Katechéza pre mládež: Božie slovo vo Svätom písme (3)
Cirkev prijíma Sväté písmo ako neoceniteľný dar Božej lásky. Zo stránok Svätého písma sa k ľudskému srdcu prihovára sám Boh a vyzýva ľudstvo, aby sa k nemu priblížilo, aby sa s ním stretlo. Sväté písmo je Božie slovo napísané z vnuknutia Svätého Ducha. Slovo „Biblia“ pochádza z gréčtiny a znamená „knihy“ Svätého písma.
Posvätná tradícia a Sväté písmo smerujú k spoločnému cieľu. Posvätná Tradícia vykladá texty Svätého písma, zatiaľ čo Sväté písmo v tom istom čase uľahčuje preukazovanie pravdivosti ústnej Tradície, ktorá je vyjadrená najmä v učení svätých Otcov.
Rozumiem prikázaniam, predpisom, ktoré tam nachádzam, ale mnohé pasáže Svätého písma sa mi javia protirečivé.
To nie je prekvapujúce. Sväté písmo je Božie slovo, ktoré bolo vyjadrené v jazyku človeka, ktorý bol dieťaťom svojej doby a kultúry. Sväté písmo použilo dobové literárne žánre a uvažovalo v kategóriách, ktoré sú odlišné od tých našich. Následkom toho ani my sami nedokážeme vždy okamžite pochopiť, čo je skutočne obsiahnuté v jednotlivých slovách a tlačených textoch.
Boh zveril Sväté písmo, ktoré je napísané z vnuknutia Svätého Ducha, svojej Cirkvi, aby starostlivo uchovávala a vysvetľovala Sväté písmo svojim veriacim v súlade s plnosťou Božieho zjavenia. Človek vždy potrebuje pomoc Svätého Ducha, aby primerane porozumel Božiemu slovu a zosúladil svoju životnú cestu s Božím slovom.
Viem, že vo Svätom písme je Starý a Nový zákon. Osobne si myslím, že pre dnešného človeka je Nový zákon postačujúci. Koniec koncov, Starý zákon nie je taký jednoduchý na porozumenie.
Starý a Nový zákon sú jedno Božie slovo. Starý zákon pripravuje ľudstvo na stretnutie s Kristom Mesiášom a zjavuje nám Boží veľký plán spásy ľudstva a neobsiahnuteľnú lásku Stvoriteľa k svojmu stvoreniu. Starý zákon zároveň obsahuje mnoho inšpiratívnych príkladov zo života spravodlivých ľudí, múdre náuky a hlboké modlitby, ako aj predobrazy a proroctvá, ktorých význam a naplnenie nám odhaľuje Nový zákon.
A už v ňom sa stretávame so samotným Kristom, pokorným Učiteľom z Nazareta, vteleným Božím Slovom, ktoré uskutočňuje tajomstvo spásy ľudstva. Oba zákony sú veľmi úzko prepojené. Starý zákon pomáha lepšie porozumieť Novému zákonu, zatiaľ čo bez Nového zákona nemožno úplne obsiahnuť Starý zákon.
| Sväté písmo je zapísané Božie slovo. Sväté písmo a posvätná Tradícia vytvárajú jediný posvätný depozit Božieho slova. Celé Sväté písmo sa rovná Biblii – knihe kníh, ktorej srdcom zostáva samotný Kristus, vtelené Božie Slovo. Autorom Svätého písma je sám Boh, ktorý inšpiroval ním vybraných ľudí, svätých spisovateľov, aby ľudskými slovami napísali o Božích veciach. Starý a Nový zákon sú jediné Božie slovo: Starý zákon pripravuje cestu pre Nový zákon a Nový zákon vysvetľuje a dopĺňa Starý zákon. |
Biblia v gréčtine znamená „knihy“, je to zbierka kníh, ktoré sú obsiahnuté vo Svätom písme.
Kánon je kompletný zoznam posvätných kníh, stanovený na základe apoštolskej Tradície. Tieto knihy Cirkev prijíma ako napísané z vnuknutia Svätého Ducha a neomylne sprostredkúvajú spásonosné pravdy ohlásené samotným Boh. Cirkev považuje za inšpirované 47 kníh Starého zákona a 27 kníh Nového zákona, ktoré vytvárajú kánon Svätého písma.
Zdroj: We walk with Christ Preložil o. Ján Krupa
Na hlbšie štúdium:
Sväté písmo
38 Boh vo svojej prozreteľnosti naplánoval odovzdávanie svojho zjavenia aj v písomnej forme. To poskytlo možnosť uchovávať jeho zjavenie nemenné a odovzdávať ho z generácie na generáciu počas celých ľudských dejín. Bohom inšpirovaní ľudia zapísali Božie slovo a vytvorili Bibliu (z gréckeho slova Biblia, ktoré znamená knihy), ktorú nazývame Sväté písmo. „Celé Písmo je Bohom vnuknuté a užitočné“ (2 Tim 3, 16). Sväté písmo je Božie slovo, ktoré je adresované každému človeku. Preto je platné v každej dobe a na každom mieste. Sväté písmo je zbierkou kníh, ktoré z vnuknutia Svätého Ducha napísali svätí ľudia a ktoré Kristova Cirkev prijala a uchováva ako Božie slovo. Tieto knihy tvoria kánon Svätého písma, ktorý Cirkev identifikovala vo svetle apoštolskej Tradície. Tento kánon zahŕňa 47 kníh Starého zákona a 27 kníh Nového zákona.
39 Starý zákon obsahuje zjavenie, ktoré Boh dával ľudstvu od počiatku sveta až po príchod Spasiteľa. Starý zákon zahrňuje: Pentateuch (Genezis, Exodus, Levitikus, Numeri, Deuteronómium); Historické knihy (Jozue, Sudcovia, Rút, dve knihy Samuelove, dve knihy Kráľov, dve knihy Kroník, Ezdráš, Nehemiáš, Tobiáš, Judita, Ester a dve knihy Machabejcov); Poetické knihy (Jób, Žalmy, Príslovia, Kazateľ, Pieseň piesní, Múdrosť a Sirachovec); a Prorocké knihy (Izaiáš, Jeremiáš, Náreky Jeremiáša, Baruch, List Jeremiáša, Ezechiel, Daniel, Ozeáš, Joel, Amos, Abdiáš, Jonáš, Micheáš, Nahum, Habakuk, Sofoniáš, Ageus, Zachariáš a Malachiáš). Dávidove žalmy sa používajú na všetkých bohoslužbách Cirkvi, zatiaľ čo vybrané texty z ostatných kníh sa používajú ako čítania na večierňach a hodinkách.
40 Sväté písmo Nového zákona obsahuje zjavenie, ktoré Boh dal ľudstvu prostredníctvom svojho jednorodeného Syna Ježiša Krista a jeho apoštolov. Nový Zákon pozostáva z 27 kníh: štyri evanjeliá – podľa Matúša, Marka, Lukáša a Jána, ktoré ohlasujú Kristov pozemský život a jeho náuku; Skutky apoštolov, ktoré opisujú rast Kristovej Cirkvi, hlavne službu a kázanie najvyšších apoštolov Petra a Pavla; štrnásť listov svätého apoštola Pavla (jeden Rimanom, dva Korinťanom, po jeden Galaťanom, Efezanom, Filipanom, Kolosanom, dva Solúnčanom, dva Timotejovi, po jeden Titovi, Filemonovi a Hebrejom); sedem katolíckych [všeobecných] listov, ktoré napísali ďalší apoštoli rôznym kresťanským spoločenstvám (jeden Jakub, dva Peter, tri Ján a jeden Júda); a Zjavenie Jána Teológa.
Božské a ľudské aspekty Svätého písma
41 Plnosťou Božieho zjavenia je Ježiš Kristus, Bohočlovek, v ktorom zároveň s ľudskou prirodzenosťou „telesne prebýva celá plnosť božstva“ (Kol 2, 9). Tak ako je v Kristovi neoddeliteľne zjednotená božská a ľudská prirodzenosť, tak je nám vo Svätom písme odovzdané božské Božie Slovo ľudským jazykom. Božie slová, vyjadrené v ľudských slovách, sa prispôsobili ľudskému jazyku práve tak, ako Slovo večného Otca, keď na seba vzalo telo ľudskej slabosti, žilo úplne rovnako, ako žije človek.[1] „Božie Slovo preniká celé Sväté písmo. Toto jedno Slovo zaznieva z úst všetkých svätých vysvätených služobníkov; toto Slovo, ktoré bolo u Boha od počiatku, nevyžaduje slabiky, pretože toto Slovo nie je závislé od času.“[2]
42 Pri čítaní a výklade Svätého písma má Cirkev stále na zreteli dva dôležité rozmery: božský a ľudský. Opomínanie ľudského rozmeru Svätého písma vedie k literalizmu [= doslovnému výkladu], kde sa ľudským formám odovzdávania Božieho slova prisudzuje božský charakter. Na druhej strane, odmietanie božského rozmeru redukuje Sväté písmo na obyčajné historicko-literárneho dielo.
Jednota Starého a Nového zákona
43 Cirkev od najskorších čias svedomito uchovávala božsky múdre bohatstvo Starého zákona a považovala ho za svoje dedičstvo. „Jednota Starého a Nového zákona vyplýva z jednoty Božieho plánu a Božieho zjavenia. Starý zákon pripravuje Nový a ten je splnením Starého; obidva sa navzájom objasňujú a sú pravým Božím slovom.“[3] Boh si najskôr vyvolil Izrael, aby prijal a niesol pravdu Zjavenia, potom, v Novom zákone, túto pravdu prijala Cirkev, ktorá je nazývaná nový Izrael.
44 Boh, inšpirátor a autor kníh obidvoch zákonov, múdro zariadil, aby bol Nový zákon skrytý v Starom zákone, a Starý zákon zjavený v Novom zákone.[4] Lebo hoci Kristus ustanovil novú zmluvu vo svojej krvi (porov. Lk 22, 20; 1 Kor 11, 25), predsa len knihy Starého zákona boli úplne prevzaté do hlásania evanjelia; starozákonné knihy dosahujú a odhaľujú svoj plný význam v Novom zákone (porov. Mt 5, 17; Lk 24, 27; Rim 16, 25 – 26; 2 Kor 3, 14 – 16). Na druhej strane, starozákonné knihy vrhajú svetlo na Nový zákon a vysvetľujú ho.[5]
45 Vo svetle apoštolskej Tradície Cirkev používa typológiu, aby osvetlila jednotu Božieho plánu spásy (z gréckeho slova oikonomia – ekonómia spásy) v obidvoch zákonoch. Typológia je taký spôsob čítania Svätého písma, ktorý nám umožňuje postrehnúť v dielach, ktoré Boh vykonal v starozákonných časoch, predobrazy toho, čo Boh uskutočnil v plnosti času v osobe svojho vteleného Syna.[6] V osobách a udalostiach Starého zákona svätí Otcovia videli predobrazy a ikony udalostí zo života Krista a jeho Cirkvi. A tak kresťania, ktorí čítajú Starý zákon vo svetle paschálnych tajomstiev, objavujú jeho hlbší význam.
Čítanie a výklad Svätého písma
46 Svätý Hieronym učí, že „neznalosť Písma je neznalosťou Krista“[7]. Preto človek, aby poznal Krista, musí čítať Sväté písmo, ktoré podľa slov svätého Pavla „je Bohom vnuknuté a užitočné na poúčanie, na usvedčovanie, na nápravu a na výchovu v spravodlivosti, aby bol Boží človek dokonalý a pripravený na každé dobré dielo“ (2 Tim 3, 16 – 17). Človek musí čítať Sväté písmo denne: „Každodenné čítanie Svätého písma, hoci len na krátku chvíľu, by sa malo stať zvykom každej kresťanskej rodiny. Toto čítanie by sa malo stať každodennou potravou ľudí.“[8]
47 Božie slovo sa prijíma s vierou a viera pochádza z toho, čo sa počúva (porov. Rim 10, 17). Aby sme porozumeli Svätému písmu, je potrebné spojiť čítanie Božieho slova s počúvaním Božieho slovav homíliách a katechézach. Ako sa rozpráva v Skutkoch apoštolov, komorník etiópskej kráľovnej čítal Izaiášove proroctvá o Kristovi, ale nerozumel im, pokým mu apoštol Filip nevyložil ich význam. Vďaka tomuto výkladu správca uveril v Krista a bol pokrstený (porov. Sk 8, 26 – 39).
48 Svätí Otcovia Cirkvi nielenže sami čítali Sväté písmo, ale aj naliehavo povzbudzovali všetkých veriacich, aby ho čítali. Svätý Ján Zlatoústy píše:
Čítanie Svätého písma, milovaní, je veľké dobro. Prebúdza dušu k oceňovaniu múdrosť, vedie myseľ k nebu, privádza nás k postoju vďačnosti, zabraňuje tomu, aby sme sa rozrušovali nad nejakou pozemskou skutočnosťou, privádza naše myslenie k odpočinku vo svete na druhej strane, privádza nás k tomu, aby sme všetko robili s vyhliadkou na odmenu od Pána a aby sme s veľkou ochotou zdolávali skúšky cnostnosti.[9]
49 V nadväznosti na tradíciu svätých Otcov Cirkvi metropolita Andrej Šeptický označuje Sväté písmo za nekonečný a neprebádateľný oceán pravdy a dobra:
Sväté písmo je slovo Najvyššieho Boha, jedného v Trojici, pre nás neužitočných hriešnikov, ktorých Najvyšší povoláva k dôstojnosti byť jeho deťmi a prijíma nás ako svoje deti. Z tohto dôvodu Sväté písmo je nevyčerpateľnou pokladnicou všetkých nebeských požehnaní, zdrojom svetla nebeskej, neomylnej pravdy a živej vody, ktorá prúdi do večného života a večnej spásy celého ľudského rodu. A tak pochopme, akým liekom pre dušu, akou anjelskou potravou, akou silou pre život a akým najúžasnejším darom z neba je každé slovo Svätého písma.[10]
50 Obsah Svätého písma sa najúplnejšie poznáva vo svetle posvätnej Tradície, pomocou ktorej Sväté písmo zostáva stále platné a živé. Porozumieť Svätému písmu znamená rozoznať v ňom najhlbší obsah a význam Zjavenia ako dejiny spásy. Toto je možné jedine v Cirkvi, kde sa Sväté písmo zrodilo. Najlepším sprievodcom k porozumeniu Svätému písmu je modlitba Cirkvi, pomocou ktorej sa nám pôsobením Svätého Ducha zjavuje Sväté písmo ako Božie slovo. Kristus sa zjavuje v slove práve tak, ako sa zjavuje v eucharistickom chlebe a víne. Z tohto dôvodu nás Otcovia Cirkvi učia o dvoch stoloch – stôl slova a stôl chleba –, z ktorých veriaci prijímajú počas božskej liturgie.[11]
51 Keďže Sväté písmo je Božie slovo vyjadrené v ľudských slovách, úsilie samotnej ľudskej mysle nepostačuje na jeho výklad. Je potrebné čítať a vysvetľovať Sväté písmo v Duchu, ktorým bolo napísané.[12] Preto na rozoznanie pravého významu posvätných textov je potrebné venovať pozornosť obsahu a jednote celého Svätého písma a brať do úvahy živú Tradíciu celej Cirkvi a analógiu viery.[13] Svätý Atanáz Veľký nás varuje, že citovanie jednotlivých pasáží, ktoré sú vytrhnuté z celku Svätého písma bez ohľadu na všeobecný kontext, môže človeka priviesť na scestie.[14] Svätý Hieronym vyznáva, že obsah evanjelia nemožno redukovať na obyčajné slová:
Nemali by sme domnievať, že podstata evanjelia je skôr v slovách než v aktuálnom význame Svätého písma, či skôr na povrchu než v najvnútornejších častiach, či skôr v listoch obyčajných slov než v koreni zmyslu… Sväté písmo je užitočné pre svojich poslucháčov, keď sa hovorí s Kristom, keď sa hlása s Otcom a keď ho kazateľ uvádza s Duchom.[15]
52 Kritériom pre porozumenie Božiemu slovu je čítanie a výklad Svätého písma Cirkvou: „Predovšetkým však vedzte, že nijaké proroctvo v Písme nepripúšťa súkromný výklad. Lebo proroctvo nikdy nevzišlo z ľudskej vôle; ale pod vedením Svätého Ducha prehovorili ľudia poslaní od Boha“ (2 Pt 1, 20 – 21). Kristus zveril Cirkvi autentický výklad Svätého písma v jej učiteľskej službe Božiemu slovu. „Tento Učiteľský úrad [Cirkvi] však nie je nad Božím slovom, ale mu slúži, lebo učí iba to, čo bolo odovzdané… a z tohto jediného pokladu viery čerpá všetko, čo predkladá veriť ako zjavené Bohom.“[16]
Zdroj: Christ – our Pascha Preložil o. Ján Krupa
[1] Porov. Druhý vatikánsky koncil, Dogmatická konštitúcia o Božom zjavení Dei Verbum, 13.
[2] Augustín, Výklad 103. žalmu, Kázeň 4: PL 37, 1348.
[3] Katechizmus Katolíckej cirkvi, 140.
[4] Porov. Augustín, Sedem kníh otázok týkajúcich sa Heptateuchu (= siedmich biblických kníh – Genezis, Exodus, Levitikus, Numeri, Deuteronómium, Jozue, Sudcovia) 2, 73: PL 34, 623.
[5] Porov. Druhý vatikánsky koncil, Dogmatická konštitúcia o Božom zjavení Dei Verbum, 16.
[6] Porov. Katechizmus Katolíckej cirkvi, 128.
[7] Hieronym, Komentár ku knihe proroka Izaiáša, Úvod: PL 24, 17; porov. Benedikt XV., Encyklika Spiritus Paraclitus (15. september 1920); Pius XII., Encyklika Divino Afflante Spiritu (30. september 1943).
[8] Metropolita Andrej Šeptický, O uctievaní svätého Kríža (9. september 1940).
[9] Ján Zlatoústy, Homílie na knihu Genezis, Homília 35, 1: PG 53, 321.
[10] Metropolita Andrej Šeptický, Vyznanie všeobecnej viery (marec – apríl 1942).
[11] Porov. Druhý vatikánsky koncil, Dogmatická konštitúcia o Božom zjavení Dei Verbum, 21.
[12] Porov. Benedikt XV., Encyklika Spiritus Paraclitus (15. september 1920); Hieronym, Komentár k Listu Galaťanom, 5, 19 – 21.
[13] Porov. Druhý vatikánsky koncil, Dogmatická konštitúcia o Božom zjavení Dei Verbum, 12.
[14] Atanáz Veľký, Proti ariánom, Reč I, 53: PG 26, 121; porov. Proti ariánom, Reč II, 73 – 82: PG 26, 299 – 322; porov. Prvý list Serapionovi: PG 26, 580 – 581.
[15] Hieronym, Komentár k Listu Galaťanom, 1, 11: PL 26, 322.
[16] Druhý vatikánsky koncil, Dogmatická konštitúcia o Božom zjavení Dei Verbum, 10.
Katechéza pre mládež: Viera je z hlásania (4)Katechéza pre mládež: Posvätná Tradícia (2)
