Kristus – naša Pascha III.: Askéza, ktorá osvecuje (822 – 830)
Prihláste sa, aby vám ostala história navštívených článkov tu
Poslušnosť Božej vôli (Boží zákon ako volanie k pravej slobode)
822 V dejinách spásy Pán povoláva človeka k účasti na svojom večnom živote. S týmto cieľom Boh uzavrel zmluvu s Izraelom a následne prostredníctvom krvi svojho jednorodeného Syna vstúpil do novej a večnej zmluvy so svojím ľudom. Človek prijímajúci túto zmluvu plní Božiu vôľu a dodržiava Boží zákon. Žalmista spieva: „Keby mi tvoj zákon nebol rozkošou, vari by som bol už zahynul vo svojom pokorení. Nikdy nezabudnem na tvoje príkazy, lebo nimi ma oživuješ“ (Ž 118 [119], 92 – 93).
823Z lásky k nám Pán nám zjavil svoj zákon ako „cestu života“ (porov. Ž 15[16], 11). Sme povolaní kráčať po tejto ceste, ktorá vedie z otroctva hriechu do slobody Božích detí. Tento paschálny charakter Božieho zákona naznačuje cieľ a podstatu kresťanského povolania. Preto Boží zákon nijako neodporuje ľudskej slobode, práve naopak, udeľuje slobodu skrze milosť Svätého Ducha: „Výklad tvojich slov osvecuje, maličkým dáva chápavosť. Otváram ústa a dych naberám, lebo túžim za tvojimi predpismi“ (Ž 118 [119], 130 – 131).
824 Svätý Ján Zlatoústy poznamenáva, že Božia vôľa, ktorú Pán zjavil v morálnom zákone, je oporou ľudstva a mierou morálnych súdov:
Uváž, že schopnosť duše posudzovať je pokazená. Tak ako váha, ak jej trám je nepevný, sa pohybuje dookola, a neukazuje presne váhu vecí položených na ňu, tak aj duša, ak nemá brvno vlastných myšlienok fixované a pevne prikované k Božiemu zákonu, je unášaná a strhávaná a nebude schopná správne posudzovať svoje činy.[1]
825 Ježiš Kristus poučil svojich učeníkov, aby sa modlili k Otcovi: „Buď tvoja vôľa, ako v nebi, tak i na zemi“ (Mt 6,10). Vo výklade týchto slov svätý Cyprián poznamenáva: „My, ktorí túžime zostať navždy, máme konať vôľu Boha, ktorý je večný. Teraz je Božou vôľou to, čo Kristus konal i učil… [Konaním Božej vôle] je túžiť byť spoludedičmi Krista (porov. Rim 8, 17), plniť Božie prikázanie, plniť Otcovu vôľu.“[2]
Duchovné otcovstvo / materstvo
826 Duchovný otec alebo duchovná matka sú vo svojej službe povolaní viesť svoje duchovné deti na ceste svätosti. Spolu s ohlasovaním Božieho slova a posväcovaním ľudí milosťou vo svätých tajomstvách je duchovné vedenie jednou z dôležitých foriem služby Cirkvi, čo sa týka našej spásy. Toto otcovstvo alebo materstvo spočíva v starostlivosti o duchovný rast ľudí. Poskytuje im vedenie počas celej cesty kresťanského života.
827 Duchovné otcovstvo/materstvo v Cirkvi pramení zo života Najsvätejšej Trojice. V Najsvätejšej Trojici je Otec zdrojom plodenia Syna a vychádzania Svätého Ducha. Otec nám udeľuje večný život prostredníctvom svojho jednorodeného Syna vo Svätom Duchu. Preto je kresťan, zrodený v lone Cirkvi „zhora“ (porov. Jn 3, 7) „z vody a Ducha“ (porov. Jn 3, 5), povolaný odovzdávať božský život skrze kázanie a svedectvo. Toto zdôrazňuje Apoštol pohanov v liste Korinťanom: „Veď keby ste mali hoc aj desaťtisíc vychovávateľov v Kristovi, otcov nemáte mnoho, lebo v Kristovi Ježišovi ja som vás splodil skrze evanjelium“ (1 Kor 4, 15).
828 V duchovnom vedení jednotlivci s väčšou duchovnou skúsenosťou usmerňujú menej skúsených na ceste ich duchovného zdokonaľovania. Duchovné vedenie sa uskutočňuje milosťou Svätého Ducha, ktorý inšpiruje duchovného sprievodcu a osvecuje žiaka. A tak v duchovnom je človek vedený po Božích cestách a poučovaný počúvať Pánov hlas a žiť podľa Pánových príkazov. S pomocou rady od duchovného otca/duchovnej matky robí duchovné dieťa rozhodnutie, ktoré je osvietené povolaním od Boha. Toto povolanie určuje druh služby, ktorú bude človek vykonávať svojím životom. Zároveň odhaľuje a stelesňuje Boží plán pre každodenný život.
829 Hlavným cieľom duchovného otcovstva/duchovného materstva je napomáhať zdokonaľovanie človeka, aby dosiahol svätosť, ku ktorej ho Boh povoláva. Toto je v skutočnosti spoločným cieľom žiaka i učiteľa. Preto sa duchovné vedenie uskutočňuje v kontexte úprimného priateľstva medzi duchovným otcom/duchovnou matkou a synom/dcérou. V duchovnej tradícii cirkevných otcov ide o božské priateľstvo v atmosfére, v ktorej učiteľ i žiak stúpajú k výšinám zbožštenia a dozrievajú k božskej plnosti života vo Svätom Duchu.[3]
830 Duchovný otec/duchovná matka vykonáva svoju službu s cirkevným požehnaním. Toto požehnanie sa udeľuje ľuďom, ktorých Boh povolal, aby viedli druhých k svätosti. Majú osobnú skúsenosť v duchovnom živote. Kresťan si slobodne vyberie duchovného vodcu ako sprievodcu na spoločnej ceste spásy, pričom putujú spoločne v duchu priateľstva a dôvery. Skúsenosť duchovného otca/duchovnej matky mu/jej umožňuje rozpoznať dary Božej milosti a navrhnúť konkrétne spôsoby pre človeka, aby rástol duchovne. Vo farskom živote sa duchovné vedenie vykonáva predovšetkým, hoci nie výlučne, vo svätej spovedi.
Zdroj: Christ – our Pascha. Preložil o. Ján Krupa. Verzia zo februára 2025
[1] Ján Zlatoústy, Homílie na Druhý list Timotejovi, 5, 19: PG 62, 627.
[2] Cyprián z Kartága, O modlitbe Pána, 14-17: PL 4, 528-529.
[3] Porov. Origenes, Proti Kelsovi, III, 28: PG 11, 955 – 956.
Prihlasovanie na odber nových článkov čoskoro...
Kristus – naša Pascha III.: Čnosti ako náznaky zbožštenia – Život vo viere, nádeji a láske (831 – 849)Kristus naša Pascha III.: Modlitba v duchovnom živote (799 – 821)