Prúd živej vody: Západní Otcovia zlatého veku (14. časť)
Koncom štvrtého storočia sa Itália a severná Afrika stali dôležitým centrum. Medzi Otcov z tejto oblasti patrí Ambróz Milánsky, Hieronym a Augustín.
Ambróz Milánsky (339 – 397)
Ambróz z Milána bol správcom par excellence. Jeho vplyv sa rozšíril na celú severnú Itáliu, Galiu a východnú Európu v politických aj cirkevných záležitostiach. Ambróz bol civilným úradníkom povereným potlačiť nepokoje, ktoré vypukli v súvislosti s uvoľnením milánskej biskupskej stolice. Toto úlohu splnil tak dobre, že ho ľud aklamáciou povolal priamo z katechumenátu do biskupskej služby. Hoci Ambróz sám nikdy nebol mníchom, podporoval v Miláne východný štýl mníšstva. Najviac si ho pamätáme pre jeho kázne, ktorými pripravoval kandidátov na krst. Ambróz bol učiteľom Augustína a pokrstil ho. Vysvetľujúc význam krstu napísal:
Pri krste si vstúpil do svätyne znovuzrodenia; spomeň si, čo sa ťa pýtali, a spomeň si, čo si odpovedal. Zriekol si sa diabla a jeho skutkov, sveta so všetkým jeho prepychom a pôžitkami. Tieto tvoje slová sú uchované nie v hroboch mŕtvych, ale v knihe živých… Pouvažuj, ako je krst predobrazený na začiatku dejín sveta. Keď Boh videl, že svet sa stáva čoraz horším, zoslal potopu, aby ho očistil; a prikázal Noemovi, aby vošiel do archy. A neskôr, keď potopa ustupovala, Noe najprv vyslal krkavca, ktorý sa nevrátil, a potom vyslal holubicu, ktorá sa vraj vrátila s olivovou ratolesťou. Vidíš vodu, vidíš holubicu a vidíš drevo archy, a stále nechápeš to tajomstvo? Voda je tá, do ktorej sa ponára telo, aby sa zmyl všetok hriech. Je v nej pochovaná všetka zloba. Drevo je to, na ktoré bol Pán Ježiš pripevnený, keď za nás trpel. Holubica je podoba, v ktorej zostúpil Svätý Duch – ako si čítal v Novom zákone –, ktorý vdychuje tvojej duši mier a pokoj. Krkavec je obrazom hriechu, ktorá odchádza a nevracia sa, ak chceš byť zachovaný v spravodlivosti. (O tajomstvách, III)
Hieronym (342 – 420)
Hieronym bol veľký komentátor a prekladateľ Biblie. Ako jediný z týchto siedmich veľkých Otcov nebol biskupom. Bol to ohnivý a veľmi ľudský učenec, prekladateľ latinskej Vulgáty (dlhé roky oficiálnej Biblie latinskej cirkvi). Hieronym žil štyri roky ako pustovník v púšti juhovýchodne od Antiochie, kde sa venoval modlitbe, umŕtvovaniu a štúdiu, najmä hebrejského jazyka. Po návrate do Antiochie bol vysvätený za kňaza (hoci proti svojej vôli) a potom študoval Sväté písmo pod vedením Gregora z Nazianzu v Konštantínopole. Jeho život bol založený na jeho vlastnej sentencii: „Nepoznať Písmo znamená nepoznať Krista,“ Okrem prekladania spisov Svätého písma napísal mnoho biblických komentárov a historických štúdií, ako aj listov.
Augustín (354 – 430)
Augustín je posledný z Otcov zlatého veku a nepochybne najvplyvnejší na Západe. Originálnosť jeho myslenia (v tom, v čom sa odlišuje od ostatných Otcov) sa pripisuje niekoľkým faktorom: jeho osobnému géniu (ktorý bol čisto latinský v kresťanstve, ktorého teológia bola väčšinou grécka), jeho sebavzdelávaniu a jeho reakcii na nové, čisto západné herézy, ktoré napádali jeho africkú vlasť. Keď východné herézy utíchli, Augustín práve začínal svoje boje. Augustínovým najvýznamnejším dielom je Božie mesto, napísané pri príležitosti barbarských vpádov do Rímskej ríše z kmeňov na severe a východe Európy a Ázie. V tomto diele poukazuje na to, že kresťania majú okrem rozpadávajúcich sa miest tohto sveta večné mesto, do ktorého môžu vkladať svoju nádej. Toto dielo ohlasuje novú kresťanskú éru. Vyznania sú ďalším z jeho široko čítaných diel. Táto kniha je autobiografiou, ktorá prerozpráva jeho pozemský život a obrátenie a zdôrazňuje, že ľudstvo nie je spasené vlastným osobným úsilím, ale Božou milosťou.
Zdroj: A stream of living water, God with us publications 1988. Pracovný preklad z angličtiny zhotovil o. Ján Krupa.
Nasledujúce: Prúd živej vody: Neskorší byzantskí Otcovia a ich súčasníci (15. časť)Predchádzajúce: Prúd živej vody: Ponicejské obdobie (13. časť)
