Kristus naša Pascha: Kristova Pascha (27. časť)
Za nás bol aj ukrižovaný za vlády Poncia Piláta,
bol umučený a pochovaný,
ale tretieho dňa vstal z mŕtvych podľa Svätého písma.
A vstúpil do neba, sedí po pravici Otca
(Symbol viery)
Dal seba samého ako výkupné za smrť, ktorej sme podľahli
zapredaní hriechu. Skrze kríž zostúpil do podsvetia,
aby všetko naplnil a odstránil hrôzy smrti.
Na tretí deň vstal z mŕtvych a každému telu otvoril cestu ku vzkrieseniu…,
on je prvotinou zosnulých, prvorodený z mŕtvych, všetkým všetko a vo všetkom má prvenstvo.
Vstúpil na nebesia, sedí na výsostiach po pravici tvojej velebnosti.
(Anafora Liturgie svätého Bazila Veľkého)
215 Slovo Pascha, odvodené z hebrejského slova Pesach, znamená prejsť popri, prejsť cez. Pascha Ježiša Krista je jeho prechodom cez utrpenie a smrť k jeho osláveniu v zmŕtvychvstaní a nanebovstúpení. V najhlbšom zmysle je Paschou (Prechodom) sám Kristus (porov. 1 Kor 5, 6 – 8), pretože prechod zo smrti do života sa uskutočňuje v ňom: „Pascha, Pánova Pascha, lebo zo smrti do života a zo zeme do nebies nás vyviedol Kristus Boh.“[1] Bez neho by bolo márne všetko úsilie ľudského rodu oslobodiť sa z otroctva hriechu a smrti.
216 V Starom zákone sa slávením Pesachu pripomínalo oslobodenie Božieho ľudu z egyptského otroctva. Keď faraón odmietol prepustiť ľud, anjel smrti pripravil o život egyptských prvorodených. Prešiel popri izraelských domoch, ktorých dverné veraje boli na Mojžišov pokyn pomazané krvou obetovaného baránka, aby žiadne prvorodené hebrejské dieťa nezomrelo (porov. Ex 12, 12 – 13). V slávení Pesachu si Židia pripomínali aj prechod cez Červené more, keď Pán Boh zachránil izraelský ľud pred faraónovým vojskom (porov. Ex 14).
217 Starozákonný Pesach bol predobrazom Kristovej Paschy. Pripravoval Boží ľud na konečné oslobodenie a spásu v Božom kráľovstve: Kristus – Boží Baránok – svojou krvou (porov. 1 Pt 1, 19) vyvádza ľudský rod v exode z otroctva hriechu a nadvlády smrti, čím nás privádza k vzkrieseniu a večnému životu.
218 Kristus, naša Pascha, berie na seba hriech sveta, utrpenie a smrť: „Aké utrpenie prijal pre nás? Bolo to utrpenie lásky. Láska je trpezlivá.“[2] Kristova Pascha je prejavom Božej lásky: „Bolo pred veľkonočnými sviatkami. Ježiš vedel, že nadišla jeho hodina odísť z tohoto sveta k Otcovi. A pretože miloval svojich, čo boli na svete, miloval ich do krajnosti“ (Jn 13, 1). Pán dobrovoľne prijíma svoju smrť: „Ja dávam svoj život, a zasa si ho vezmem. Nik mi ho neberie, ja ho dávam sám od seba. Mám moc dať ho a mám moc zasa si ho vziať“ (Jn 10, 17 – 18). Kristus sa obetuje za nás „ako kňaz a zároveň ako Boží Baránok, ktorý sníma hriech sveta“[3]. Kristus zvíťazil nad smrťou svojím zmŕtvychvstaním, lebo Boh nedopustí, aby jeho „svätý videl porušenie“ (Ž 15 [16], 10). Na základe Zmŕtvychvstania sa Kristova smrť stala naším prechodom do nového života.
219 „Posledný nepriateľ – smrť“ (porov. 1 Kor 15, 26), proti ktorej bol ľudský rod bezmocný, je teraz zničená Kristovou Paschou. „My síce zomierame, ale nepokračujeme v nej; a to vôbec neznamená zomrieť. Lebo tyrania smrti, a to naozaj smrti, je vtedy, keď sa ten, kto zomrie, už nikdy nesmie vrátiť do života. Ale keď po smrti je život, a to lepší život, to nie je smrť, ale spánok.“[4] Kristovo zmŕtvychvstanie je jedinečná a neopakovateľná historická udalosť a základ kresťanskej viery. „Ak nebol Kristus vzkriesený…, márna je vaša viera“ (1 Kor 15, 14). Viera v zmŕtvychvstalého Krista je začiatkom našej Paschy.
220 Kresťania sa každoročne pripravujú na slávenie svätej Paschy počas Veľkého pôstu. Tento pôst trvá 40 dní na obraz štyridsaťročného putovania Božieho ľudu do Zasľúbenej zeme a štyridsaťdňového pôstu Krista na púšti. Tým, že kresťana vychováva k zdržanlivosti od hriechu, pôst vedie k vnútornej slobode a skutočnej radosti. Počas celého pôstu Cirkev liturgicky sprevádza kresťanov hymnami z Pôstnej triody, ktoré poukazujú na hlbší zmysel a cieľ pôstu – zmierenie s Bohom a blížnym, službu Bohu a iným.
Zdroj: Catechism of the Ukrainian Catholic Church Christ – Our Pascha, Edmonton 2018. Pracovný preklad z anglického jazyka zhotovil o. Ján Krupa.
[1] Kvetná trióda, Nedeľa Paschy, Paschálna utiereň, Kánon Paschy, Prvá pieseň, Irmos.
[2] Origenes, Komentár k Ezechielovi, 6, 6: PG 13, 714.
[3] Gregor Nysský, Reč 1: Na Svätú Paschu, 1: PG 46, 612.
[4] Ján Zlatoústy, Komentár k Listu Hebrejom, Homília 17, 2: PG 63, 129.
Nasledujúce: Kristus naša Pascha: Pánov vstup do Jeruzalema (28. časť)Predchádzajúce: Kristus naša Pascha: Znamenia príchodu Kráľovstva (26. časť)
