Kristus naša Pascha II.: Sväté tajomstvá uzdravenia – Sväté pomazanie
Kristus uzdravuje telo i dušu
462 Počas svojej pozemskej služby Kristus vyučoval v synagógach, hlásal dobrú zvesť o kráľovstve a uzdravoval najrôznejšie neduhy (porov. Mt 4, 23). Hlásanie evanjelia a uzdravovanie chorých boli znameniami príchodu Božieho kráľovstva – prekonania moci diabla a oslobodenia ľudí od hriechov. Mužovi, ktorého Kristovi predstavili jeho priatelia, ktorí ho spustili cez strop, Ježiš vyhlásil: „Synu, odpúšťajú sa ti hriechy“ (Mk 2, 5) – a prikázal mu: „Hovorím ti: Vstaň, vezmi si lôžko a choď domov“ (Mk 2, 11). Priatelia priniesli chorého a hľadali pre neho uzdravenie. Kristus mu však udelil odpustenie hriechov aj uzdravenie.
463 Už v Starom zákone si ľudia postihnutí chorobou uvedomovali svoju konečnosť (t. j. hranice svojej existencie) a uvažovali o tom, ako telesná choroba súvisí s hriechom. Zároveň sa choroba a utrpenie spravodlivého človeka mohli stať príležitosťou na vyjadrenie nádeje v Pána a vernosti voči nemu (napr. Jób, Tobiáš). V chorobe sa ľudia obracali na Pána, hľadali u neho uzdravenie a vyznávali pred ním svoje hriechy (porov. Ž 6, 3. 8; Ž 102 [103]). V Novom zákone Ježiš svojím utrpením a životodarnou smrťou dáva nášmu utrpeniu nový zmysel: spojené s jeho utrpením sa stáva prostriedkom očistenia a cestou spásy pre nás i pre druhých.
464 Keď Ježiš poslal dvanástich apoštolov hlásať evanjelium, „dal im moc nad nečistými duchmi, aby ich vyháňali a uzdravovali každý neduh a každú chorobu“ (Mt 10,1). Prisľúbil, že ich kázanie budú sprevádzať uzdravenia: „Na chorých budú vkladať ruky a tí uzdravejú“ (Mk 16, 18). Apoštoli podľa Kristovho príkladu nariaďovali aj modlitby za trpiacich: „Je niekto z vás chorý? Nech si zavolá starších Cirkvi; a nech sa nad ním modlia a mažú ho olejom v Pánovom mene. Modlitba s vierou uzdraví chorého a Pán mu uľaví; a ak sa dopustil hriechov, odpustia sa mu“ (Jak 5, 14 – 15). Cirkev pokračuje v apoštolskej tradícii: slávi tajomstvo svätého pomazania na uzdravenie duše a tela a na odpustenie hriechov.
465 Tajomstvo svätého pomazania, ktoré sa prijíma v čase utrpenia a choroby, sa slávi na posilnenie našej viery v Kristovo víťazstvo nad hriechom a smrťou. Vo svätom pomazaní chorých Boh udeľuje milosť obnoviť vnútornú celistvosť človeka – jeho uzdravenie a ďalší duchovný rast. Apoštol Pavol učí, že „tým, čo milujú Boha, všetko slúži na dobré“ (Rim 8, 28). Preto naše utrpenie a choroba môžu mať veľkú duchovnú hodnotu: „Teraz sa radujem v utrpeniach pre vás a na vlastnom tele dopĺňam to, čo chýba Kristovmu utrpeniu pre jeho telo, ktorým je Cirkev“ (Kol 1, 24).
466 Tajomstvo svätého pomazania sa vykonáva kolegiálne, modlitbou celej Cirkvi, na uzdravenie duše i tela. Jeho cieľom je posilniť dôveru v Boha a udeliť odpustenie hriechov, ako aj telesné uzdravenie. Preto sa toto tajomstvo udeľuje chorým a nie iba umierajúcim. Silou milosti tajomstva svätého pomazania sa chorý stáva schopným vidieť svoju chorobu vo svetle Božej prozreteľnosti a dostáva silu znášať svoju chorobu a prekonať ju. Zmenou svojho postoja k chorobe trpiaci človek pripája svoje vlastné utrpenie k spásonosnému utrpeniu Krista.
467 V tajomstve svätého pomazania chorý prostredníctvom modlitby Cirkvi dostáva odpustenie hriechov. Toto tajomstvo však nenahrádza tajomstvo spovede. Napriek tomu, ak pomazaný ľutuje, ale z nejakého dôvodu nemá možnosť pristúpiť k tajomstvu spovede, dostane odpustenie hriechov. Cirkev učí, že tajomstvo svätého pomazania chorých udeľuje duchovné uzdravenie, aj keď ho nesprevádza telesné uzdravenie.
Obrad svätého pomazania
468 Slávenie tajomstva svätého pomazania sa koná v chráme alebo tam, kde leží chorý. Ak je to možné, tajomstvo majú sláviť viacerí kňazi (liturgické predpisy vyžadujú sedem kňazov). Tým sa má manifestovať modlitba celej Cirkvi (taký je význam jedného zo slovanských názvov pre toto tajomstvo, soboruvannia). Obrad svätého pomazania zahŕňa posvätenie oleja, čítanie z listov a evanjelií a pomazanie trpiacich. Posväcujúc olej, čiže látku tradične používanú na liečebné účely, kňaz zvoláva naň Božiu moc. Prosí, aby „služobníkovi, ktorý ním bude pomazaný, slúžil na dokonalé oslobodenie od hriechov a na získanie nebeského kráľovstva“.[1] Čítania zo Svätého písma ohlasujú Kristovo víťazstvo nad hriechom, chorobou a smrťou. Pri pomazávaní chorého (na čele, očiach, nosných dierkach, ušiach, perách, lícach, prsiach, rukách a nohách) kňaz vyslovuje slávnostnú prosebnú modlitbu k Bohu Otcovi, v ktorej ho prosí: „[Týmto pomazaním] uzdrav aj svojho služobníka z telesnej a duševnej nevládnosti, ktorá naňho dolieha, a oživ ho milosťou svojho Krista, na prosby… Bohorodičky… a všetkých tvojich svätých.“
469 Obrad sa končí položením evanjeliára na hlavu trpiaceho na znak toho, že sám Kristus Pán kladie na chorého svoju svätú ruku na uzdravenie a odpustenie hriechov. Po skončení obradu pomazania sa chorému podajú sväté dary svätého prijímania, „liek nesmrteľnosti“. Prítomní pri slávení tohto tajomstva sa modlia za chorého, čím sa plní apoštolský príkaz: „Modlite sa jeden za druhého, aby ste ozdraveli. Lebo veľa zmôže naliehavá modlitba spravodlivého“ (Jak 5, 16).
Zdroj: Catechism of the Ukrainian Catholic Church Christ – Our Pascha, Edmonton 2018. Pracovný preklad z anglického jazyka zhotovil o. Ján Krupa.
[1] Trebnik, Obrad svätého pomazania, Modlitba nad olejom.
Kristus naša Pascha II.: Sväté tajomstvá služby – ManželstvoKristus naša Pascha II.: Sväté tajomstvá uzdravenia – Pokánie