Päťdesiatnica – zostúpenie Svätého Ducha
Prihláste sa, aby vám ostala história navštívených článkov tu
Sviatok Päťdesiatnice je uzatvárajúcim dňom sviatku Paschy, zmŕtvychvstania nášho Pána.
V Skutkoch apoštolov čítame, že Svätý Duch zostúpil na Ježišových nasledovníkov v podobe ohnivých jazykov. To bolo naplnením proroctva Jána Krstiteľa: „Ja vás krstím vodou. No prichádza mocnejší, ako som ja. Ja nie som hoden rozviazať mu remienok na obuvi. On vás bude krstiť Svätým Duchom a ohňom.“ (Lk 3, 16).
To skrze Svätého Ducha je vzkriesený Pán naďalej prítomný medzi nami a vo Svätom Duchu máme nádej vzkriesenia. Vidno to v Pavlovom liste Rimanom 8, 9 – 11: „Lenže vy nežijete telesne, ale duchovne, pravda, ak vo vás prebýva Boží Duch. Lebo kto nemá Kristovho Ducha, ten nie je jeho. Ale ak je vo vás Kristus, telo je síce pre hriech mŕtve, no duch je život pre spravodlivosť. A keď vo vás prebýva Duch toho, ktorý vzkriesil Ježiša z mŕtvych, potom ten, čo vzkriesil z mŕtvych Krista, oživí aj vaše smrteľné telá skrze svojho Ducha, ktorý prebýva vo vás.“
Židovský sviatok Päťdesiatnice oslavoval udelenie zákona Mojžišovi na vrchu Sinaj. Kresťanský sviatok Päťdesiatnice oslavuje udelenie Svätého Ducha, aby sa naplnilo slovo Evanjelia podľa Jána 1, 17: „Lebo ak zákon bol daný skrze Mojžiša, milosť a pravda prišli skrze Ježiša Krista.“ Päťdesiatnica je deň daru Svätého Ducha.
Mohli by sme sa spýtať: „Kde sú dnes dary Svätého Ducha? Kde sú dary hovorenia v jazykoch a uzdravovania?“ No aj keď nie sú prítomné „okázalejšie“ dary – a duchovní otcovia nás neustále varujú pred ich očakávaním –, stále máme silu viery, nádeje a lásky – teologické čnosti, ktoré možno praktizovať iba v milosti Svätého Ducha.
Ďalším prejavom Svätého Ducha je kňazská vysviacka/ordinácia. Západná cirkev vo všeobecnosti považuje kňazstvo za dar udelený pri Poslednej večeri. Východná cirkev však častejšie považuje kňazstvo za ustanovené v deň Päťdesiatnice. Eucharistia sama osebe je darom Svätého Ducha, ktorého mocou sa chlieb a víno stávajú Kristovým telom a krvou.
Dňom Päťdesiatnice sa uzatvára čítanie zo Skutkov apoštolov a z Evanjelia podľa Jána, čo sme praktizovali od Nedele Paschy. Pojem Päťdesiatnica sa najskôr používal pre päťdesiat dní po Nedeli Paschy, ktoré boli obdobím osláv a radosti. Počas tohto obdobia bolo zakázané postiť sa a kľačať. Svätý Irenej (2. storočie, Fragment 7) tvrdí, že ide o apoštolský zvyk. Najstaršia zmienka o tomto zvyku sa nachádza v apokryfnej knihe Skutky Pavla (r. 180): „Keď bol Pavol vo väzení, bratia, keďže bola Päťdesiatnica, neplakali ani nekľačali, ale stáli a modlili sa s radosťou.“ Podľa 20. kánonu Nicejského koncilu (r. 325) počas päťdesiatich dní po Nedeli Paschy nebolo dovolené ani postenie ani kľačanie.
Päťdesiatdňový sviatok bol časom duchovnej úrody, čo je dôvod, prečo sa čítali Skutky apoštolov, ktoré oslavujú rastúcu Cirkev. Svätý Ján Zlatoústy výslovne spojil sviatok Päťdesiatnice s udelením Zákona na vrchu Sinaj. Pretože to bol sviatok udelenia Svätého Ducha, v nedeľu Päťdesiatnice sa konali krsty a dodnes sa v tento sviatok na božskej liturgii spieva „Ktorí ste v Krista pokrstení, Krista ste si obliekli…“ V každom prípade, na kresťanskom Východe nechýbala ani nejaká opozícia voči tomuto zvyku, keďže bolo nemožné pripraviť sa na krst zachovávaním pôstu.
Medzi obľúbené zvyky v deň Päťdesiatnice patrí vyzdobovanie zelenými vetvičkami, najmä z lipy či brezy. V slovanskej tradícii je Päťdesiatnica často nazývaná Rusaľa/Rusadľa. Vyzdobovanie zelenými vetvičkami má kresťanský význam a symbolizuje nový život skrze Svätého Ducha. Pravdepodobne išlo o „pokresťančenie“ pohanského zvyku, pre ktorý jar bola časom oslobodenia duší detí alebo dievčat, ktoré spáchali samovraždu alebo zomreli násilnou smrťou. Počas rusaliek sa s týmito duchmi zaobchádzalo s ľútosťou a prinášali sa im venčeky z kvetov. Tento sviatok bol nazývaný rosalia v latinčine a anthesteria v gréčtine a s Päťdesiatnicou začal byť spájaný, pretože išlo o jarný sviatok. Deň pred samotnou Päťdesiatnicou je spomienkou na všetkých zosnulých, čo predstavuje kresťanskú konfrontáciu s tajomstvom smrti a s nádejou všeobecného vzkriesenia.
Večer nedele Päťdesiatnice sa slávi špeciálna večiereň, počas ktorej sa pokľačiačky prednášajú tri dlhé modlitby. Táto večiereň znamená návrat k „riadneho času“ cirkevného roka po päťdesiatdňových oslavách. Modlitby majú štruktúru konštantínopolskej spievanej večierne, ktorá pozostáva z troch antifón so sprievodnými modlitbami. Druhou časťou týchto troch modlitieb sú pôvodné modlitby troch antifón, ku ktorým sú pridané osobitné modlitby pre Päťdesiatnicu a za zosnulých. Týždeň po Päťdesiatnici sa zachováva slávnostne a nepostí sa. Tento týždeň sa končí sviatkom Všetkých svätých. Pôvodne sa nazýval „všetkých martýrov“, t. j. tých, ktorí vydali svedectvo o svojej viere v Ježiša Mesiáša aj za cenu mučenia a smrti. Také niečo nie je možné bez sily Svätého Ducha, ktorá presahuje všetku ľudskú silu. Iba Svätý Duch nás dokáže uschopniť, aby sme žili paschálne tajomstvo.
Keď Ježiša zatkli v Jeruzaleme, všetci apoštoli za rozutekali, lebo sa báli o život. Cesta k osláveniu vedie cez prijatie smrti, čo Ježiš ukázal na vlastnom príklade a čo apoštoli spočiatku nedokázali prijať. Po Ježišovom zmŕtvychvstaní apoštoli nedokázali hlásať evanjelium, pokým nedostali Svätého Ducha. V evanjeliách sa martýrium spája so svedectvom vydaným vo Svätom Duchu: „Keď vás budú vodiť do synagóg, pred úrady a vrchnosti, nestarajte sa, ako a čím sa budete brániť alebo čo budete hovoriť, lebo Svätý Duch vás v tú hodinu poučí, čo treba hovoriť“ (Lk 12, 11 – 12).
Päťdesiatnica je zavŕšením tajomstva Ježišovho zmŕtvychvstania. Po Päťdesiatnici apoštoli a kresťania dokážu byť martýrmi – svedkami Kristovho evanjelia aj za cenu mučenia a smrti.
Zdroj: https://archpitt.org/thoughts-for-our-day-3/
Prihlasovanie na odber nových článkov čoskoro...
Katechéza pre mládež: Zostúpenie Svätého Ducha (15)
