Očami viery

Očami viery: Duch pravdy – Boh s nami (12. časť)

od autora: Ján Krupa · 18 februára, 2023

A ja poprosím Otca a on vám dá iného Tešiteľa, aby zostal s vami naveky – Ducha pravdy, ktorého svet nemôže prijať, lebo ho nevidí, ani nepozná. Vy ho poznáte, veď ostáva u vás a bude vo vás. (Ján 14, 16 – 17)

Keď svätý Pavol prvý raz prechádzal mestom Efez, stretol malú skupinu učeníkov. Z nejakého dôvodu – možno pre to, čo nevidel v ich spôsobe života – sa ich spýtal:

„Dostali ste aj Svätého Ducha, keď ste uverili? Oni mu odvetili: Ani sme nepočuli, že je Svätý Duch.“ (Skutky apoštolov 19, 2)

Hoci súčasní veriaci o Duchu počuli, často sa zdá, že ho poznajú len ako „tretí základ“ na znamení kríža. A predsa prítomnosť a pôsobenie Svätého Ducha nie je ničím menším ako zdrojom života pre Cirkev a tiež pre jednotlivých kresťanov.

Kristus prisľúbil svojim nasledovníkom príchod Svätého Ducha. Svätý Ján zaznamenáva, že Kristus tento prísľub dal tesne pred začiatkom skúšky svojho utrpenia a smrti. Pripravoval ich na šok z odlúčenia a utešoval ich uistením, že príde iný:

A tak Kristus jedným dychom hovorí svojim nasledovníkom, že odchádza k Otcovi a že jeho miesto na zemi zaujme Svätý Duch. Tak ako bol Kristus počas rokov svojho pozemského života prostriedkom Božieho seba-zjavenia pre človeka, odteraz ním bude Svätý Duch. Prítomnosť Boha v Kristovi bola na zemi nevyhnutne dočasná. Keďže Kristus bol skutočne človekom, nezostal by na zemi donekonečna. Avšak Svätý Duch, ktorý nie je obmedzený ľudskou existenciou, zostane s veriacimi navždy.

Tento príchod Ducha nebol neočakávaný. Židia už stovky rokov očakávali vyliatie Ducha spojené s príchodom Mesiáša. Proroci ako Ezechiel a Joel, ktorí udržiavali nádej v príchod Mesiáša, tiež predpovedali, že Boh v tom čase vyleje svojho Ducha, aby obnovil svet. A tak sa aj stalo: pri Ježišovom vlastnom krste naňho zostúpi Duch v podobe holubice na znak Ježišovho pomazania tým istým Svätým Duchom. Tak ako sa v Ježišovi naplnilo prisľúbenie o Mesiášovi, tak sa aj tieto očakávania prorokov, že Duch bude vyliaty, naplnili v skúsenosti učeníkov v Päťdesiatnicu.

Kristus vystúpi k svojmu Otcovi, ale Božia prítomnosť neodíde – pokračuje novým spôsobom, preto sa napĺňa prisľúbenie, ktoré dal Kristus. Apoštoli urobia, ako im Kristus povie: po jeho nanebovstúpení sa vrátia do Jeruzalema a čakajú. Potom, ako zaznamenávajú Skutky apoštolov,

Keď prišiel deň Päťdesiatnice, boli všetci vedno na tom istom mieste. Tu sa náhle strhol hukot z neba, ako keď sa ženie prudký vietor, a naplnil celý dom, v ktorom boli. I zjavili sa im akoby ohnivé jazyky, ktoré sa rozdelili, a na každom z nich spočinul jeden. Všetkých naplnil Svätý Duch a začali hovoriť inými jazykmi, ako im Duch dával hovoriť. (Skutky apoštolov 2, 1 – 4)

Zdá sa, že sme sa vrátili do starozákonného obdobia. Božiu prítomnosť opäť pociťujeme vo fyzických prejavoch. Pripomeňme si, že oheň bol pre Mojžiša v horiacom kríku a pre Hebrejov na púšti znamením, že Boh bol s nimi. Tu je však niečo nové a jedinečné: oheň sa rozdelí a spočíva na každom osobitne. Božia prítomnosť už nie je vzdialená, ale dôverne prebýva s kresťanským ľudom ako dôkaz alebo závdavok vzťahu, ktorý máme vďaka Kristovi. Boh, ktorý bol pred Kristom prítomný, ale odlišný od svojho ľudu, je teraz s nimi jedno. Je to akoby sme sa stali kríkom, ktorý horí Božím ohňom, ale nezhára. Boh sa rozhodol prebývať medzi nami týmto spôsobom na trvalé znamenie jednoty, ktorú s ním máme.

Božie prebývanie medzi nami naveky – to bol jeho cieľ pri prvotnom stvorení, ktorý bol hriechom zmarený. Boží Syn prichádza na svet, aby napravil Adamov pád. Podarí sa mu to a výsledkom je príchod Svätého Ducha. Začína sa diať to, čo Kristovo dielo pripravilo. Čo sa týka tohto života, prítomnosť Svätého Ducha je zavŕšením Božieho plánu pre nás. Ako povedal svätý Atanáz: „Boh sa stal človekom, aby sme mohli prijať Svätého Ducha.“

Táto jedinečná skúsenosť signalizujúca príchod Svätého Ducha ku Kristovým nasledovníkom znamená začiatok Cirkvi, ako ju poznáme. Cirkev je oveľa viac než len spoločnosť ľudí s rovnakým presvedčením alebo zásadami. Sme živý organizmus v Kristovi – nie preto, že s ním chodíme v tele, alebo dokonca preto, že nasledujeme jeho cestu –, ale preto, že v nás žije jeho Duch. Ten istý Duch, ktorý sa ukázal v Kristovi pri jeho krste, je teraz v Cirkvi, vytvára ju a dáva jej božský život. Tak sa Cirkev so Svätým Duchom ako svojou „dušou“ stáva akoby pokračovaním vtelenia Boha vo svete.

Cirkev slávi tento príchod Svätého Ducha v Päťdesiatnicu, ktorá je vrcholom jej liturgického roka. Židia mali Päťdesiatnicu ako oslavu Zmluvy, ktorú Boh uzavrel so svojím ľudom na vrchu Sinaj. Vďaka tejto zmluve sa Izrael stal Božím ľudom a dostal dar Zákona. A tak tento sviatok oslavoval zámer Boha nielen vyviesť svoj ľud z otroctva (Pesah), ale aj ďalej, do trvalého a láskyplného vzťahu či zmluvy so Sebou samým.

Darovanie Svätého Ducha, ktoré sa slávi v Novú Päťdesiatnicu Cirkvi, znamená rovnaký Boží zámer. Jeho plánom nie je len vyslobodiť nás zo smrti (Pascha), ale uzavrieť s nami novú zmluvu, spečatenú prebývajúcou prítomnosťou jeho vlastného Ducha.

Tak ako bol príchod Svätého Ducha vyvrcholením Božieho seba-zjavenia, je tento sviatok zavŕšením paschálnej slávnosti Cirkvi. Dôverné spojenie s Bohom, ktoré bolo umožnené pri vzkriesení, sa uskutočňuje, keď Duch prichádza, aby v nás prebýval. Duch, ktorý bol daný až po Ježišovom oslávení, teraz vyviera zo vzkrieseného Krista ako prúdy živej vody (porov. Ján 7, 37 – 38) pre život veriacich. Na vyjadrenie životodarných účinkov prítomnosti Svätého Ducha majú mnohé byzantské cirkevné spoločenstvá vo zvyku vyzdobiť svoje chrámy na Päťdesiatnicu zeleňou a kvetmi.

Byzantské cirkvi tiež slávia zjavenie Najsvätejšej Trojice v Päťdesiatnicu. Ľudia prvý raz zažili zreteľnú prítomnosť Svätého Ducha. Ježišovi nasledovníci spoznali Boha ako Otca. Spoznali Ježiša ako jeho vteleného Syna. Teraz sa stretli tvárou v tvár s eho Svätým Duchom a videli ho ako „iného“. Týmto zoslaním Ducha Kristus účinne zjavil, že Boh je Trojica troch osôb v jednom Bohu.

OTÁZKY NA ZAMYSLENIE

Ako by si charakterizoval skúsenosť apoštolov, keď si uvedomili, že Kristus ich má opustiť?

Kedy si uvedomili, že čo sa im prihodilo v Päťdesiatnicu?

Prečo považujeme príchod Svätého Ducha za vrchol Božieho seba-zjavenia?

Zdroj: With eyes of faith. An introduction to Eastern Theology. God with us publications, second edition 2018. Pracovný preklad z angličtiny zhotovil o. Ján Krupa.

Please follow and like us: