Svetlo pre život: Autorita a svätosť (33. časť)
Jedným z darov, ktoré Cirkev dostáva od Svätého Ducha, je charizma autority. Naše slovenské slová „autor“ a „autorita“ pochádzajú z latinských slov auctor a auctoritas. Odkazujú na vlastnosť byť autorom: vyvíjať, rozhodovať, zväčšovať. Ježiš, Pán, zostáva skutočnou autoritou Cirkvi, pretože on jediný je autorom/pôvodcom našej spásy. Apoštolom však dal podiel na svojej autorite, ktorú mali prijať ako svoju vlastnú (porov. Lk 10, 16). Apoštoli ako očití svedkovia jeho zmŕtvychvstania odovzdávali z osobného poznania Ježišovo posolstvo. Boli prvými hlásateľmi Kristovho evanjelia a zachovali si osobitné miesto v Cirkvi na večné časy. Ich poslanie bolo krásne opísané vo vyššie spomenutom 1 Jn 1, 1. Autoritatívna úloha, ktorú vykonávali apoštoli, je zaznamenaná v Skutkoch apoštolov a v listoch, ktoré napísali, najmä svätý Pavol. Medzi apoštolmi mal osobitnú úlohu svätý Peter, ako to vidieť z jeho zásahu na koncile v Jeruzaleme (Sk 15, 7 – 12).
Autorita týchto očitých svedkov bola jedinečná; po ich smrti podobný druh autority v Cirkvi vykonávali jej dozorcovia, biskupi (po grécky episkopos, doslova „dozorca“). Svätý Ignác Antiochijský, ktorý písal na začiatku druhého storočia, bol jedným z prvých cirkevných otcov, ktorí dosvedčili biskupskú autoritu. Efezanom napísal: „Je teda zrejmé, že na biskupa máme hľadieť tak, ako by sme hľadeli na samého Pána“ (Ef 6). Apoštolské konštitúcie (2.33.3) nám hovoria, že biskupi zdedili moc zväzovať a rozväzovať, ktorá bola daná apoštolom. Modlitby biskupskej vysviacky v Byzantskej cirkvi nazývajú biskupa „apoštolom, prorokom a učiteľom… (a) nástupcom (Pána), pravého pastiera, ktorý dal svoj život za svoje ovce.“ Cirkev teda stále vykonáva charizmu autority, ktorú jej dal Kristus prostredníctvom Svätého Ducha.
Dary organizácie a štruktúry sú podstatné pre Cirkev. Umožňujú jej odovzdávať evanjelium nášho Pána a pokračovať v jeho ohlasovaní rôznym národom v rôznych historických obdobiach. Nie je prekvapujúce, že v priebehu dejín Cirkvi sa kresťania vo vedúcich pozíciách dopustili mnohých chýb v úsudku. Pri tom všetkom však Cirkvi nikdy nechýbali ľudia, cez ktorých Svätý Duch pôsobil prostredníctvom ďalšieho zo svojich darov: charizmy svätosti. V každej dobe sa objavili hrdinovia viery a lásky, ktorí slúžili ako majáky pre ostatných. Dôsledne učili cestu k pravde a dobru, čo nám umožnilo vyznávať vieru v „jednu, svätú, všeobecnú a apoštolskú Cirkev“.
Zdroj: LIGHT FOR LIFE, Part One, The Mystery Believed, God With Us Publications 1994. Pracovný preklad z angličtiny zhotovil o. Ján Krupa.
Nasledujúce: Svetlo pre život: Bohorodička, predobraz Cirkvi (34. časť)Predchádzajúce: Svetlo pre život: Tradícia – teológia a traja teológovia (32. časť)
