Vstup Bohorodičky do chrámu sa v evanjeliách nespomína, ale má dlhú tradíciu

od autora: Ján Krupa · 20 novembra, 2023

Pomocou motívov legendy o Máriinom pobyte v jeruzalemskom chráme tento sviatok vyzdvihuje Máriinu svätosť a bezhriešnosť.

Vstup našej presvätej Vládkyne, Bohorodičky Márie, vždy Panny, do chrámu patrí medzi dvanásť veľkých sviatkov v Gréckokatolíckej a Pravoslávnej cirkvi. Rímskokatolícka cirkev ho nazýva Obetovanie Panny Márie a slávi len ako liturgickú spomienku.

Vchód vo chrám presvjatýja Bohoródicy sa v byzantsko-slovanskom obrade slávi takisto ako v latinskom obrade 21. novembra, ale má aj deň predsviatku (20. november) a obdobie posviatku (ukončuje sa 25. novembra).

Podporte nás

Aj tento mariánsky sviatok sa zrodil v Jeruzaleme, pravdepodobne v 6. storočí, v Novom chráme Bohorodičky (Nea-Theotokos), ktorý bol postavený neďaleko jeruzalemského chrámu a posvätený 21. novembra 543.

Do kalendára Konštantínopolskej cirkvi bol Eísodos tís ̔Yperagías Theotókou en tó Naó oficiálne zavedený až v roku 1166.

V roku 1372 začal pápežský dvor v Avignone sláviť sviatok Praesentatione Beatae Mariae Virginis, ktorý o storočie neskôr Sixtus IV. nariadil pre celú latinskú Cirkev. O historickú pravdu usilujúci sa Pius V. (1566 – 1572) zbytočne vyškrtával tento sviatok z rímskeho kalendára, keďže už Sixtus V. v roku 1595 obnovil jeho slávenie.

V súčasnosti Rímskokatolícka cirkev bez akéhokoľvek odkazu na legendu o Máriinom pobyte v jeruzalemskom chráme slávi 21. novembra „‚zasvätenie‘, ktorým sa sama Mária od detstva zasvätila Bohu pod vplyvom Ducha Svätého, ktorého milosťou ju naplnilo jej nepoškvrnené počatie“ (rubrika k ranným chválam).

Posolstvo sviatku v byzantskom obrade

„Po tvojom narodení, Vládkyňa a nevesta Božia, vstúpila si do Pánovho chrámu, aby ťa vychovali vo svätyni svätých ako Bohu zasvätenú. Vtedy k tebe Pán poslal Gabriela, aby ti posluhoval a prinášal pokrm, Nepoškvrnená. Celé nebo žaslo, keď ťa urobil Svätý Duch svojím chrámom. Preto, Najsvätejšia, na nebesiach i na zemi velebená Matka Božia, zachráň ľudské pokolenie“ (gréckokatolícka večiereň).

Ani byzantskému sviatku Vstupu presvätej Bohorodičky do chrámu nejde o Máriin životopis. Pomocou motívov legendy o Máriinom pobyte v jeruzalemskom chráme tento sviatok vyzdvihuje Máriinu svätosť, bezhriešnosť.

Aby ju ospievali ako najsvätejšiu zo všetkých ľudí, byzantskí hymnografi dokonca prekonávajú rozprávanie Jakubovho protoevanjelia a Máriino prebývanie v jeruzalemskom chráme situujú priamo do svätyne svätých, kam v skutočnosti smel vstúpiť len veľkňaz, a to len raz ročne (v Deň zmierenia – Jom Kipur) s obetami za svoje vlastné hriechy i za hriechy ľudu.

Sviatok Vstupu presvätej Bohorodičky do chrámu je súčasťou Filipovky, totiž od 15. novembra prebiehajúcej 40-dňovej pôstno-duchovnej prípravy na sviatok Narodenia podľa tela nášho Pána, Boha a Spasiteľa Ježiša Krista (25. december). Poskytuje príležitosť vzdať úctu Bohorodičke Márii, vždy Panne, ktorá počas tehotenstva s Ježišom bola „dôstojným príbytkom večného Boha, Krista Kráľa“, „presvätým chrámom, v ktorom sa ubytoval nekonečne veľký Syn Boží“, „duchovným chrámom nášho Boha“ (z gréckokatolíckej večierne).

„Zíďme sa dnes, veriaci, na radostnú duchovnú slávnosť. Zvelebujme panenskú Bohorodičku, služobnicu Pánovu, čo vchádza do Božieho chrámu, vyvolenú zo všetkých rodov a pokolení, aby sa stala dôstojným príbytkom večného Boha, Krista Kráľa. Panny, so sviecami pred ňou kráčajte, úctu jej večnému panenstvu vzdávajte. A vy, matky, zanechajte svoje starosti, radostne nasledujte budúcu Matku Božiu. Ona celý svet naplní šťastím. Preto ju s archanjelom pozdravme: Raduj sa milostiplná. Prihováraj sa za spásu našich duší!“ (gréckokatolícka večiereň).

Úryvok z Jakubovo protoevanjelia (kap. VII. – VIII.)

Ako šli mesiace, dieťa rástlo. Keď naplnilo dva roky, povedal Joakim Anne: „Odvedieme ju do Hospodinovho chrámu, aby sme splnili sľub, ktorý sme dali, aby na nás azda Hospodin nezoslal svoj hnev a náš dar by bol neprijatý.“

Anna povedala: „Dočkajme do jej tretieho roka, aby dievčatko nehľadalo otca alebo matku.“ Joakim povedal: „Dočkajme.“

Keď dievčatko naplnilo tri roky, Joakim povedal: „Zavolajme nevinné židovské dcéry, nech vezmú svietniky a budú stáť so zažatými (svietnikmi), aby sa dievča neotáčalo späť, a aby nezostalo spútané jej srdce ďaleko do Hospodinovho chrámu.“

A tak aj urobili na ceste k Hospodinovmu chrámu, kde ju kňaz privítal, pobozkal, dal požehnanie a povedal: „Hospodin oslávi tvoje meno vo všetkých pokoleniach, lebo cez teba Hospodin zjaví v posledné dni svoje vykúpenie Izraelitom.“

Kňaz ju vzal, aby si sadla na tretí schod oltára. Hospodin Boh jej daroval blahodať a ona poskakovala od radosti, a obľúbil si ju celý národ Izraela. Jej rodičia odišli plní obdivu, oslavujúc panujúceho Boha, že ich dcéra sa neobrátila späť. Mária prebývala v Hospodinovom chráme ako holubica, jedlo prijímala z ruky anjela…

Zdroj: Život Presvätej Bohorodičky, vyd. P. Dobrík a V. Kocvár, Pravoslávna cirkevná obec Ľubica 2019.

Publikované v konzervatívnom denníku Postoj o. Ján Krupa.

Pozrite aj články na Postoj.sk https://www.postoj.sk/autor/jan-krupa