Očami viery: Rastúce povedomie (11. časť)
Azda najstarším vyjadrením viery v Krista, ktoré je zaznamenané vo Svätom písme, je Pavlovo tvrdenie, že Ježiš je Pán (Filipanom 2, 11). Pre človeka žijúceho v tom čase v Rímskej ríši bolo slovo Pán Kyrios významovo bohaté. Cisár bol Pánom, tým najvyšším, ktorého si treba ctiť a uctievať nadovšetko. Pre Židov, ako sme videli, bol skutočným Pánom len jeden. Sám Jahve. Keď židia prekladali Starý zákon do gréčtiny, Kyrios bolo slovo, ktoré si vybrali na preklad Božieho mena.
A tak, keď kresťania začali Ježiša nazývať Pánom, uznali, že on jediný si zaslúži toto meno. V božskej liturgii hovoríme to isté: „Jeden je Pán, Ježiš Kristus.“ Často to však zostáva len liturgickou frázou, ktorá má len malý súvis s naším životom. Musíme v sebe rozvíjať a druhým sprostredkovať, že Ježiš Kristus je Pán, a to nielen abstraktne, ale aj v našich každodenných záležitostiach.
V živote sú dve hlavné oblasti, v ktorých sa Kristovo panovanie zdá byť najťažšie. Predovšetkým je to oblasť osobného správania, najmä najintímnejšie aspekty nášho života: naše vzťahy s druhými, naše financie, naša sexualita. Keďže ide o najosobnejšie zákutia našich pocitov a túžob, je najťažšie odovzdať ich Kristovej vláde. Sami si chceme určiť, ako ich budeme riadiť.
Ďalšou oblasťou, ktorú mnohí ľudia ťažko odovzdávajú Pánovi, je samotné uskutočňovanie ich spasenia. Často sa zdá, že ľudia majú pocit, že oni sú tí, ktorí sú zodpovední za zjednotenie sa s Bohom. Nechápu, že nič, čo môže človek urobiť, mu nezaslúži božský život – to už raz a navždy urobil Kristus. Všetko, čo robíme, môže byť len pokusom o odpoveď na veľkú Božiu lásku k nám.
Takisto sa kresťania nemusia zbytočne hnať do pocitu viny alebo strachu a snažiť sa o bezúhonný záznam pred Bohom v nádeji, že si tak „zaslúžia“ nebo. Naše individuálne ľudské skúsenosti každému z nás príliš jasne ukazujú, že nemáme moc oslobodiť sa od hriechu. Nikto nikdy nedokázal dokonale dodržiavať Boží zákon. A nikto to ani nikdy nedokáže. A, vďaka Bohu, nikto to ani nebude musieť urobiť, pretože naše zjednotenie s Bohom už bolo dosiahnuté v Kristovi. „Lebo ak sme boli zmierení s Bohom smrťou jeho Syna vtedy, keď sme boli nepriateľmi, tým skôr už ako zmierení budeme spasení jeho životom“ (Rimanom 5, 10).
Hlboká viera v Ježiša ako Pána teda znamená s dôverou vo svojom srdci prijímať, že jeho smrť a vzkriesenie „fungovali“. Znamená to uvedomiť si, že ako praví dedičia sa môžeme len snažiť a vyjadrovať svoju vďačnosť tomu, ktorý nám dal všetko, čo máme. Nemusíme sa snažiť vžiť sa do Krista, my tam už sme, ak sme prijali Kristovo dielo vierou a krstom. S istotou a dôverou ľudí, ktorí skutočne dôverujú v Pána, sa potom budeme môcť riadiť Kristovou výzvou, ktorú sme počuli skoršie: „Vzpriamte sa, zodvihnite hlavu, lebo sa blíži vaše vykúpenie“ (Lukáš 21, 28).
OTÁZKY NA ZAMYSLENIE
Ako tvoje rozhodnutia o tvojom živote odrážajú to, že Ježiš je Pán?
Akým spôsobom si sa snažil dovoliť Ježišovi, aby bol Pánom, spôsobom, v ktorom by ostatní mohli vidieť túto dôveru?
Zdroj: With eyes of faith. An introduction to Eastern Theology. God with us publications, second edition 2018. Pracovný preklad z angličtiny zhotovil o. Ján Krupa.
Nasledujúce: Očami viery: Duch pravdy – Boh s nami (12. časť)Predchádzajúce: Očami viery: Kristus v sláve (10. časť)
