Očami viery

Očami viery: Plnosť Toho, ktorý napĺňa všetko (17. časť)

od autora: Ján Krupa · 3 marca, 2023

V zaambónnej modlitbe na konci božskej liturgie kňaz prosí Pána: „Ochraňuj plnosť tvojej Cirkvi.“ Tento obraz, ktorý siaha až k spisom svätého Pavla, sa pozerá ešte na iný aspekt toho, čo znamená byť Cirkvou. Svätý Pavol nazýva Cirkev dovŕšením alebo plerómou, „plnosťou toho, ktorý napĺňa všetko vo všetkom“ (Efezanom 1, 23). Ako môže byť Kristus dovŕšený? Čo možno k nemu pridať? Otcovia videli v tomto termíne dva ďalšie aspekty toho, čo znamená, keď hovoríme, že Cirkev je Kristovo telo. Po prvé, Kristovo fyzické, ľudské telo bolo počas jeho pozemského života obmedzené, tak ako je obmedzené aj naše telo. Kristus žil len jeden život, navštívil obmedzený počet miest, komunikoval s obmedzeným počtom ľudí. Teraz je vo svojom tele, Cirkvi, Kristus rozšírený po celom svete, a to fyzickým spôsobom. Jeho fyzická existencia je dovŕšená, naplnená prostredníctvom jeho Cirkvi. Preto svätý Augustín nazýva Cirkev „celým Kristom“ – úplným Kristom, hlavou a údmi, rozširujúcim svoju telesnú prítomnosť v celom stvorení.

V tomto zmysle je Cirkev pokračujúcou, rozvíjajúcou sa plnosťou Krista vo svete. Biskup Teofán Zátvorník ju prirovnal k rastu prírody:

Cirkev je naplnením Krista rovnako, ako je strom naplnením semienka. Všetko, čo je skrytým spôsobom obsiahnuté v semienku, dostáva svoj plný rozvoj v strome. …On sám je úplný a úplne dokonalý, ale ešte k sebe nepritiahol ľudstvo v konečnej úplnosti. Ľudstvo len postupne vstupuje do spoločenstva s ním a tak dáva novú plnosť jeho dielu, ktoré tak dosahuje svoje úplné uskutočnenie.

Vysvetlenie Listu Efezanom

Cirkev je plnosťou Krista aj v inom zmysle. Ježiš bol počas svojho pozemského života jedinečným spôsobom naplnený Svätým Duchom. Keďže Cirkev je Kristovým telom, Duch, ktorý ho naplnil, ktorý bol jeho plnosťou, teraz napĺňa Cirkev. Bezhraničná hĺbka svätosti, božského života, lásky k ľudstvu v Kristovi teraz oživuje Kristovo telo, Cirkev. Cirkev, ktorá čerpá svoju silu z tejto pokladnice požehnaní, je teda plnosťou Krista, uskutočnenou v takej miere, v akej ju tento vek zažíva. Otcovia si uvedomovali, že Cirkev je touto plnosťou božského života realizovanou na zemi. Otcovia zároveň videli početné sekty, ktoré sa upínali na ten či onen aspekt kresťanského života a často ho spájali s pohanskými prvkami. Tieto sekty zjavne neboli plnosťou evanjeliového života, ktorou bola Cirkev. Otcovia, počnúc svätým Ignácom Antiochijským, začali Cirkev nazývať katolíckou, aby jej celistvosť a integritu postavili do protikladu k zúženej skúsenosti týchto siekt. Keď hovoríme, že Cirkev je katolícka, vtedy tým myslíme, že je plnosťou Krista – nachádza sa v nej celý život Ducha. Každý dar, ktorý Duch dáva, je tu v celom svojom bohatstve, pretože je to Duch, kto všetko napĺňa.

Ako uznávame vo Vyznaní viery, Cirkev je jedna, svätá, katolícka a apoštolská. Spolu sme jedno, jedno telo s Kristom ako našou hlavou. Vidíme, že Cirkev je svätá, naplnená Svätým Duchom. Cirkev je katolícka v tom zmysle, že je plnosťou Krista, pleromou, celým životom Ducha. Cirkev žije tým istým životom v Kristovi odovzdaným od apoštolov, čo ju robí apoštolskou.

Spoločenstvo svätých

Ďalšou stránkou prirodzenosti Cirkvi ako Kristovho tela je, že toto telo nie je obmedzené hranicami priestoru ani času. Sme jedno telo so všetkými, ktorí boli kedy zjednotení s Kristom v krste, nech už žili kdekoľvek a kedykoľvek. Ten istý Duch, ktorý nám bol daný, je ten istý, ktorý bol daný v Päťdesiatnicu apoštolom a v Jaffe neobrezaným. Prúd života v Cirkvi je jeden, pretože pochádza z jedného Svätého Ducha. Cirkev je teda spoločenstvom alebo komunitou všetkých svätých – všetkých tých, ktorí sa stali svätými v krste vo svojom jedinom Pánovi.

Ovocie tejto organickej jednoty v živote Cirkvi v priebehu vekov nazývame Tradícia. Jej prvky, či už je to Sväté písmo, spisy cirkevných otcov, koncilové akty alebo liturgické texty, poukazujú na nestarnúcu prítomnosť Ducha v spoločenstve svätých. Táto Tradícia je jedným nepretržitým prúdom siahajúcim až do prvých dní Cirkvi – živou niťou, ktorá mysticky spája Cirkev vo všetkých dobách a na všetkých miestach do jedného celku.

Pretože Cirkev, toto spoločenstvo svätých v dejinách, žije v Kristovi tým istým životom, ako na začiatku, nazývame ju apoštolskou. Jej život bol nepretržitý: sväté tajomstvá sa vždy vykonávajú, evanjelium sa vždy ohlasuje, hierarchia je v nepretržitej postupnosti. Jeho formy odrážali a stále odrážajú pestrosť kultúr a spoločností, ale napriek tomu stoja v kontinuite s hornou sieňou Päťdesiatnice.

Vyššie sme povedali, že o Cirkvi môžeme hovoriť ako o jednej, svätej, katolíckej a apoštolskej, ako to robíme vo vyznaní viery, ale môžeme tiež povedať, že o Cirkvi musíme hovoriť v týchto pojmoch. Ak Cirkev nie je jedno telo s Kristom svojou hlavou, nie je to Cirkev. Ani to nie je Cirkev, ak jej jednota nie je jednotou tela: jedného v jeho rozmanitosti a cez jeho rozmanitosť. Ak v nej nie je svätosť, nie je to Cirkev, pretože kde je Duch, tam je zdroj svätosti. Ak tam nie je katolícka celistvosť evanjelia vyjadrená v súlade s apoštolskou tradíciou, nehovoríme o Cirkvi, ktorá vo svojom živote odráža celý život Ducha. Cirkev je a musí byť toto všetko, pretože je „plnosťou toho, ktorý napĺňa všetko vo všetkom“ (Efezanom 1, 23).

OTÁZKY NA ZAMYSLENIE

Ktoré prvky cirkevného života, ktoré sa nenachádzajú v niektorých kresťanských skupinách v našej spoločnosti, odrážajú, že Cirkev je katolícka?

Ktoré prvky cirkevného života, ktoré sa nenachádzajú v niektorých kresťanských skupinách v našej spoločnosti, odrážajú, že Cirkev je apoštolská?

Ako môžeme v sebe podporiť stotožnenie sa so spoločenstvom svätých? Ako môžeme podporiť túto identifikáciu v iných, ktorí sa učia o viere?

Zdroj: With eyes of faith. An introduction to Eastern Theology. God with us publications, second edition 2018. Pracovný preklad z angličtiny zhotovil o. Ján Krupa.

Please follow and like us: