Očami viery: Kristus v sláve (10. časť)
Populárne umenie, filmy a všeobecné uvažovanie kresťanov okolo nás sa najviac zameriava na Kristov pozemský život: jeho jednoduchosť, pokora, šírka jeho učenia. Na druhej strane sa zdá, že východná tradícia kladie väčší dôraz na jeho slávu. Západní kresťania občas kritizujú nádheru našich chrámových budov a štýl bohoslužieb, pretože je to zjavný opak ich dôrazu na jednoduchosť.
Naša Cirkev tým chce povedať, že najdôležitejším aspektom Kristovho života a diela nie je jeho skromné narodenie, jeho chudoba, dokonca ani jeho smrť, ale jeho triumfálne zmŕtvychvstanie a vstup do neba v jeho človečenstve. Práve tam teraz Kristus, vyjadrené biblickým obrazom, „tróni na cherubínoch“, a, ako ohlasuje Symbol viery, „sedí po pravici Otca“.
A tak, zatiaľ čo chváli jednoduchý životný štýl veriacich ako napodobňovanie Kristovho pozemského života a nasledovanie jeho cesty, naša Cirkev napodobňuje slávu jeho súčasného stavu, keď sa schádza na bohoslužbe. A tak ohlasuje svoje zjednotenie s ním takým, aký je teraz, a nie len takým, aký bol kedysi. Toto je zrejmé aj z usporiadania nášho chrámu, kde najvýznamnejším obrazom je ikona Krista v sláve, Pantokrátora, a nie kríž.
Čo znamená byť „v sláve“? Opäť sa musíme spoliehať na obrazy z našej skúsenosti, ktoré dokážu len naznačiť skvelosť bytia v dokonalom zjednotení s Bohom. Tak napríklad Kniha Zjavenia opisuje Kristovu slávu v podobe fantastického kráľovského paláca, kde si ho uctieva celé stvorenie:
Počul som hlas mnohých anjelov okolo trónu, bytostí a starcov. Boli ich myriady myriád a tisíce tisícov a volali mohutným hlasom: „Hoden je Baránok, ktorý bol zabitý, prijať moc, bohatstvo a múdrosť, silu, česť, slávu a dobrorečenie.“ A všetko tvorstvo na nebi, na zemi, pod zemou i na mori a všetko, čo je v nich, počul som volať: „Sediacemu na tróne a Baránkovi dobrorečenie a česť, sláva a moc na veky vekov.“ (Zjavenie 5, 11 – 13)
V tejto knihe sú použité všetky obrazy nádhery a moci, ktoré boli v tom čase bežné, aby naznačili Pánovu slávu. Všetky obrazy Božej slávy, ktoré sa nachádzajú v Starom zákone, sa používajú v Novom zákone a v Tradícii Cirkvi, aby hovorili o vzkriesenom Kristovi. Božiu slávu teraz takpovediac zdieľa jeho vtelený Syn.
Toto poukazuje na ďalší úžasný aspekt Kristovho vzkriesenia. Ako sme už povedali, Kristus je naplno a úplne človek. A práve vo svojom úplnom človečenstve vstal z mŕtvych a zasadol na trón v sláve. Ľudská bytosť je intronizovaná po Otcovej pravici a má účasť na Božej sláve. Kristova ľudská prirodzenosť je tak úplne a dôkladne preniknutá jeho božstvom, že je premenená na duši i na tele. Jeho človečenstvo žiari Božím svetlom a fyzicky odráža Božiu svätosť. Môžeme skutočne povedať, že v Kristovi sa naplnil pôvodný Boží plán pre ľudstvo, pretože Kristus sa naplno duchom aj telom podieľa na božstve.
Teraz si položíme otázku, ktorá sa zdá byť naivná: Čo tam hore Kristus robí? Znovu opakujeme, že opisy sú nemožné, ale Sväté písmo používa obraz, ktorý hovorí o Kristovom prítomnom pôsobení. Ako sme si už všimli, List Hebrejom používa na opis Kristovho pôsobenia obraz židovského chrámového rituálu. Hovorí nám, že Kristus vstupuje do svätyne (neba) s obetou vlastnej krvi. Jeho obeta, prinesená ako jediná za všetkých, sa nikdy neopakuje; Kristus vstúpi do neba skôr za tým účelom, „aby sa teraz za nás ukázal pred Božou tvárou“ (Hebr 9, 24). Obetovaním vlastnej krvi, ktorou si získal vypočutie, sa Ježiš stal naším orodovníkom a plní úlohu nášho veľkňaza pred Otcom.
Preto môže naveky spasiť tých, ktorí skrze neho prichádzajú k Bohu, lebo žije stále, aby sa za nich prihováral. (List Hebrejom 7, 25)
Keďže náš veľkňaz Kristus je naším vodcom v bohoslužbe, pripájame sa k nemu v našej službe a zúčastňujeme sa na jeho obete, ktorú si pripomíname a pripájame sa k nej na božskej liturgii. Kristus je vodcom nášho modliaceho sa spoločenstva, preto je v našich chrámoch často znázornený v rúchu veľkňaza alebo biskupa alebo ako slúžiaci božskú liturgiu. V tomto, ako aj vo všetkom ostatnom, Kristus „je hlavou tela, Cirkvi“ (Kolosanom 1, 18). „Z neho celé telo, pevne zviazané a pospájané všetkými oživujúcimi spojivami, podľa činnosti primeranej každej časti, rastie a buduje sa v láske“ (Efezanom 4, 16).
A tak môžeme odpovedať na naše predchádzajúce otázky v zmysle týchto textov Svätého písma: Kristovou prítomnou činnosťou je slúžiť ako hlava Cirkvi, náš veľkňaz pred Otcom až do konca čias.
Kristus príde znova
Na božskej liturgii si pripomíname aj jeho „vystúpenie na nebesia, zasadnutie po pravici a druhý a slávny príchod“. Viera Cirkvi, že Pán sa vráti na konci tohto veku, sa nazýva druhý príchod alebo parúzia, čo je názov prevzatý z triumfálneho sprievodu kráľov v biblickej dobe. Na toto učenie, ktoré je pre cirkevné chápanie Krista také kľúčová, sa často zabúda. Väčšina kresťanov akoby opakovala myšlienku Petrovho skeptika:
„Kde je ten jeho prisľúbený príchod?“ Veď odvtedy, ako zosnuli otcovia, všetko ostáva tak, ako to bolo od počiatku stvorenia. (Druhý Petrov list 3, 4)
Sám Kristus nám povedal, aby sme očakávali jeho návrat v sláve. On a jeho nasledovníci ho opísali mnohými obrazmi, pričom väčšina z nich ho vykresľovala ako ohlásený akousi svetovou katastrofou, po ktorej bude nasledovať návrat Krista ako Sudcu, aby posúdil skutky ľudí. Keď sa blížil rok 2000, mnohí ľudia v našej spoločnosti očakávali, že jeho príchod sa uskutoční ešte za nášho života. Nemálo z nich predpovedalo konkrétne dátumy a časy, z ktorých mnohé už uplynuli. Kristus vyhlásil, že príde znova, aby priviedol náš vek k jeho poslednej hodine: „…uvidia Syna človeka prichádzať v oblaku s mocou a veľkou slávou. Keď sa to začne diať, vzpriamte sa, zodvihnite hlavu, lebo sa blíži vaše vykúpenie“ (Lukáš 21, 27 – 28). Kristus však jasne povedal aj to, že čas jeho príchodu nie je známy: „O tom dni a o tej hodine nevie nik, ani nebeskí anjeli, ani Syn, iba sám Otec“ (Matúš 24, 36). A tak hoci sa Cirkev zdržiavala predpovedí, kedy sa Kristus vráti, vždy opakovala Kristovu výzvu, aby sme boli bdelí: „Bdejte, lebo neviete, v ktorý deň príde váš Pán“ (Matúš 24, 42).
Prorok Daniel (7, 13) napísal, že „ktosi ako Syn človeka“ prichádza na oblakoch v sláve. Mnohí Židia v Ježišových časoch to považovali za odkaz na Mesiáša, Krista, ktorý príde ako kráľ, veľký vládca, zostupujúci z neba. Ježiš sám seba nazval „Synom človeka“, čím v podstate ohlasoval, že je Mesiáš. Cirkev očakáva jeho návrat v sláve, ako kráľa, nazývaný parúzia. |
Sme si istí, že keď Kristus príde, tí, ktorí sú v ňom, dostanú účasť na jeho sláve vo svojom tele aj duchu. Kristus je len prvým zo žatvy – všetci, ktorí sú v ňom, budú tiež oslávení.
Kristus vstal z mŕtvych, prvotina zosnulých… Veď ako všetci umierajú v Adamovi, tak zasa všetci ožijú v Kristovi. Ale každý v poradí, aké mu patrí: prvotinou je Kristus; potom, pri jeho príchode, tí, čo patria Kristovi… (Prvý list Korinťanom 15, 20. 22 – 23)
Oslávenie sa rozšíri aj na naše telá, pretože sme s ním boli zjednotení v tele prostredníctvom krstu a prijímania Eucharistie. Práve toto telesné oslávenie niektorí svätci z času na čas zažili na zemi a ikonopisci ho naznačujú v spôsobe, akým štylizujú postavy na našich ikonách. Je to oslávenie, vďaka ktorému sa budeme podobať samotnému Pánovi, ktorý „mocou, ktorou si môže podmaniť všetko, pretvorí naše úbohé telo, aby sa stalo podobným jeho oslávenému telu“ (Filipanom 3, 21).
OTÁZKY NA ZAMYSLENIE
Keď modlíš ku Kristovi, predstavuješ si ho viac ako malého Ježiša, ako kazateľa z Nazareta, ako ukrižovaného alebo ako Pána slávy?
Ktorý z týchto obrazov je uprednostňovaný v našich chrámoch a bohoslužbách?
Ktorý z týchto obrazov je podľa teba najviac cudzí alebo najväčšou výzvou pre niektorých ľudí, ktorých poznáš? Prečo?
Ako by porozprával o Kristovi skupine detí? Ako by si porozprával o Kristovi niekomu, koho poznáš, ak by ťa tento človek požiadal, že sa chce dozvedieť viac o Ježišovi Kristovi alebo o tvojej viere a cirkvi?
Zdroj: With eyes of faith. An introduction to Eastern Theology. God with us publications, second edition 2018. Pracovný preklad z angličtiny zhotovil o. Ján Krupa.
Nasledujúce: Očami viery: Rastúce povedomie (11. časť)Predchádzajúce: Očami viery: Ježiš Kristus víťazí (9. časť)