Kristus naša Pascha: Vzkriesenie a Nanebovstúpenie (30. časť)
228 Predpovedajúc svoju smrť, Kristus zároveň ohlasuje vzkriesenie z mŕtvych. Za znamenie svojho vzkriesenia označuje trojdňový pobyt proroka Jonáša v bruchu veľryby (porov. Mt 12, 40). Kristus bude „tretieho dňa vzkriesený podľa Písem“ (1 Kor 15, 4): „Zbičujú ho [Syna človeka] a zabijú, ale on tretieho dňa vstane z mŕtvych“ (Lk 18, 33). Kristus prirovnáva svoju smrť a vzkriesenie k zničeniu a znovuvybudovaniu jeruzalemského chrámu: „Zborte tento chrám a za tri dni ho postavím… Ale on hovoril o chráme svojho tela“ (Jn 2, 19. 21).
229 Zázračným vzkriesením Jairovej dcéry (porov. Lk 8, 41 – 42, 49 – 56), vzkriesením syna vdovy v Naime (porov. Lk 7, 11 – 16) a vzkriesením svojho priateľa Lazára (porov. Jn 11, 1 – 57) Kristus postupne pripravoval apoštolov na svoje vlastné vzkriesenie. Kristus označuje ľudskú smrť za spánok: „Odíďte! Dievča neumrelo, ale spí“ (Mt 9, 24). Smrť nie je koncom života, ale usnutím; človek nie je mŕtvy, usnul. Aj Cirkev označuje Kristovu smrť takto: „Telom si usnul ako obyčajný smrteľník.“[1] Svätý Ján Damaský odhaľuje význam Kristovej smrti: „Hoci zomrel ako človek a jeho svätá duša bola oddelená od jeho nepoškvrneného tela, predsa jeho božstvo zostalo neoddeliteľné od oboch, teda od jeho duše i od jeho tela.“[2] Kristova smrť je životodarná: Kristus sám dovolil, aby ho smrť držala, aby ju napokon premohol a daroval nový život.
230 Smrťou na kríži Kristus zostúpi do podsvetia (hádesu), ktoré je miestom mŕtvych. V Kristovom zostúpení do podsvetia Cirkev ospevuje moc vzkriesenia: „Smrť, kde je tvoje víťazstvo? Smrť, kdeže je tvoj osteň?“ (1 Kor 15, 55). Ikona zostupu Krista do podsvetia ho zobrazuje v žiarivom odeve nového stvorenia. Svetlom odetý Kristus rozháňa šero smrti, rozptyľuje temnotu podsvetia, aby našiel Adama a Evu. Spolu s Adamom Kristus vyvádza z tieňa smrti tých, ktorí ho očakávali, starozákonní spravodliví.
231 Zostúpením Krista do podsvetia sa završuje spása celého sveta, „neba, zeme i sveta pod nimi“[3]. Vo svojom vtelení Boh zostúpi z neba na zem a prostredníctvom smrti ďalej do samotných hlbín podsvetia, aby všetko naplnil sebou samým. „V hrobe si bol telesne, v podsvetí s dušou, veď si Boh, v raji so zločincom a na prestole si bol s Otcom a Duchom, všetko naplňujúci, neobsiahnuteľný Kriste.“[4] Kristus – Bohočlovek sa smrťou a zostúpením do podsvetia zjavuje ako vzkriesenie a život: prebudí Adama zo spánku hriechu a vyvedie ho do raja. A tak ten, „kto chápe tajomstvo kríža a pochovania, chápe vnútornú podstatu stvorených vecí; kým ten, kto je zasvätený do nevýslovnej moci vzkriesenia, chápe cieľ, na ktorý Boh všetko najprv ustanovil“[5].
232 V liturgických stichirách Cirkev spieva o Kristovom hrobe, zapečatenom a stráženom vojakmi, ako o pokladnici, do ktorej bol uložený pravý poklad – Kristus. Kristus, Slnko spravodlivosti, zostúpil do hrobu, aby z neho vyšiel – aby vstal. Tak ako Kristus vo vtelení vyšiel z lona Márie, tak vo vzkriesení vyšiel z lona zeme. Zostúpil do zeme ako Adam – prach zeme, ale vyšiel z nej, lebo ako Neporušiteľný sa do prachu nevrátil. „Hrob ho prijal, ale Slovo nemohol udržať v zajatí.“ A tak sa znamenie smrti sa stalo prameňom vzkriesenia. „Ako človek bol uložený do hrobu, a ako Boh zničil podsvetie a oslobodil duše. Ako človek bol zapečatený v hrobe, a ako Boh vyšiel von, pričom pečate zanechal neporušené.“[6] Prázdny hrob ohlasuje radostnú zvesť o vzkriesení: „Povedzte nám, neveriaci, kde je ten, ktorého ste uložili do hrobu a zapečatili kameňom? Dajte nám jeho telo, popierači života. Vydajte nám pochovaného, alebo uverte v zmŕtvychvstanie!“[7]
233 Anjeli oznámili ženám myronosičkám: „Prečo hľadáte živého medzi mŕtvymi? Niet ho tu. Vstal z mŕtvych“ (Lk 24, 5 – 6).Vzkriesenie z mŕtvych je víťazstvom nad telesnou skazou: „Kristus vzkriesený z mŕtvych už neumiera, smrť nad ním už nepanuje“ (Rim 6, 9). Vo vzkriesení je Kristovo telo nové a oslávené, oslobodené od pozemských časových a priestorových obmedzení. Práve preto je Kristovo vzkriesenie zjavením Božieho nového stvorenia. V nedeľu, prvý deň po sobote, Cirkev slávi Kristovo zmŕtvychvstanie ako prvý deň nového stvorenia.
234 Kristovo vzkriesenie je zárukou nášho vlastného vzkriesenia: „Kristus vstal z mŕtvych, prvotina zosnulých. Lebo ako je skrze človeka smrť, tak je skrze človeka aj zmŕtvychvstanie. Veď ako všetci umierajú v Adamovi, tak zasa všetci ožijú v Kristovi“ (1 Kor 15, 20 – 22). Viera Cirkvi je úplne založená na Kristovom zmŕtvychvstaní: „Keď Kristus nevstal, vaša viera je márna a ešte stále ste vo svojich hriechoch. Potom aj tí, čo zosnuli v Kristovi, sú stratení“ (1 Kor 15, 17 – 18). „Lebo ak veríme, že Ježiš zomrel a vstal z mŕtvych, tak Boh aj tých, čo zosnulí, skrze Ježiša privedie s ním“ (1 Sol 4, 14).
235 Na bohoslužbách Veľkého a Svätého piatka si cirkev uctieva plaščenicu ako znak Kristovej smrti. Bohoslužba Jeruzalemskej utierne (utierne Svätej a Veľkej soboty) sa koná pred plaščenicou. Hymnografia oplakáva toho, ktorý zomrel v nádeji na nadchádzajúce vzkriesenie: „Neroň slzy nado mnou, Matka…, lebo ja vstanem.“ Počas Paschálnej polnočnice sa plaščenica prenáša z Pánovho hrobu na oltár vo svätyni. Veriaci vychádzajú z chrámu so zapálenými sviecami a trikrát obchádzajú chrám v procesii. Pred chrámovými dverami, za spevu paschálneho tropára, „Kristus slávne vstal z mŕtvych, smrťou smrť premohol a tým, čo sú v hroboch, život daroval“, kňaz otvorí chrámové dvere, na ktoré zaklopal svojím ručným krížom.Veriaci vchádzajú do chrámu, oslavujú zmŕtvychvstalého Krista a ako ženy myronosičky v paschálne ráno – prvé svedkyne vzkriesenia – prinášajú celému svetu dobrú správu o Zmŕtchvstaní: „Toto je deň vzkriesenia. Nechajme sa osvietiť týmto sviatkom. Objímme sa navzájom. Nazývajme bratmi a sestrami aj tých, čo nás nenávidia, a odpusťme všetkým pre vzkriesenie a tak volajme: Kristus vstal z mŕtvych!“[8]
Nanebovstúpenie
236 Počas štyridsiatich dní po svojom zmŕtvychvstaní sa Kristus zjavoval svojim učeníkom a utvrdzoval ich vo viere. Potom vystúpil do neba a zasadol po Otcovej pravici: „Potom ich vyviedol von až k Betánii, zdvihol ruky a požehnal ich. Ako ich žehnal, vzdialil sa od nich a vznášal sa do neba. Oni sa mu klaňali a s veľkou radosťou sa vrátili do Jeruzalema“ (Lk 24, 50 – 52; porov. Mk 16, 19). Radosť apoštolov spočíva v tom, že Kristus vo svojom nanebovstúpení neopúšťa svet: „A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta“ (Mt 28, 20). Kristus neviditeľne zostáva vo svete, v ktorom je ľudstvo povolané dosiahnuť spásu. Apoštoli dostanú od Krista požehnanie a poverenie hlásať evanjelium celému stvoreniu (porov. Mk 16,15) a získavať učeníkov zo všetkých národov, krstiť ich a učiť ich zachovávať všetko, čo im Kristus prikázal (porov. Mt 28, 9 – 20).
237 Vo svojom nanebovstúpení Kristus pozdvihol obnovenú ľudskú prirodzenosť k božskej sláve. Liturgická stichira sviatku Nanebovstúpenia Pána Spieva o otvorených „dverách do neba“ a o tom, ako Kristus vstupuje do „neba“, kde ho v bázni a chvení vítajú anjelské sily. Kristus je vyzdvihnutý „na oblakoch“, nad cherubínmi a „vyššie“ ako nebo. Ako Bohu mu patrí „miesto“ po Otcovej pravici. V Božom pláne je nanebovstúpenie podmienkou zostúpenia Svätého Ducha: „Je pre vás lepšie, aby som odišiel. Lebo ak neodídem, Tešiteľ k vám nepríde!“ (Jn 16, 7). Kristus vystupuje k Otcovi „pre nás ľudí a pre našu spásu“ (Symbol viery). „V dome môjho Otca je mnoho príbytkov. Keby to tak nebolo, bol by som vám povedal, že vám idem pripraviť miesto?! Keď odídem a pripravím vám miesto, zasa prídem a vezmem vás k sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som ja“(Jn 14, 2). Tak ako Kristus vystúpil v sláve, tak sa v sláve aj vráti.
Zdroj: Catechism of the Ukrainian Catholic Church Christ – Our Pascha, Edmonton 2018. Pracovný preklad z anglického jazyka zhotovil o. Ján Krupa.
[1] Kvetná trióda, Nedeľa Paschy, Paschálna utiereň, Exapostilarion.
[2] Ján Damaský, Presný výklad ortodoxnej viery, III, 27: PG 94, 1097.
[3] Kvetná trióda, Nedeľa Paschy, Paschálna utiereň, Kánon Paschy, Tretia óda.
[4] Liturgikon, Svätá božská liturgia nášho otca svätého Jána Zlatoústeho, Modlitba pri veľkom okiadzaní.
[5] Maxim Vyznávač, O teológii a vtelení Božieho Syna, I, 66: PG 90, 1107.
[6] Kyjevský metropolita Hilarion, Kázeň zákone a milosti, 26.
[7] Oktoich, Štvrtý hlas, Nedeľa, Utiereň, Stichira na Chválach.
[8] Kvetná trióda, Nedeľa Paschy, Paschálna utiereň, Stichira Paschy.
Nasledujúce: Kristus naša Pascha: Kristov druhý príchod v sláve, vzkriesenie mŕtvych, Boží súd (31. časť)Predchádzajúce: Kristus naša Pascha: Umučenie (29. časť)
