Svetlo pre život: Bohorodička, predobraz Cirkvi (34. časť)
Príkladom Cirkvi ako Kristovo telo a chrámu Svätého Ducha je svätá Panna, ktorá bola skutočnou fyzickou nádobou obsahujúcou Krista. Ona, ktorú byzantské cirkvi nazývajú „živým chrámom svätej slávy Krista, nášho Boha“, „svätým chrámom nášho svätého Boha“ a „vznešeným chrámom, palácom, trónom a podivuhodným príbytkom nášho Boha“ (Stichira na večierni, sviatok Vstupu do chrámu) je vzorom alebo „predobrazom“ Božieho ľudu, ktorý sa stal jeho príbytkom (1 Kor 3, 16 – 17; 6, 19; 2 Kor 6, 16).
Vnímavosť Panny Márie voči Bohu sa odhaľuje najmä v príbehu Zvestovania (Lk 1, 26 – 38). Zjavil sa jej anjel Gabriel s úžasnou správou, že sa stane panenskou matkou Syna Najvyššieho, a to prostredníctvom moci Ducha. Mária sa slobodne a bez váhania rozhodla spolupracovať s Božou vôľou a jeho plánom pre našu spásu. Jej odpoveď anticipovala prosbu nášho Pána: „Buď vôľa tvoja ako v nebi, tak i na zemi.“ Tento úplný súhlas s Božou vôľou bez akýchkoľvek podmienok je samotnou podstatou svätosti: úplné a otvorené prijatie nášho ľudského osudu, cieľa, pre ktorý sme boli stvorení.
Evino odmietnutie nasledovať Boží plán v Edene prinieslo len smrť a utrpenie. Mária svojou otvorenosťou voči Božiemu plánu ohlasuje nové stvorenie v Kristovi. Ona je prvá, ktorá bola spasená skrze smrť a zmŕtvychvstanie svojho Syna. V jej zosnutí („usnutí“) je ľudská prirodzenosť pozdvihnutá na úroveň anjelských síl. Žalmista chválil Boha, ktorý „stvoril [človeka] o niečo menšieho od anjelov a ovenčil ho slávou a cťou“, ale Mária predstavuje nové stvorenie. Ona je „čestnejšia ako cherubíni a neporovnateľne slávnejšia ako serafíni“. Tým sa stáva vzorom svätosti pre všetkých, ktorí sa usilujú o kresťanskú dokonalosť, najmä pre askétov alebo „Bohonositeľov“, ktorých Cirkev označuje ako „anjelov v tele“.
Byzantská teológia ešte jasnejšie hovorí o úlohe Márie v spáse ľudského rodu. Na sviatok Zvestovania Gabriel pozdravuje Máriu ako tú, „skrze ktorú je Adam povolaný späť do raja, Eva je oslobodená z otroctva a svet je naplnený radosťou.“ V jej lone sa Boh zjednocuje s ľudským telom „z dobrej vôle Otca a pôsobením Svätého Ducha“ (lítijná stichira). Na sviatok Zosnutia Cirkev ohlasuje: „Raduj sa, Panna, lebo ty sama si spojila nebo a zem, keď si porodila svojho Syna“ (stichira na Chválach) a „skrze jej sväté Zosnutie sa svetu dáva nový život“ (lítijná stichira). Keďže porodila Boha v tele, Máriino rozhodnutie malo kozmický význam; a ona je prvá, ktorá sa zúčastňuje na úplnej spáse uskutočnenej prostredníctvom Kristovho vtelenia, vrátane prijatia jej tela do Božej prítomnosti. Preto má jedinečnú úlohu orodovníčky za celé ľudstvo. Jedna z najstarších modlitieb Cirkvi opisuje jej úlohu: „Pod tvoju ochranu sa utiekame, Bohorodička Panna. Prosbami našimi nepohŕdaj v potrebách našich, ale vysloboď nás z nebezpečenstva, ty jediná čistá a požehnaná.“ Byzantské cirkevné dejiny obsahujú mnohé príklady modlitbových bdení k Bohorodičke v čase občianskeho nebezpečenstva. Pri jednej z takýchto príležitosti vznikol sviatok Ochrany Bohorodičky (1. október).
Sväté písmo oslavuje Máriu najkrajšími menami: „veľmi milá“ (Lk 1, 28), „požehnaná medzi ženami“ (1, 28. 42) a „matka Pána“ (1, 43). Tieto sa stali základom všetkých titulov pripisovaných Svätej Panne. Najväčším titulom, ktorý bol Márii udelený, je titul „Bohorodička“, po grécky Theotokos. Pridelil jej ho Efezský koncil (431), ktorý definoval, že „Emanuel je naozaj Boh, a preto je Svätá Panna Theotokos, keďže v tele [vo svojom lone] nosila Božie Slovo, ktoré sa stalo telom“ (1. kánon). Tento koncil veľmi jasne odmietol všetky názory o Ježišovej osobnosti, ktoré by akýmkoľvek spôsobom oddeľovali božskú a ľudskú prirodzenosť, ktoré sú v ňom zjednotené. Efezský koncil odmietol akékoľvek náznaky, že božstvo sa s ním spojilo až po jeho narodení alebo že Ježiš sa nejakým spôsobom odlišuje od Božieho Slova. Mária nie je len matkou Ježiša – človeka, ale Ježiša – vteleného Božieho Syna. V jeho osobe sa zjednotili obe prirodzenosti. Vďaka svojmu vzťahu k tejto jednej osobe je Mária „Božou Matkou.“ Byzantské cirkvi bežne označujú Máriu titulom Theotokos, ktorý znamená, že je skutočne „Božou Matkou“ prostredníctvom počatia, vynosenia a porodenia osoby Ježiša, pravého Boha a pravého človeka.
Zdroj: LIGHT FOR LIFE, Part One, The Mystery Believed, God With Us Publications 1994. Pracovný preklad z angličtiny zhotovil o. Ján Krupa.
Nasledujúce: Svetlo pre život: Doslov (35. časť)Predchádzajúce: Svetlo pre život: Autorita a svätosť (33. časť)
