Dnes je uvedený do Pánovho domu prečistý chrám Spasiteľa (21. november)
Rímskokatolícka cirkev 21. novembra slávi spomienku Obetovania (zasvätenia) Panny Márie a Gréckokatolícka cirkev veľký sviatok Vstupu presvätej Bohorodičky do chrámu. A práve o ňom podrobne hovorí leták Pittsburskej byzantsko-katolíckej archieparchie pre gréckokatolíckych vysťahovalcov zo strednej Európy do USA.
Vovedenije
„Velebíme ťa, najsvätejšia Panna, vyvolená Božia služobnica, a ctíme si tvoj vstup do Pánovho chrámu“ (utiereň).
Podľa úctyhodnej tradície cirkvi byzantského obradu, ktorú potvrdil svätý Ján Damaský († 749), blahoslavenú Pannu Máriu ako dieťa priviedli jej rodičia, svätí Joachim a Anna, do chrámu ako obetu Bohu a ona „rástla v Božom dome, živená Svätým Duchom… Takto sa usilovala o svätosť a ukázalo sa, že je svätým a úžasným chrámom hodným Najvyššieho“ (O pravej viere, IV, 14).
Toto tajomstvo z raného života blahoslavenej Matky si v našom byzantskom obrade pripomíname 21. novembra sviatkom Vstupu Najsvätejšej Božej Matky a vždy Panny Márie do chrámu. V cirkevnoslovanskom jazyku sa tento sviatok nazýva (v skrátenej podobe) – Vovedenije.
Jakubovo protoevanjelium
Príbeh vstupu blahoslavenej Panny Márie je nám prvýkrát predstavený s niekoľkými legendárnymi detailmi takzvaným Jakubovým protoevanjeliom, ktoré v polovici 2. storočia skompiloval neznámy autor skrývajúci sa za meno svätého apoštola Jakuba Mladšieho, prvého jeruzalemského biskupa.
Príbeh je založený na ľudovej viere, že zbožní rodičia blahoslavenej Panny Márie, svätí Joachim a Anna, boli bezdetní a že potom bola Annina neplodnosť uzdravená špeciálnym Božím zásahom, rovnako ako v prípade Sáry, ktorá počala Izáka vo svojej starobe (porov. Genezis 17, 16).
Boh vo svojich požehnaniach v Starom zákone vždy zahrnoval prísľub početného potomstva. Preto sa deti považovali za dôkaz Božieho požehnania (porov. Žalm 127, 3), zatiaľ čo bezdetnosť sa považovala za znamenie Božieho odmietnutia a vystavovala manželské páry verejnej hanbe.
Taký bol prípad svätých Joachima a Anny, keďže neboli požehnaní žiadnymi deťmi. Podľa príbehu Joachimovi dokonca verejne vyčítali, že ho Boh odmietol.
V Jakubovom protoevanjeliu sa hovorí, že po štyridsiatich dňoch modlitby a pôstu sa Anne zjavil Pánov anjel a povedal: „Pán vypočul tvoju modlitbu. Počneš a porodíš dieťa a o tvojom potomstve sa bude hovoriť po celom svete.“
Vo svojej veľkej radosti Anna sľúbila: „Ako žije Pán, môj Boh, ak porodím dieťa, prinesiem ho ako dar Pánovi a ono mu bude slúžiť na svätom mieste po všetky dni svojho života.“
Potom, v nasledujúci deň, sa obaja, Joachim i Anna, ponáhľali do chrámu a priniesli ďakovnú obetu, vraviac: „Teraz vieme, že Pán, náš Boh, sa zmiloval nad nami a odpustil nám všetky naše hriechy.“
Patristická tradícia
Keď skúmame ranú patristickú tradíciu, podanú takými veľkými cirkevnými otcami ako svätý Gregor Nysský († 394), svätý Epifán Salamínsky († 403), svätý Cyril Alexandrijský († 444) a ďalší, dozvedáme sa, že spravodliví rodičia blahoslavenej Panny Márie, svätí Joachim a Anna, dali slávnostný sľub, že ak budú požehnaní dieťaťom, obetujú toto dieťa službe Bohu v chráme. Pán vypočul ich pokornú a vytrvalú modlitbu a požehnal ich dievčatkom menom Mária.
Keď malo dieťa tri roky, jeho rodičia, aby splnili svoj sľub, priviedli Máriu v sprievode panien do chrámu a obetovali ju službe Bohu. Zverili ju do starostlivosti kňaza Zachariáša, otca svätého Jána Krstiteľa a ich príbuzného, ako to opisuje jedna večierňová stichira, ktorá hovorí:
„Prijmi, Zachariáš, tú, ktorú Boží proroci predpovedali v Duchu, a odprevaď ju do svätého chrámu, aby mohla byť vychovávaná vo svätosti a stala sa božským trónom Všemohúceho.“
Je nám povedané, že Zachariáš s radosťou prijal malú Máriu pod svoju ochranu a povedal: „Čuj, dcéra, a pozoruj, nakloň svoj sluch ku mne; zabudni na svoj ľud a na dom svojho otca, pretože kráľ zatúžil za tvojou krásou. On je tvoj Pán a ty sa mu musíš klaňať!“ (Žalm 45, 11 – 12)
Tak sa splnilo Dávidovo proroctvo, ktoré predpovedalo Máriin vstup do chrámu a jej zasvätenie Bohu (porov. Žalm 45, 15 – 16). Od toho času zostala blahoslavená Panna v chráme slúžiť Bohu, a to až do chvíle jej zasnúbenia so svätým Jozefom.
Vstup blahoslavenej Panny Márie do chrámu živo opísal konštantínopolský patriarcha svätý Taras († 806) vo svojej slávnej homílii na tento sviatok (porov. Migne, Grécka patrológia, zv. 98, kol. 1487n).
Byzantský obrad
Sviatok Vstupu patrí medzi dvanásť veľkých sviatkov v našom byzantskom obrade. Jeho pôvod možno vystopovať až do konca 7. storočia. Táto slávnosť vznikla v Jeruzaleme, odkiaľ na začiatku 8. storočia dosiahla Konštantínopol, ako to naznačujú homílie patriarchu svätého Germana Konštantínopolského († 730). Z toho istého obdobia máme aj homílie svätého Andreja Krétskeho († 740).
Už spomenutá homília svätého Tarasa bola prednesená na konci 8. storočia a so všetkou istotou dokazuje, že Konštantínopolská cirkev celebrovala tento sviatok už slávnostne.
Sinajský evanjeliár, ktorý Monastieru svätej Kataríny daroval cisár Teodóz III. († 717), jasne dosvedčuje, že sviatok Vstupu bol už zaradený medzi dvanásť veľkých sviatkov Byzantskej cirkvi.
Liturgické skladby a hymny na tento sviatok možno nájsť už v gréckej Minei z 9. storočia. To naznačuje, že počas 9. storočia sa tento sviatok stal všeobecne sláveným na kresťanskom Východe.
Väčšinu mien autorov týchto hymnov nepoznáme, no niektoré hymny obsahujú meno svojho skladateľa, ide väčšinou o autorov z 9. storočia.
Najstarším z nich sa zdá byť Sergej Hagiopolites, jeruzalemský skladateľ († asi 830), ktorému sa pripisujú dve záverečné stichiry veľkej večierne.
Najväčšiu časť liturgických hymnov na tento sviatok zložil okolo roku 870 svätý Juraj z Nikomédie, ktorý bol hlavným propagátorom tohto sviatku. Juraj zanechal k tomuto sviatku aj tri inšpiratívne homílie, ktoré publikoval Migne (Grécka patrológia, zv. 100, kol. 1401n).
Ďalším známym skladateľom z 9. storočia je Jozef Hymnograf († 886).
Slávny hudobník na cisárskom dvore Lev Majster (koniec 9. storočia) skomponoval záverečné hymny na večiereň a utiereň tohto sviatku. Hoci bol Lev laik, predniesol slávnostnú homíliu za prítomnosti cisára Leva Múdreho († 912).
Náplň sviatku
Liturgické skladby a hymny tohto sviatku sú veľmi bohaté na poetické výrazy, alegóriu a narážky. Živo nám predstavujú veľkú obetu svätých Joachima a Anny, ako aj slávnostný vstup do chrámu blahoslavenej Panny Márie, sprevádzanej „pannami nesúcimi zažaté lampy“.
Tieto hymny majú hlboký teologický význam a nielenže sa zaujímajú o tajomstvo tohto sviatku, ale aj nádherne vyzdvihujú Máriinu svätosť, panenstvo a božské materstvo, pričom robia narážky na Kristov príchod:
„Dnes si, Najsvätejšia, obetovaná v Pánovom chráme, aby si bola pripravená ako božský príbytok pre Neho“ (utiereň, kánon sviatku).
Keďže tento sviatok sa slávi v čase Adventu, je považovaný aj za prípravu na Narodenie nášho Pána. Z tohto dôvodu na utierni sviatku už začíname spievať vianočný kánon, pričom štartujeme slovami: „Kristus sa rodí, oslavujte ho…“ Kánon tohto sviatku sa uzatvára deviatym vianočným irmosom, ktorý už v duchu vidí Kristovo narodenie: „Rozjímam o zvláštnom a najúžasnejšom tajomstve.“
Jaskyňa sa stala nebom, Panna sa stala trónom cherubínov a jasličky sa stali miestom, kde leží Kristus, nepochopiteľný Boh.
„Zvelebujme Ho a chváľme Ho naveky!“ Z tohto dôvodu na sviatok Vstupu blahoslavenej Panny Márie do chrámu mladí ľudia v Starej zemi začínali nacvičovať vianočné koledy, aby sa pripravili na koledovanie počas vianočného obdobia. Ako môžeme vidieť, všetky zvyky nášho ľudu majú hlboký náboženský význam.
Duchovný zmysel sviatku
Aký je duchovný zmysel tohto sviatku? Predovšetkým nám hovorí o ochote a radostnej dispozícii Máriiných rodičov, svätých Joachima a Anny, s ktorou obetovali svoju dcérku službe Bohu. V jednom hymne je nám povedané, že keď Anna priviedla malú Máriu do chrámu, povzbudzovala ju týmito slovami: „Choď, dieťa moje, choď k Tomu, ktorý mi ťa dal, a staň sa obetným darom pre Neho, sladko voňajúcou obetou.“ No nielen zbožní rodičia s radosťou obetujú svoje dieťa Bohu, ale aj dieťa ich ochotne poslúchlo, pretože bolo presvedčené, že taká bola Božia vôľa.
Žiaľ, dnes máme čoraz menej mladých ľudí, ktorí sa obetujú službe Bohu vo svätom kňazstve alebo rehoľnom živote. Ani medzi našimi ľuďmi nie je veľa rodičov, ktorí sú ochotní povedať Bohu so svätou Annou: „Pane, obetujem Ti do služby svoje dieťa, keďže ono je Tvojím darom pre mňa!“ Naopak, existuje veľa rodičov, ktorí sú proti Božiemu volaniu svojich detí. Nečudo, že je veľký nedostatok kňazov a rehoľníkov v našich eparchiách.
Musíme pamätať na to, že kňazské a rehoľné povolania sa pestujú a dozrievajú v dobrých kresťanských rodinách. Dobrá kresťanská domácnosť je kolískou povolania, čiže prvým duchovným seminárom. Hovorí sa, že väčšia časť kňazských a rehoľných povolaní sa rodí v nevinných srdciach detí vo veku od šiestich do štrnástich rokov, v čase, keď dieťa ešte je pod silným vplyvom svojich rodičov. Preto rodičia musia byť presvedčení, že ich dieťa je pre nich vzácnym Božím darom a že obetovanie svojho dieťaťa službe Bohu je ten „lepší podiel“ (Lukáš 10, 42), ktorý si vybrali pre svoje deti.
Nech sa sviatok Vstupu blahoslavenej Panny Márie do chrámu stane pre nás špeciálnym dňom vrúcnej modlitby za kňazské a rehoľné povolania z radov našej mládeže. Modlime sa aj za rodičov, aby podľa inšpiratívneho príkladu svätých Joachima a Anny ochotne obetovali svoje deti službe Bohu, keď sú povolané. Modlime sa najmä za našich mladých, aby podľa vznešeného príkladu blahoslavenej Panny Márie vďačne nasledovali hlas Božieho volania a ochotne sa obetovali službe Bohu. Urobme tento sviatok Vstupu slávnostným a modlitbovým dňom za duchovné povolania.
Tropár sviatku (4. hlas)
Dnešný deň je predohrou Božej dobrotivosti a predzvesťou spásy ľudí, lebo Panna Mária sa ukáže v Božom chráme a všetkým predpovie Krista. Volajme k nej silným hlasom: „Raduj sa, naplnenie Stvoriteľovho plánu!“
Kondák sviatku (4. hlas)
Dnes je uvedený do Pánovho domu prečistý chrám Spasiteľa, vzácna komnata a Panna, svätý poklad Božej slávy, a prináša so sebou milosť Božieho Ducha; jeho chvália Boží anjeli, pretože ona je Božím svätostánkom.
Stichira na večierni
Po prijatí plodu prisľúbenia, ktoré prišlo od Pána, dnes Joachim a Anna obetovali Božiu Matku v chráme ako vítanú obetu a veľkňaz Zachariáš ju prijal s požehnaním.
Pôvodne publikované na internetovej stránke rusínskej Pittsburskej archieparchie. Z angličtiny preložil o. Ján Krupa. Na Slovensku publikované v denníku Postoj.
Pozrite aj články na Postoj.sk https://www.postoj.sk/autor/jan-krupa
Vstup Bohorodičky do chrámu sa v evanjeliách nespomína, ale má dlhú tradíciuNaše pravé bohatstvo
