Katechéza pre mládež: Zostúpenie Svätého Ducha (15)
Prihláste sa, aby vám ostala história navštívených článkov tu
Katechéza pre mládež: Zostúpenie Svätého Ducha (15)
Ako je Kristus prítomný medzi nami, hoci vystúpil do neba?
Kristus je prítomný pôsobením tretej božskej osoby Najsvätejšej Trojice – Svätého Ducha, ktorý vychádza z Otca a zostúpil na apoštolov v päťdesiaty deň po Kristovom vzkriesení. Ešte pred svojím umučením Kristus prisľúbil svojim učeníkom: „A ja poprosím Otca a on vám dá iného Tešiteľa, aby zostal s vami naveky“ (Ján 14, 16). A tento Svätý Duch uvedie učeníkov do celej pravdy, ktorú Kristus učil (porov. Ján 16, 13).
Apoštoli ešte nechápali Kristove slová, vnímali ich subjektívne, pozemským spôsobom. Potom, keďže dostali Svätého Ducha, konečne pochopili – nie ako predtým, ale skutočne – aj význam Božieho kráľovstva a svoje miesto v ňom. Božie kráľovstvo sa pre nich stalo každodennou realitou a jeho šírenie celoživotnou prácou. Svätý Duch ich podľa Kristových slov oslobodil od strachu a pochybností: „Poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí“ (Ján 8, 32).
V deň Päťdesiatnice apoštoli vyšli k ľuďom. Čo to znamená?
Toto znamená víťazstvo viery apoštolov nad strachom, slobody nad nutnosťou, Božej prozreteľnosti nad osudom, života nad smrťou. Svätý Duch povoláva k takémuto víťazstvu nielen apoštolov, ale všetkých ľudí. S pomocou Svätého Ducha môže každý žiť svoj život ako povolanie od Boha. Neexistujú ľudia nepozvaní, bez talentu, nadbytoční či nepotrební. „Citlivosť“ človeka na pôsobenie Svätého Ducha závisí od intenzity duchovného života, ktorým si pripravuje srdce na prijatie Božej milosti.
Slovo „milosť“ (po cirkevnoslovansky blahodať – dar, ktorý sa dáva z toho, čo je dobré) označuje slobodné pôsobenie Svätého Ducha. On človeka nielen volá, ale aj dáva všetko potrebné pre uskutočnenie tohto povolania, ktoré nekonečne presahuje naše sny a plány v živote. V spolupráci so Svätým Duchom sa realizujeme oveľa plnšie, ako keby sme konali na vlastnú päsť.
Čo potrebujeme, aby sme náležite prijali dary Svätého Ducha?
Následkom Päťdesiatnice začíname chápať, prečo máme viesť duchovný život: modliť sa, chodiť do chrámu, spovedať sa a pristupovať k svätému prijímaniu, konať skutky viery. Len keď rastieme v milosti Svätého Ducha, vnímame okolnosti nášho života ako príležitosti na uskutočnenie našej spásy, a nie ako „objektívne výzvy bez akýchkoľvek riešení“.
Keď Kristus vystupoval do neba k Otcovi, prisľúbil apoštolom Svätého Ducha a v päťdesiaty deň po svojom vzkriesení poslal Svätého Ducha apoštolom. Po zostúpení na učeníkov Svätý Duch im dal milosť pochopiť ich povolanie a inšpiruje ich, aby konali podľa svojho povolania. Svätý Duch nám dáva povolanie, ktoré je určené pre našu spásu, a silu žiť podľa nášho povolania. „Citlivosť“ na milosť Svätého Ducha sa rozvíja v našom duchovnom živote. |
Zdroj: We walk with Christ Preložil o. Ján Krupa
Na hlbšie štúdium:
Veríme vo Svätého Ducha
91 Svätý Duch je tretia božská osoba a vychádza z Otca (porov. Jn 15, 26). Toto vychádzanie Svätého Ducha možno vysvetliť pomocou obrazu za použitia analógie: Otec je prameň, Syn je prúd, Svätý Duch je voda. Existuje len jeden prameň pre prúd i vodu, len jeden Otec pre Syna i Svätého Ducha, ktorý tak ako voda vyteká z prameňa a napĺňa koryto rieky a prúd.[1] Svätý Duch je božská osoba, ktorej sa klaniame a ktorú oslavujeme rovnomerne s Otcom a Synom, vychádza z Otca, prichádza spočívať v Slove a vyjadruje Slovo.[2]
92 Svätý Duch je často prirovnávaný k dychu, pomocou ktorého zaznieva hovorené slovo. Náležite tomu vnútri Najsvätejšej Trojice Otec hovorí Slovo (plodí Syna) Svätým Duchom. „A práve tento [Dych] sa v okamihu prednesenia stane vysloveným slovom a zjaví v sebe silu slova.“[3]
Svätý Duch zjavený vo Svätom písme
93 Vo Svätom písme má slovo duch (po hebrejsky ruah) spoločný koreň so slovesom dýchať. Znamená dych, vietor a vzduch. Ľudský život je závislý od dýchania, a keď sa dýchanie zastavilo, život sa skončil. Nie sme pánmi svojho vlastného života – Boh nám dáva život životodarným Duchom.
94 Od prvých viet knihy Genezis je „Boží Duch“ obrazom, ktorý sa používa na označenie živého Boha (Gn 1, 2). V opise stvorenia človeka sa Sväté písmo zmieňujú o „dychu života“, ktorý Boh „vdýchol do“ človeka, ktorý sa následne stal „živou bytosťou“ (porov. Gn 2, 7). V Starom zákone sa uvádzajú mnohé ďalšie obrazy ako príklady, ktoré sa v Novom zákone stali symbolmi Svätého Ducha: „prúdy živej vody“ (Jn 7, 38), „pomazanie“ (1 Jn 2, 20. 27), „očistný oheň“ a „ohnivé jazyky“ (Lk 3, 16; Sk 2, 3), „vietor“ (Jn 3, 8; Sk 2, 2), „pečať“ (2 Kor 1, 22; Ef 1, 13; 4, 30), vkladanie rúk (porov. Sk 6, 6; 8, 17 – 19) a „holubica“ (Mt 3, 16).
95 Nový Zákon dal Svätému Duchu rozličné tituly, ktoré zdôrazňujú jeho personalitu a božstvo: „Tešiteľ“ (Jn 14, 16), „Duch pravdy“ (Jn 16, 13), „Duch adoptívneho synovstva“ (Rim 8, 15), „Duch Ježiša Krista“ (Flp 1, 19), „Duch Pána“ (2 Kor 3, 17), „Boží Duch“ (Rim 15, 19) a „Duch slávy“ (1 Pt 4, 14). Tieto tituly naznačujú, že Svätý Duch je Pánom života a z tohto dôvodu ho označujeme ako „Pána, Darcu života“. Anafora svätého Bazila Veľkého označuje Svätého Ducha ako „životodarnú silu“, ktorá je „prameňom posvätenia“ a „prvotinou večnej blaženosti“.
96 Kristus poukázal na jedinečné poslanie Svätého Ducha v dejinách spásy: „Keď príde Tešiteľ, ktorého vám ja pošlem od Otca, Duch pravdy, ktorý vychádza od Otca, on o mne vydá svedectvo“ (Jn 15, 26 – 27). Ako prorokoval Kristus, Svätý Duch „naučí vás všetko a pripomenie vám všetko“ (Jn 14, 26), „uvedie vás do plnej pravdy… a zvestuje vám, čo má prísť“ (Jn 16, 13). Svätý Duch oslávi Syna, lebo vezme to, čo je Synovo, a zvestuje to učeníkom (porov. Jn 16, 14).
Svätý Duch, ktorý vychádza z Otca
97 V učení o osobe Svätého Ducha cirkevní otcovia zdôrazňujú predovšetkým to, čo odlišuje osobu Svätého Ducha od osôb Otca a Syna, t. j. že Svätý Duch vychádza (po grécky exporeutai) z Otca. V koncilovej jednotnej podobe cirkevní otcovia vyznali túto vieru Symbolom viery: „Verím… v Ducha Svätého, Pána a Oživovateľa, ktorý vychádza z Otca.“ O vychádzaní Svätého Ducha svätý Cyril Alexandrijský učí: „Svätý Duch je ten, [ktorý]… vychádza z Boha Otca skrze Syna a ukazuje nám svoju existenciu v obraze dychu úst.“[4]
Päťdesiatnica
255 V päťdesiaty deň po Kristovom vzkriesení Cirkev slávi Zostúpenie Svätého Ducha na apoštolov (porov. Sk 2, 1 – 4). Toto zoslanie Svätého Ducha signalizuje naplnenie Božej blahosklonnosti voči stvoreniu, blahosklonnosti, ktorá sa začala pri stvorení sveta. Vo Svätom Duchu sa Boh ponúka ľudskému rodu. Tento dar Božieho života je pre nás vždy požehnaním, a preto ho označujeme ako milosť. Dar Svätého Ducha nám dáva možnosť stať sa účastnými na Božej prirodzenosti, byť zbožštení, vstúpiť do spoločenstva osôb Najsvätejšej Trojice. Svätý Duch napĺňa stvorenie svojou milosťou a zdokonaľuje ho v súlade s Božím plánom: „Boží Duch mal zduchovniť temnotu matérie, osvietiť ju a vtiahnuť do sféry Božieho života.“[5]
256 Svätý Duch nám dáva hojnosť darov. A hoci je jeden Duch, darov je mnoho (porov. 1 Kor 12, 4). „Neexistuje dar vlastnený stvorením, ktorý by nepochádzal od Svätého Ducha.“[6] Svätý Duch prináša zmysel a účel dejinám ľudstva, smeruje ich ku Kristovi, božskému Logu. Svätý Duch je Zdroj a Darca každého ľudského života. To Svätý Duch vytvára človeka na Kristov obraz, robí z neho živú dušu, svoj chrám a príbytok Najsvätejšej Trojice.
Prisľúbenie zoslania Svätého Ducha
257 Vtelenie Božieho Syna a Zostúpenie Svätého Ducha tvoria jednu spásonosnú udalosť. V Starom zákone je Zostúpenie Svätého Ducha predobrazené viacerými spôsobmi: oblakom, ktorý zakryl stánok (porov. Ex 40, 34 – 38); ohňom, ktorý zostúpil na obetu prinesenú prorokom Eliášom (porov. 1 Kr 18, 30 – 40); „vetrom s rosou“ (Dan 3, 50), ktorý predobrazil „dych“ životodarného Ducha. V opise Päťdesiatnice v Novom zákone boli znameniami, ktoré svedčili o zostúpení Svätého Ducha na apoštolov, „ohnivé jazyky“ a „hukot z neba, ako keď sa ženie prudký vietor“ (Sk 2, 2).
258 Sám Kristus predpovedal zostúpenie Svätého Ducha na apoštolov: „Keď príde Tešiteľ, ktorého vám ja pošlem od Otca, Duch pravdy, ktorý vychádza od Otca, on o mne vydá svedectvo“ (Jn 15, 26). Svätý Duch, ktorý vychádza z Otca, príde na žiadosť Syna: „A ja poprosím Otca a on vám dá iného Tešiteľa, aby zostal s vami naveky – Ducha pravdy“ (Jn 14, 16 – 17). Zmŕtvychvstalý Kristus začal túto Päťdesiatnicu tým, že svojim apoštolom udelil moc odpúšťať hriechy: „Prijmite Svätého Ducha. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané“ (Jn 20, 23).
259 Svätý Duch zostúpil, aby svedčil o Kristovi: „On o mne vydá svedectvo“ (Jn 15, 26). Podľa slov apoštola Pavla nikto nemôže povedať „Ježiš je Pán“ inak ako vo Svätom Duchu (porov. 1 Kor 12, 3). Svätý Duch naučil apoštolov všetko, čo Kristus učil: „Svätý Duch… naučí vás všetko a pripomenie vám všetko, čo som vám povedal“ (Jn 14, 26). „Keď príde on, Duch pravdy, uvedie vás do plnej pravdy, lebo nebude hovoriť sám zo seba, ale bude hovoriť, čo počuje, a zvestuje vám, čo má prísť“ (Jn 16, 13). „Každá pravda, ktorú niekto vysloví, je vyslovená Svätým Duchom.“[7]
260 Milosť Svätého Ducha je nevyhnutná pre spásu človeka. Hoci je človek obdarený intelektom a voľou, bez milosti je len dušou a telom, pretože nerozumie Božiemu Duchu.[8] Cirkev si uvedomuje absolútnu potrebu Božej milosti, a preto každú bohoslužbu začína modlitbou „Kráľu nebeský“, ktorou zvoláva Svätého Ducha. Liturgické zvolávanie Svätého Ducha (po grécky epiklesis) „na nás i na predložené dary“ završuje posvätenie svätých darov i nás samotných.
Hľa, Oheň a Duch sú v lone tej, ktorá ťa porodila; hľa, Oheň a Duch sú v rieke, v ktorej si bol pokrstený. Oheň a Duch sú v našej krstiteľnici; v Chlebe a Čaši sú Oheň a Svätý Duch. V tvojom Chlebe je ukrytý Duch, ktorý neubúda; v tvojom Víne prebýva Oheň, ktorý neubúda; Duch je v tvojom Chlebe, Oheň v tvojom víne – zjavný zázrak, ktorý prijali naše ústa.[9]
Zoslanie Svätého Ducha
261 Svätý Duch zostúpil na apoštolov po tom, čo bol Kristus oslávený vzkriesením a vystúpil do neba a zasadol po pravici Otca. Apoštoli boli učinení hodnými prijať Svätého Ducha a stali sa „novými tabuľami milosti, ktoré sú skutočne popísané Bohom, živými zvitkami, ktoré sú zasvätené do Božích tajomstiev a obsahujú slovo spásy, ktoré je napísané Otcovým prstom“[10]. Naplnili sa slová Jána Krstiteľa o očakávanom Spasiteľovi: bude krstiť „Svätým Duchom a ohňom“ (Lk 3, 16).
262 Svätý Duch udeľuje porozumenie medzi národmi, prekonáva odcudzenie a rozdelenia zasiate hriechom. Tie sú v Starom Zákone opísané obrazom Babylonskej veže (porov. Gn 11, 1 – 9). Duch pripravuje všetky národy sveta na stretnutie s Kristom:
A ako to, že ich každý z nás počuje vo svojom vlastnom jazyku, v ktorom sme sa narodili? My, Parti, Médi, Elamčania, obyvatelia Mezopotámie, Judey a Kapadócie, Pontu a Ázie, Frýgie a Pamfýlie, Egypta a líbyjských krajov okolo Cyrény, prisťahovaní Rimania, Židia aj prozelyti, Kréťania i Arabi: počujeme ich vo svojich jazykoch hovoriť o veľkých Božích skutkoch (Sk 2, 8 – 11).
263 Svätý Duch učí apoštolov, čo majú hovoriť (porov. Sk 4, 8 – 12). Ten istý Duch ich usmerňuje, aby počúvali viac Boha ako ľudí (porov. Sk 4, 19). Svätý Duch inšpiruje apoštolov, aby smelo kázali Krista: „Všetkých naplnil Svätý Duch a smelo hlásali Božie slovo“ (Sk 4, 31). Duch ich vedie k tomu, aby kázali aj medzi pohanmi a prekonávali ľudské výhrady (porov. Sk 10, 9 – 20).
264 Svätý Duch, ktorý zostúpil na apoštolov, buduje Kristovu Cirkev: „Vylej teraz moc, ktorá má svoj pôvod v tebe, zvrchovaného Ducha, ktorého si dal svojmu milovanému Synovi a ktorého on odovzdal svätým apoštolom, ktorí postavili Cirkev.“[11] Apoštoli na koncile v Jeruzaleme vyznali prítomnosť Svätého Ducha v Cirkvi: „Páčilo sa Svätému Duchu i nám…“ (Sk 15, 28).
265 Svätý Duch formuje Cirkev a oživuje ju ako Kristovo telo, robí z nej miesto spásy: „Lebo kde je Cirkev, tam je Boží Duch; a kde je Boží Duch, tam je Cirkev.“[12] Do Cirkvi sú povolaní všetci ľudia, „zo všetkých národov, kmeňov, plemien a jazykov“ (Zjv 7, 9; porov. Zjv 14, 6), a to bez ohľadu na kultúru a pôvod. Ten istý Duch v rámci Cirkvi zjavuje kresťanom samotné tajomstvo spásy: „Za pokrok v poznaní pravdy vzdávame vďaky tomuto božskému a vznešenému Duchu, Pôvodcovi a Vodcovi Cirkvi.“[13]
Oživujúci Duch je Darca milosti
266 Zdrojom všetkej milosti je Boh Otec. Od Otca skrze Syna vo Svätom Duchu zostupuje Božia milosť na celé stvorenie a udržiava jeho existenciu. Mocou milosti bolo bytie múdro usporiadané, boli ustanovené prírodné zákony a bola navrhnutá krása sveta a človeka. Zo všetkého, čo bolo stvorené, jedine človek, povolaný k životu v Bohu, dostal schopnosť spolupracovať so Svätým Duchom, pokladnicou požehnaní, ktorýudeľuje Božiu milosť v rozmanitosti darov (porov. 1 Kor 12, 4 – 13). V tejto spolupráci (po grécky synergia) sa prirodzené sily (po grécky energiai) človeka zjednocujú s božským a nestvoreným darom milosti Svätého Ducha.
267 Nositeľkou Božej milosti vo svete je Kristova Cirkev. Vysluhovaním svätých tajomstiev, posviacaním a požehnávaním prideľuje Cirkev milosť tým, ktorí veria v Krista. Pomocou modlitby, asketického úsilia a cnostného života kresťania rastú v milosti Svätého Ducha k plnosti zbožštenia. Milosťou premenená ľudská prirodzenosť pobýva v Božej prirodzenosti „bez rozdelenia či zmiešania“[14]. Zároveň sa v človeku a prostredníctvom človeka premieňa prirodzenosť celého stvorenia až k svojmu konečnému zavŕšeniu ako „nové nebo a nová zem“ (Zjv 21, 1).
268 Skrze svoje vzkriesenie Ježiš Kristus zjavil nový život a vo Svätom Duchu tento život udeľuje nám. Svätý Duch je „Život i Darca života, Svetlo i Darca svetla; absolútny Boh i Prameň dobra“[15]. Kresťan je istým druhom „pána“ stvorenia, ktorý ho posväcuje a pretvára vďaka milosti Svätého Ducha:
Veď po tom, čo sme poslúchli Pána a v jeho Duchu sme na zemi pestovali hodnoty ľudskej dôstojnosti, spolupatričnosti a slobody a vôbec všetky dobré plody našej prirodzenosti a podnikavosti, nájdeme ich znova, ale zbavené škvŕn, vyleštené a premenené.[16]
269 V modlitbách Päťdesiatnice, ktoré sa prednášajú pokľačiačky, Cirkev zvoláva Svätého Ducha, aby zostúpil na celé stvorenie i na všetkých ľudí, živých i zosnulých. Vo Svätom Duchu Ježiš Kristus, ktorý premohol smrť, teraz udeľuje nový život celému stvoreniu: „Vo Svätom Duchu sa obnovuje celé stvorenie a vracia sa do svojho pôvodného stavu. Veď Svätý Duch je rovný v moci Otcovi a Slovu.“[17]
270 V životodarnom Duchu niet smrti ani rozdelenia. Preto vo sviatok Päťdesiatnice navštevujeme hroby zosnulých a v modlitbe zažívame naše živé spojenie s nimi. „V tento všetko zdokonaľujúci a spásonosný sviatok si ráčil prijať prosebné modlitby za odpustenie pre tých, ktorí sú držaní v podsvetí (hádese); ty, ktorý nám poskytuješ veľkú nádej, že zosnulým, ktorí sú držaní v otroctve smútku, bude od teba poslaný odpočinok a občerstvenie.“[18] V tento sviatok sa chrámy a domácnosti vyzdobujú zeleňou, ktorá je znakom Života. Je to skutočne sviatok života – Zelený sviatok alebo „Sviatok zelene“, v ukrajinčine známy ako Zeleni sviata.
Zdroj: Christ – our Pascha. Preložil o. Ján Krupa
[1] Porov. Tertulián, Proti Praxeasovi, 8: PL 2, 163.
[2] Porov. Ján Damaský, Presný výklad ortodoxnej viery, I, 7: PG 94, 805.
[3] Ján Damaský, Presný výklad ortodoxnej viery, I, 7: PG 94, 805.
[4] Cyril Alexandrijský, Dialóg o svätej a jednopodstatnej Trojici, 2: PG 75, 722 – 723.
[5] Metropolita Andrej Šeptický, Dar Päťdesiatnice (máj – október 1937).
[6] Bazil Veľký, O Svätom Duchu, 19, 49: PG 32, 158.
[7] Ambróz Milánsky, Komentár k Prvému listu Korinťanom, 12, 3: PL 17, 245.
[8] Porov. Metropolita Andrej Šeptický, Dar Päťdesiatnice (máj – jún 1937).
[9] Efrém Sýrsky, Hymnus na vieru, 10.
[10] Oktoich, Druhý hlas, Štvrtok, Večiereň, Stichira na 140. žalm.
[11] Hippolyt Rímsky, Apoštolská tradícia, 3, 3.
[12] Irenej Lyonský, Proti herézam, III, 24, 1: PG 7, 966.
[13] Didymos Slepý, Komentár k Druhému Petrovmu listu, 3, 5: PG 39, 1774.
[14] Chalcedónsky (Štvrtý ekumenický) koncil, Dekrét.
[15] Gregor Teológ, Reč 41: Na Svätú Päťdesiatnicu, 9: PG: 36, 441.
[16] Druhý vatikánsky koncil, Pastoračná konštitúcia o Cirkvi v dnešnom svete Gaudium et spes, 39.
[17] Oktoich, Prvý hlas, Nedeľa, Utiereň, Stupňový hymnus, Druhá antifóna.
[18] Kvetná trióda, Pondelok Svätého Ducha, Večiereň, Tretia modlitba pokľačiačky.
Prihlasovanie na odber nových článkov čoskoro...
Katechéza pre mládež: Cirkev – spoločenstvo veriacich. Najsvätejšia Bohorodička a všetci svätí (16)Katechéza pre mládež: Kristovo nanebovstúpenie a druhý príchod (14)