Svetlo pre život II.: Týždenný cyklus Cirkvi (6. časť)
Sedemdňový týždeň pochádza z veľmi dávnych čias na Blízkom východe. Jeho pôvod možno hľadať v prírode, v potrebe odpočinku a fázach mesiaca. V knihe Genezis dostal posvätný význam spojením s príbehom stvorenia. Dodržiavaním sedemdňového týždňa napodobňujeme Boha, ktorý pracoval aj odpočíval.
V židovských začiatkoch Cirkvi bol najdôležitejším dňom v týždni sobotný deň, siedmy deň. Podľa Starého zákona to bol svätý deň. Bol to deň, v ktorý Boh odpočíval po diele stvorenia (Gn 2, 1 – 3). V tomto úryvku čítame: „V siedmy deň Boh skončil svoje diela, ktoré urobil. A v siedmy deň odpočíval od všetkých diel, ktoré urobil.“ V židovskej viere bola sobota osobitným Božím dňom, darom, ktorý dostal jeho ľud. Bol to deň odpočinku od práce a na styk s Bohom. Bol to vlastne jediný deň v týždni, v ktorom sa znovu prežíval život v raji, čas v Edene, keď Adam a Eva boli slobodní od práce a dôverne sa rozprávali s Bohom. Náš Pán Ježiš sám zomrel na kríži a zavŕšil Starý zákon v šiesty deň, v deň zavŕšenia stvorenia. V siedmy deň, v sobotu, odpočíval po práci na obnove, podobne ako Genezis opisuje sobotu ako deň odpočinku po prvotnom stvorení. Na Bielu sobotu hymny Cirkvi opisujú toto tajomstvo: „Kráľ vekov, ktorý svojím umučením naplnil plán spásy, zachováva sobotu v hrobe a udeľuje nám novú sobotu. … Toto je požehnaná sobota, toto je deň odpočinku, v ktorý jednorodený Boží Syn odpočíval od všetkých svojich diel“ (Stichira na Chválach).
Dňom Kristovho zmŕtvychvstania bola nedeľa, ktorá sa v Cirkvi stala novým sviatkom. Už v apoštolských časoch sa nedeľa, prvý deň týždňa, stala dňom slávenia Eucharistie (Sk 20, 7). Nedeľa bola dňom spomienky na Pána a jeho spasiteľné dielo, pretože v tento deň vstal z hrobu a začal nové stvorenie. „Kto je teda v Kristovi, je novým stvorením. Staré sa pominulo a nastalo nové“ (2 Kor 5, 17). Preto sa nedeľa začala nazývať „ôsmym dňom“ týždňa v tom zmysle, že vstupuje do úplne nového času, v ktorom je všetko nové. „Hľa, všetko robím nové“ (Zjv 21, 5). Nedeľa je Pánov deň (Zjv 1, 10), deň, v ktorom Boh koná, deň, ktorý stvoril (Ž 117/118, 24). Je to týždenná pamiatka Vzkriesenia, ďalšia Pascha, prvý deň nekonečného času. V niektorých jazykoch sa názov pre nedeľu spája so Vzkriesením (napr. ruské Voskresenije). Na utierni každej nedele Cirkev číta jedno z dvanástich „evanjelií o Vzkriesení“: čítania opisujú zjavenia Krista učeníkom po jeho zmŕtvychvstaní. O zmŕtvychvstaní hovoria aj menlivé hymny večierne, utierne a božskej liturgie každej nedele.
V ostatných rokoch sa slávenie nedele stále viac sekularizuje. Účasť v chráme je často vecou zákona alebo zvyku bez zdržiavania sa od práce. Zabúda sa na osobitnú povahu nedele ako pamiatky Pánovho zmŕtvychvstania a tento deň zostáva pre mnohých kresťanov len matne spojený s náboženstvom. Náš sekulárny životný cyklus často obmedzuje náboženskú prax na nedeľné ráno a zvyšok týždňa – spolu s denným a ročným cyklom – nepoznáme.
V prvých storočiach Cirkvi sa sobota a nedeľa slávili s rovnakou úctou. Sobota bola svätým dňom odpočinku a spoločenstva s Pánom a nedeľa bola radostnou oslavou Zmŕtvychvstania, ktorej súčasťou bola aj Eucharistia. V byzantských cirkvách sa dodnes sobota a nedeľa považujú za rovnocenné eucharistické dni. Každý má samostatný cyklus čítaní z listu apoštola a evanjelia, ktoré zdôrazňujú skutky spásy nášho Boha. Ešte vo štvrtom storočí mal svätý Gregor Nysský napísať: „Akými očami sa vlastne budete môcť pozrieť nedeli do tváre, keď ste zneuctili sobotu? Či neviete, že tieto dva dni sú bratia a ubližovať jednému znamená útočiť na druhého?“ Keď Rímska ríša oficiálne prijala kresťanstvo, nedeľa sa stala oficiálnym týždenným občianskym sviatkom. Výsada odpočinku od práce sa presunula zo soboty na nedeľu. Nedeľa v kresťanskej viere má veľmi krásny a hlboký význam; a jej minimalistické dodržiavanie v našej konzumnej spoločnosti riskuje stratu veľkého pokladu viery.
Ostatné dni v týždni nadobudli osobitné spomienky. V židovskej praxi sa pondelky a štvrtky dodržiavali ako dni pôstu. Na rozdiel od tejto praxe kresťania prijali stredu a piatok ako pôstne dni. Piatok bol zasvätený ako deň, keď náš Pán zomrel na kríži. Streda sa pripomínala ako deň jeho zradenia Judášom. Všetky liturgické úkony týchto dní, ktoré sa v súčasnosti používajú, oslavujú svätý kríž a dodržiava sa pôst a koná pokánie.
TÝŽDENNÝ CYKLUS
| Deň v týždni | Spomienka |
| Nedeľa | Vzkriesenie Krista |
| Pondelok | Svätí anjeli |
| Utorok | Svätý Ján Predchodca |
| Streda (pôstny deň) | Drahocenný kríž; Judášova zrada |
| Štvrtok | Svätí apoštoli, svätý Mikuláš |
| Piatok (pôstny deň) | Drahocenný kríž |
| Sobota | Všetci svätí, ostatní zosnulí, prvotné stvorenie |
Pôst v byzantskej cirkvi je založený na mníšskom modeli ako ideáli, ku ktorému veriaci smerujú úmerne svojim schopnostiam. Nemalo by to byť úsilie, ktoré by viedlo k pýche alebo lenivosti. Skôr by sa malo zamerať na našu potrebu Božej pomoci v našej slabosti pri dodržiavaní pôstu alebo zdržanlivosti od mäsa. Veľký pôst je časom zdvojnásobenia úsilia o prísnejšie dodržiavanie pôstu, keď si intenzívnejšie uvedomujeme svoju závislosť od Boha, čo sa týka nášho duchovného rastu.
Štvrtok bol dňom, keď Kristus zjavil apoštolom Eucharistiu, a zároveň dňom (štvrtok Nanebovstúpenia), keď ich poslal ohlasovať evanjelium a krstiť všetky národy. Bol určený ako deň spomienky na apoštolov. Sobota sa stala dňom spomienky na všetkých zosnulých veriacich, keďže bola dňom, keď náš Pán odpočíval v hrobe. Túto požehnanú sobotu slávia v očakávaní vzkriesenia všetkých. Aby bol týždeň kompletný, zvyšné dni boli zasvätené významným svätým: Pondelok je spomienkou na všetkých anjelov, utorok na svätého proroka a predchodcu nášho Pána Jána Krstiteľa a štvrtok navyše k apoštolom aj na svätého Mikuláša Divotvorcu.
Zdroj: Light for life. Part two. The Mystery celebrated. God with us publications 1996. Pracovný preklad zhotovili Juraj Šipula a o. Ján Krupa.
Nasledujúce: Svetlo pre život II.: Ročný cyklus (7. časť)Predchádzajúce: Svetlo pre život II.: Denné modlitbové cykly (5. časť)
