židovský Nový rok Roš hašana. Sviatok pripomína nájdenie Pánovho kríža svätou Helenou (Konštantínovou matkou) v čase, keď sa kresťanstvo stávalo náboženstvom ríše. V Európe sa tento sviatok slávil 3. mája. V Jeruzaleme sa slávil 14. septembra z dvoch dôvodov: prvým bola spojitosť s Novým rokom a druhým bolo posvätenie Chrámu Vzkriesenia v Jeruzaleme, ktorý dal postaviť cisár Konštantín na miestach ukrižovania a zmŕtvychvstania nášho Pána.

Tento sviatok sa slávi aj na oslavu víťazstva cisára Herakleia v siedmom storočí nad pohanskými Peržanmi, ktoré oslobodilo Svätú zem. Keď sa Kríž vrátil do Jeruzalema, bola to príležitosť na veľké slávenie. Pripomína sa to v obrade povýšenie, v ktorom sa kríž vyzdvihne, aby si ho uctilo zhromaždenie.

Keďže kríž vždy pripomína hlavný akt našej spásy, tento sviatok (14. septembra) sa na Východe tradične slávi ako deň pôstu na počesť nášho Pána, ktorý trpel na kríži. Osobitné slávenia v sobotu a nedeľu pred a po sviatku sa zameriavajú na tému zmyslu Kríža a zdôrazňujú jeho dôležitosť. Pozývajú nás, aby sme pozorne nasledovali nášho Pána Ježiša Krista, ktorý učil: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma“ (Mk 8, 34).

V byzantských cirkvách je dátum sviatku Premenenia Pána spojený s dátumom Povýšenia Kríža. Podľa tradície uplynulo štyridsať dní medzi Pánovým premenením do slávy na vrchu Tábor pred očami apoštolov Petra, Jakuba a Jána a jeho ukrižovaním. Sviatok Premenenia Pána (6. august) sa slávi štyridsať dní pred sviatkom Svätého kríža namiesto počas prvého týždňa Veľkého pôstu. Samotné Premenenie sa stalo významnou udalosťou v spirituálnej teológii byzantských cirkví a zasluhuje si osobitnú pozornosť. Ľudská prirodzenosť sa zjavuje ako oslávená, zbožštená a naplnená Božím svetlom prostredníctvom dvojitej prirodzenosti Ježiša Krista, ktorý je Bohom, ktorý sa stal plne človekom.

Zdroj: Light for life. Part two. The Mystery celebrated. God with us publications 1996. Pracovný preklad zhotovili Juraj Šipula a o. Ján Krupa.

Please follow and like us: