Milosrdný Samaritán: Prvá lekcia – Raj
Prihláste sa, aby vám ostala história navštívených článkov tu
V našom úvode sme namaľovali „veľký obraz“ toho, ako nás Boh zachránil z choroby z hriechu. Čítali sme podobenstvo o milosrdnom Samaritánovi z Evanjelia svätého Lukáša. Rozpráva nám celý príbeh našich životov a Božej lásky k nám.
Počuli sme o istom človeku, ktorý cestoval nadol z Jeruzalema do Jericha. Koho tento človek predstavuje? Je to Adam, prvý človek, ktorý padol zo života v milosti v raji dole do sveta hriechu. A čo bol raj? Bolo to krásne a požehnané miesto, ktoré Boh stvoril pre Adama a Evu a ich deti, aby žili s Ním navždy.
No pretože Adam zhrešil, jeho srdce sa otvorilo „zlodejom“, démonom, ktorí nás chcú olúpiť o Božie svetlo. Človek bol ponechaný „polomŕtvy“, pretože jeho duša bola teraz chorá a umŕtvená hriechom. A kto videl úbohého, polomŕtveho človeka, ale nezastavil sa, aby mu pomohol? Kňaz a levita zo starozákonnej doby pred Ježišom. Nemohli uzdraviť človeka, pretože len Boh ho mohol priviesť späť k zdraviu.
A tak Boh poslal „milosrdného Samaritána“. Kto je ten milosrdný Samaritán? Je to Ježiš Kristus, jediný Boží Syn. Stal sa človekom, aby nás uzdravil a pozdvihol späť k Bohu. Ježiš je Boh a zároveň človek. Je to akoby si nás Boh vzal na svoje plecia, aby nás pozdvihol späť do raja.
Boh stvoril naše srdcia, aby Ho dosiahli a žili v raji s Ním navždy. No, bohužiaľ, namiesto dosahovania Boha sa Adam a Eva pozerali nadol a zhrešili. To ich zanechalo na mieste choroby, utrpenia a smrti. A celé stvorenie trpelo tiež. Aj zvieratá a rastliny teraz zomierali pre hriech človeka (Rim 8, 20 – 22).
Jedna „veľká Cirkev“
Ako žili Adam a Eva pred tým, ako zhrešili? A kde? Aké to bolo? Svätí Cirkvi nám dali odpovede na tieto otázky, pretože vďaka Božej milosti boli učinení hodnými vidieť raj svojimi duchovnými „očami“ a niektorí ho dokonca navštívili.[1]
Boh stvoril všetko z ničoho. No pred tým, než niečo existovalo, čo existovalo? Nič! Neexistovalo absolútne nič s výnimkou Boha, troch božských osôb Svätej Trojice: Boha Otca, jeho Syna a jeho Ducha. Keď sa potom Boh rozhodol stvoriť svet zo svojej prekypujúcej lásky, povedal a zrazu všetko vzniklo. Najskôr svetlo… potom obloha a vesmír… zem a moria… tráva, rastliny a stromy… slnko a mesiac pre deň a noc… potom vtáky a ryby a zvieratá všetkých druhov. A Boh videl, že všetko, čo stvoril, bolo dobré (Gn 1, 25). Stvorenie bolo naplnené jeho dobrotou, jeho svetlom, jeho životom.
Potom Boh stvoril svoje najúžasnejšie stvorenie – človeka, muža a ženu (Gn 1, 26). Si človek? (Len si to overujem!) Najskôr stvoril Adama (Gn 2, 7). Vzal prach zo zeme a potom do neho vdýchol, aby stvoril Adama, prvého človeka.
Čo vdýchol do prachu, aby z človeka urobil živú bytosť? Svätého Ducha! Sme živí vďaka Svätému Duchu.[2] Ak v sebe nemáme Božieho Ducha, nie sme skutočne a opravdivo živí tak, ako nás Boh stvoril!
Boh hneď po tom, ako stvoril Adama, umiestnil ho na osobitné miesto radosti, raj, do nádhernej záhrady nazývanej Eden (Gn 2, 8). Aký bol raj? Bol oveľa krajší než akékoľvek miesto na zemi dnes.
Počúvajte, pokúsim sa opísať, aký bol raj.[3]
Zem bola pravdepodobne pokrytá krásnym kobercom z mäkkej, hebkej zelenej trávy. (Možno aby si Adam mohol zdriemnuť, keby si trávu zroloval ako mäkký matrac alebo prikrývku.) Stromy boli po celý rok plné chutného ovocia, listy nikdy nehnedli a ovocie nikdy nehnilo.[4]
Adam a Eva nikdy neboli hladní spôsobom ako sme my dnes, s pocitom prázdnoty a bolesti, ale keď jedli, boli napĺňaní radosťou, a to v nich vyvolávalo ešte väčší hlad po Bohu. Ich hrdlá nikdy neboli suché od smädu, ale keď pili, cítili, akoby im bol do žalúdkov vlievaný Svätý Duch. Rieky a jazerá boli priezračné a čisté ako tekutý krištáľ a neexistovalo žiadne znečistenie.
V rajskej záhrade bol vzduch úplne čistý a sladký[5] a jeho dýchanie vyvolávalo spomienku na Pána (podobne ako to robí kadidlo v chráme!).
Počasie bolo vždy krásne. V raji nikdy nebolo príliš horúco ani príliš chladno. Neboli tam žiadne tornáda, hurikány ani búrky, ktoré by mohli vystrašiť alebo zraniť čokoľvek živé. Adam a Eva teda nepotrebovali dom na bývanie, ba ani oblečenie, ktoré by ich chránilo pred prírodnými živlami.
Boh dal Adamovi a Eve vládu a moc nad všetkým, dokonca aj nad prírodou. To znamená, že pravdepodobne mohli požiadať vietor, aby fúkal silnejšie, aby si mohli pustiť draka alebo sa osušiť po kúpaní. Mohli požiadať slnko, aby nezapadlo až do neskoršieho večera, aby mohli dohrať futbal (Joz 10,12 – 13).
Nenosili oblečenie.[6] Nielen preto, že im nebola zima, ale aj preto, že mali iný druh oblečenia. Boli zahalení do svetla: Božieho vlastného svetla. Spomínate si, keď sa Ježiš premenil na vrchu Tábor (Mt 17, 1 – 8)? Pamätáte si, ako sa naňho učeníci sotva mohli pozerať, pretože žiaril takým svetlom? Toto svetlo zahaľovalo Adama a Evu.
V raji neexistovala choroba ani smrť. Adam a Eva nikdy neprechladli ani nedostali chrípku. Nikdy si nezlomili nohu ani si nenatĺkli koleno. Nikdy neboli chorí, slabí ani starí.
Pred hriechom boli telá Adama a Evy krásne, ľahké a silné. V raji mohli behať nastálo bez únavy. Mohli vybehnúť na vrch rovnako rýchlo, ako mohli bežať dole. A ak spadli, nezranili sa. V raji nebola žiadna bolesť.[7] Nepotrebovali spať. Nemuseli si zdriemnuť! No ak odpočívali, bol to nádherný a pokojný čas, ktorý mohli tráviť s Bohom. Ich „posteľou“ bola Božia milosť. Ich „prikrývkou“ bola Božia láska. A ich „vankúšom“ bol Boží pokoj.
V raji boli zvieratá pekné, silné a jemné. Myslíte si, že zvieratá rozprávali? Adam a Eva sa ich nebáli, ani zvieratá sa nebáli Adama a Evy, ale pomáhali im a mali ich radi. Divé medvede a levy boli priateľmi človeka, tak ako svätý Serafín Sarovský mal za priateľa divého medveďa a priateľský lev vykopal hrob pre svätú Máriu Egyptskú. Svätosť svätých im dovolila žiť tak, akoby boli späť v raji.
Raj nebol len miestom vonku, ktoré Adam a Eva mohli vidieť a ktorého sa mohli dotýkať. Raj bol aj spôsob, akým Boh žil v ich srdciach. Raj bol aj vo vnútri Adama a Evy, pretože Boh žil v nich a hovoril k ich srdciam. Mohli počuť hlas Boha a cítili, že Ho takmer vidia a dotýkajú sa Ho. Ochutnávali Ho, keď jedli. Boh im dal strom života. Tento strom bol ako sväté prijímanie a mohli by z neho jesť, keby boli zostali v raji.
Boh chodil s Adamom a Evou po záhrade (Gn 3, 8) a oni často videli anjelov, ako chvália Boha a pomáhajú so stvorením. Možno videli svojich vlastných strážnych anjelov!
V raji sa modlitba neustále vylievala zo sŕdc Adama a Evy ako krásna pieseň. To je to, čo znamená byť zdravý, ako nás Boh stvoril – mať nikdy nekončiacu modlitbu vychádzajúcu z našich sŕdc.
No prvý muž a prvá žena ešte neboli úplne dokonalí či dospelí. Boh ich stvoril na svoj obraz, ale chcel, aby dospeli do jeho podoby. Boli ako deti a ešte sa mali veľa učiť a rásť, aby boli ešte bližší Bohu a čoraz viac ako On.
Boh Svätá Trojica – Otec, Syn a Svätý Duch – stvoril muža a ženu na svoj obraz a svoju podobu (Gn 1, 26). Jeho obraz znamená, že sme boli stvorení podľa vzoru alebo formy jeho Syna (Kol 1, 15). Je to, akoby sme mali na našich srdciach vyrazenú Ježišovu ikonu. Túto ikonu nemožno nikdy zničiť, ale možno ju zakryť a zatemniť hriechmi. Jeho podoba znamená, že môžeme rásť, aby sme boli čoraz viac ako Boh, na veky vekov.
Boh si želal, aby sme navždy žili takýto život duchovného rastu v raji. Stvoril nás, aby sme mali veľkú dôstojnosť ako dobrí a starostliví vládcovia. Stvoril muža a ženu, aby boli „kráľom“ a „kráľovnou“ nad stvorením: aby sa oň dobre starali a čoraz viac vnášali Boha do seba a do celého stvorenia.
Adam a Eva boli ako kňazi. Pozdvihovali svoje srdcia k Bohu vo vďačnosti za všetko, čo im dal, tak ako kňaz a všetok ľud Cirkvi prináša Bohu chlieb a víno pri božskej liturgii.
Spomínate si, ako pri božskej liturgii kňaz dvíha ruky a pozýva nás? „Hore srdcia! Vzdávajme vďaky Pánovi!“ Je to pozvanie, aby sme boli ako Adam a Eva v raji, aby sme urobili to, čo sa im nepodarilo urobiť. Vedeli ste, že pri božskej liturgii na chvíľu zažívame raj? Zažívaš ho aj ty? Alebo sa len nudíš a cítiš sa unavený?
Raj – miesto, kam Boh umiestnil Adama a Evu – bol ako Cirkev, ktorá je nebom na zemi. No Boh nechcel, aby raj bol malým miestom alebo len pre niekoľko ľudí. Boh chcel, aby sme z celého sveta urobili raj. Boh chcel, aby sme pomohli urobiť z celého sveta Cirkev – jednu veľkú Cirkev, kde ľudia žijú s Bohom a Boh s nimi.
No Adam a Eva žili v raji len krátko. Boh im dal schopnosť rozhodovať sa. Chcel, aby ho milovali nie preto, že museli, ale preto, že chceli. Dovolil im, aby sa rozhodli odmietnuť Ho a odvrátiť sa od pravdy a života. Táto voľba sa nazýva hriech.
Ďalej si vysvetlíme, čo sa stalo, keď Adam a Eva zhrešili. Podobne ako človek v podobenstve o milosrdnom Samaritánovi, aj oni zostúpili z „Jeruzalema“ (raj) do „Jericha“ (hriech).
Zdroj: Detský katechizmus Milosrdný Samaritán. Preložil o. Ján Krupa
[1] Svätý Eufrozín Kuchár je jeden príklad. Podľa jeho Života Boh dovolil jednému mníšskemu kňazovi, ktorý žil v tom istom monastieri, aby v jednu noc vo videní počas spánku videl tohto svätca v raji. Kňaz požiadal Eufrozína, či by mohol niečo priniesť z raja do monastiera. Svätec mu dal tri jablká zabalené v látke. Keď sa kňaz zobudil, našiel voňavé jablká zabalené v látke pri svojej posteli. Svätý Eufrozín sa priznal, že v predchádzajúcu noc bol z Božej milosti v raji.
[2] Svätý Serafim Sarovský je veľmi jasný v tejto súvislosti. Pozri jeho rozhovor s Motovilovom.
[3] „Keď stromy a zrelé ovocie zhnijú a padnú na zem, premenia sa na sladko voňajúcu pôdu bez zápachu rozkladu, ktorý vydáva rastlinná hmota tohto sveta. Je to vďaka veľkému bohatstvu a svätosti milosti, ktorá sa tam stále hojná.“ (Svätý Gregor Sinajský, O prikázaniach a doktrínach, 10).
[4] „[Raj] je mierny a vzduch, ktorý ho obklopuje, je najvzácnejší a najčistejší: jeho pýchou sú vždyzelené rastliny, oplýva sladkými vôňami, je zaplavený svetlom a zmyselnou sviežosťou a krásou prevyšuje predstavivosť“ (sv. Ján Damaský, Presný výklad ortodoxnej viery, II. kniha, X. kapitola).
[5] „Pred pádom žili ľudia v raji ako anjeli; neboli rozpaľovaní žiadostivosťou, neboli rozpaľovaní ani inými vášňami, neboli zaťažovaní telesnými potrebami; ale keďže boli stvorení úplne neporušiteľní a nesmrteľní, nepotrebovali ani prikrývku odevu“ (sv. Ján Zlatoústy, Homílie na Gn 13, 4; 15, 4).
[6] „Boh teda stvoril človeka bez zla, spravodlivého, čnostného, bez bolesti a starostlivosti, osláveného každou čnosťou, ozdobeného všetkým dobrým“ (sv. Ján Damaský, Presný výklad ortodoxnej viery, II. kniha, XII. kapitola, O človeku).
[7] Svätý Ján Damaský vysvetľuje, že raj je dvojaký, hmotný aj nehmotný. „Božský raj je dvojaký… Život v duši prebieha na mieste oveľa vznešenejšom a všetko prevyšujúcej krásy, kde si Boh vytvára svoj domov a kde zahaľuje človeka ako do nádherného rúcha, odieva ho svojou milosťou a potešuje ho a udržiava ako anjela najsladším zo všetkých plodov, kontempláciou seba samého“ (Presný výklad ortodoxnej viery, I. kniha, XI. kapitola, O raji). Svätý Gregor Sinajský súhlasí a učí to isté (Spisy z Filokálie, s. 39).
Prihlasovanie na odber nových článkov čoskoro...
Milosrdný Samaritán: Druhá lekcia – PádMilosrdný Samaritán: Úvod
