Kristus naša Pascha II.: Sväté tajomstvo myropomazania (11. časť)
Dar Päťdesiatnice
424 Ako paschálne tajomstvo Kristovej smrti a zmŕtvychvstania nachádza svoje zavŕšenie v zoslaní Svätého Ducha na apoštolov, tak aj naše znovuzrodenie v Kristovi je spečatené darom Svätého Ducha. Myropomazanie je pečaťou daru, ktorý sme dostali v krste. Manifestuje, že každý pokrstený človek prijíma príchod Svätého Ducha, tak ako apoštoli v Päťdesiatnicu. Toto pomazanie Svätým Duchom naznačuje, že každý kresťan sa rodí k novému životu v Kristovi a stáva sa dieťaťom Otca, aby sa mohol zúčastňovať na kráľovskej, kňazskej a prorockej službe Krista pre spásu sveta. To sa zdôrazňuje v modlitbe posvätenia myra na Veľký a Svätý štvrtok:
Zošli, Pane, svojho najsvätejšieho Ducha na toto myro a urob z neho kráľovské pomazanie, duchovné pomazanie, ktorým boli pomazaní králi, veľkňazi a proroci a všetci ich nástupcovia – biskupi a presbyteri a všetci, ktorí až do dnešného dňa prijali znovuzrodenie v prameni obnovy… Urob z tohto myra zostúpenie Svätého Ducha.[1]
Kráľovská, kňazská a prorocká služba
425 Prijatím pečate daru Svätého Ducha sa kresťania stávajú členmi „vyvoleného rodu, kráľovského kňazstva, svätého národa, ľudom určeným na vlastníctvo, aby… zvestovali slávne skutky toho, ktorý… [ich] z tmy povolal do svojho obdivuhodného svetla“ (1 Pt 2, 9).
Všetci, ktorí sa znovuzrodili v Kristovi, sa stali kráľmi znamením kríža. A pomazanie Svätým Duchom ich zasväcuje za kňazov, takže okrem tejto osobitnej služby sa všetci kresťania – naplnení Duchom a poznaním – uznávajú za členov tohto kráľovského národa a za účastníkov kňazskej služby. Lebo čo je pre dušu kráľovskejšie ako môcť disciplinovať svoje telo, podriadiť ho Bohu? A čo je kňazskejšie ako obetovať Pánovi čisté svedomie a prinášať na oltár svojho srdca čisté obety zbožného života?[2]319
Prorocká služba veriacich sa napĺňa prinajmenšom tromi spôsobmi: neochvejným vyznávaním viery, prehlbovaním svojho chápania viery a svedectvom o Kristovi vo svete.[3]320 Preto sa Cirkev počas myropomazania modlí za novopokrsteného slovami, aby sa stal „pevným, silným a neotrasiteľným v pravej viere, láske a nádeji“ a aby „odvážne, bez strachu a zahanbenia“ vyznával pre všetkými „meno Krista, nášho Boha“.[4]
426 Myropomazaním sa spečaťuje dar Svätého Ducha, aby sa kresťan mohol stať „odvážnym a víťazným bojovníkom Krista, nášho Boha“, ochotnými „trpieť a zomrieť z lásky k nemu“. Prostredníctvom „rastu v cnostiach“ môže dospieť „k plnej miere Kristovho veku“ (Ef 4, 13). To sa v kresťanovi uskutočňuje „mocou, pôsobením, milosťou a zostúpením Svätého Ducha“.[5]
427 Tak ako po Kristovom krste v Jordáne Svätý Duch viedol Krista v jeho spásonosnom poslaní a ako Svätý Duch vedie cirkevné spoločenstvo od zostúpenia na apoštolov v Päťdesiatnicu, tak aj v tajomstve myropomazania Svätý Duch udeľuje každému kresťanovi schopnosť rozlíšiť a uskutočniť základné povolanie (poslanie) svojho života pre spásu a premenu sveta.
Obrad myropomazania
428 Obrad myropomazania sa vykonáva hneď po krste, pretože kde je život, tam je aj dych. Sväté myro, vonná zmes olejov a iných aromatických zložiek, symbolizuje bohatstvo a rozmanitosť duchovných darov, ktoré Svätý Duch udeľuje novonarodenému v Kristovi.
Dávajte si pozor, aby ste sa nedomnievali, že tento olej [t. j. myro] je len masť. Tak ako po zvolávaní Svätého Ducha eucharistický chlieb už nie je obyčajným chlebom, ale Kristovým telom, tak tento svätý olej v spojení so zvolávaním už nie je obyčajným alebo bežným olejom, ale stáva sa milostivým darom Krista a Svätého Ducha, spôsobujúcim príchod jeho božstva.[6]
Sväté myro posväcuje na Veľký štvrtok hlava samosprávnej cirkvi, aby ho používali kňazi, čo svedčí o jednote Cirkvi.
429 Počas obradu myropomazania kňaz pomaže novopokrstenému čelo, oči, nos, ústa, uši, hruď, ruky a nohy. Vyhlasuje: „Pečať daru Svätého Ducha.“ Novopokrstený sa teda „každým slovom a skutkom“ má páčiť Bohu a má sa stať „synom (dcérou) a dedičom (dedičkou)“ jeho kráľovstva. Svätý Duch premieňa myšlienky, city a skutky tých, ktorí sú členmi kráľovstva.
430 Slová „pečať daru Svätého Ducha“ svedčia o tom, že kresťan patrí Bohu. Kresťania sú jeho vlastníctvom, pretože sme boli „označení pečaťou prisľúbeného Svätého Ducha, ktorý je závdavkom nášho dedičstva na vykúpenie tých, ktorých si získal, na chválu jeho slávy“ (Ef 1, 13 – 14). Kresťan žije v Kristovi vďaka moci a pôsobeniu Svätého Ducha: „A pomazanie, ktoré ste od neho dostali, ostáva vo vás a nepotrebujete, aby vás niekto poúčal. Ale ako jeho pomazanie vás poúča o všetkom – a je pravdivé, nie je lžou – teda ako vás poučilo, ostávate v ňom“ (1 Jn 2, 27).
Zdroj: Catechism of the Ukrainian Catholic Church Christ – Our Pascha, Edmonton 2018. Pracovný preklad z anglického jazyka zhotovil o. Ján Krupa.
[1] Archihieratikon, Obrad posvätenia veľkého a svätého myra.
[2] Lev Veľký, Kázeň 4 na Narodenie Pána, 4, 1: PG 54, 149.
[3] Porov. Druhý vatikánsky koncil, Dogmatická konštitúcia o Cirkvi Lumen Gentium [Svetlo národov], 12.
[4] Trebník, Obrad myropomazania, Pokojná ekténia.
[5] Trebník, Obrad myropomazania, Pokojná ekténia.
[6] Cyril Jeruzalemský, Mystagogické prednášky, 3, 3: PG 33, 1090.
Nasledujúce: Kristus naša Pascha II.: Tajomstvo Eucharistie (12. časť)Predchádzajúce: Kristus naša Pascha II.: Celebrant krstu (10. časť)
