Očami viery: Ježiš Kristus víťazí (9. časť)
Boží plán nepochybne prekonal očakávanie Izraela. Božie túžby boli nepochybne odlišné od ich túžob. Božská ekonómia, ako grécki cirkevní otcovia nazývali Boží plán pre nás, sa nemala zaoberať ničím iným ako porušenosťou našej ľudskej prirodzenosti. Slovo sa stane telom s nemenej dôležitým cieľom ako obnoviť to, čo stvorilo a čo odpadlo od svojej pôvodnej krásy. Táto porušenosť narušila vzťah ľudstva s jeho Stvoriteľom do takej miery, že svätý Pavol na jej opis používa jazyk súdnej siene. V tomto obraze je Kristus vykupiteľom, ktorý odkúpi od satana vládu nad dejinami; je výkupným za hriechy sveta, zmierovateľom Boha a ľudstva, ktorý zrušil náš dlh tým, že ho pribil na kríž, a tak:
[Všetci] sú ospravedlnení zadarmo jeho milosťou, vykúpením v Kristovi Ježišovi. Jeho Boh ustanovil ako prostriedok zmierenia skrze jeho krv prostredníctvom viery. (Rimanom 3, 24 – 25)
| Božia ekonómia sa vzťahuje na všetky Božie interakcie s nami a s jeho stvorením, čo zahrňuje viac ako len tie aspekty, ktoré sú výslovne nariadené pre našu spásu. |
Na iných miestach svätý Pavol nepoužíva obrazy zo súdnej siene, ale z raja. Kristus je vnímaný ako nový Adam, ktorý dáva ľudstvu nový začiatok. V ňom sme znovu stvorení, znovu privedení do raja. Túto tému často počúvame na Vianoce, keď naša cirkevná poézia spája Eden a Betlehem, a dokonca ju vidíme aj v našich domovoch, kde staviame strom života so všetkým jeho exotickým „ovocím“.
Betlehem, priprav sa, lebo Eden sa otvoril pre všetkých; Efrata, buď v strehu, lebo v jaskyni z Panny vykvitol Strom života. Jej lono sa stalo duchovným rajom, v ktorom bolo zasadené božské Ovocie, a ak z neho budeme jesť, budeme žiť a nezomrieme ako Adam. Kristus vychádza, aby vrátil do života podobu, ktorá sa stratila na počiatku. (Tropár, Príprava na Vianoce)
V Liste Hebrejom je Kristovo dielo opísané ešte iným obrazom: obrazom kňazskej služby v chráme. Kristus prináša seba ako chrámovú obetu a svojou krvou očisťuje ľudstvo, tak ako židovský kňaz používal krv obete na pokropenie veriacich, ale s týmto rozdielom:
Každý kňaz koná denne bohoslužbu a veľa ráz prináša tie isté obety, ktoré nikdy nemôžu odstrániť hriechy. No tento priniesol jedinú obetu za hriechy a navždy zasadol po pravici Boha. (List Hebrejom 10, 11 – 12)
Všetky tieto obrazy sa snažia povedať niečo o Kristovom pôsobení medzi nami. Kristus vo svojej osobe zjednocuje Boha a ľudstvo neoddeliteľným a nedeliteľným spôsobom. Vďaka tomuto zjednoteniu je v Kristovi obnovená ľudská prirodzenosť a Kristus žije život v dokonalom spoločenstve so svojím Otcom. Toto zjednotenie Kristus zachová aj uprostred utrpenia a nespravodlivej smrti, nikdy neodpadne od tohto zjednotenia hriechom. Keďže hriech nad ním nemal žiadnu moc, aj smrť je nakoniec bezmocná a Kristus vstane z mŕtvych. Túto dôležitú vec ohlasujeme obzvlášť názorným spôsobom vo Veľkú sobotu na večierni:
Dnes podsvetie vzdychá: „Moja moc sa vytratila. Prijal som toho, ktorý zomrel, ako zomierajú smrteľníci, ale nemohol som ho držať. S ním a skrze neho som stratil tých, nad ktorými som vládol. Od počiatku sveta som mal vládu nad mŕtvymi, a hľa, on ich všetkých vzkriesil spolu s ním.“ Pane, sláva tvojmu svätému vzkrieseniu.
Zázrak nášho znovustvorenia v Kristovi sa vymyká opisu či chápavosti. Môžeme len opakovať slová svätého Gregora Teológa, ktorý povedal: „Nič sa nevyrovná zázraku mojej spásy: niekoľko kvapiek krvi znovu stvorilo celý svet!“ (Homília na Svätú Paschu).
A Kristovo vzkriesenie sa stane príčinou aj nášho vzkriesenia. Boh považuje tých, ktorí znovu prežijú Kristovu vlastnú smrť a vzkriesenie tým, že sú s ním pochovaní a vzkriesení v krste, za tých, ktorí zvíťazili nad hriechom a smrťou!
Krstom sme s ním boli pochovaní v smrť, aby sme tak, ako bol Kristus vzkriesený z mŕtvych Otcovou slávou, aj my žili novým životom. (Rimanom 6, 4)
S ním ste boli pochovaní v krste a v ňom ste boli s ním aj vzkriesení vierou v moc Boha, ktorý ho vzkriesil z mŕtvych (Kolosanom 2, 12)
Boh prehliada našu porušenosť, pretože sme spojení s Kristom. Je to, akoby Ježišova svätosť bola teraz našou vlastnou a v Božích očiach sa s nami zaobchádza, akoby sme boli Kristom. V Božích očiach sme si všetci, ktorí sme boli pokrstení v Krista, skutočne obliekli Krista. Stali sme sa adoptovanými Božími deťmi a náš rod sa zmenil ako škrtom pera. Nie sme len Kristovými nasledovníkmi, ale spolu s ním spoludedičmi plnosti života.
Toto je možné len preto, lebo Kristus je zároveň pravý Boh a pravý človek. Vďaka svojmu božstvu je úplne v jednote s Otcom a rozširuje na nás Božiu energiu. Pretože plne zdieľa naše človečenstvo, je svojou prirodzenosťou tiež jedno aj s nami. Kristus je miestom stretnutia Boha a človeka. Naša Cirkev to predstavuje na ikone Bohorodičky „širšej ako nebesia“ (platytera). Táto ikona zobrazuje Krista ako Dieťa v matkinom lone. Umiestnená v apside nad Svätý stolom a uprostred medzi nebesami a zemou nám pripomína, že toto vtelenie Božieho Syna v nej zjednotilo nebesia so zemou.
OTÁZKY NA ZAMYSLENIE
Ktorý obraz Božej ekonómie – súdna sieň, raj alebo chrám – ťa najviac oslovuje?
Čo myslíš, prečo je to tak – aké skúsenosti alebo pozadie pomáha tomu, že ťa oslovuje tento obraz?
Ak by si sa s niekým rozprával o tom, ako Boh zaobchádza s našou porušenou ľudskou prirodzenosťou, aký prístup by si zvolil? Ktorý z týchto obrazov by si použil na opis Božej spásy? Prečo?
Zdroj: With eyes of faith. An introduction to Eastern Theology. God with us publications, second edition 2018. Pracovný preklad z angličtiny zhotovil o. Ján Krupa.
Nasledujúce: Očami viery: Kristus v sláve (10. časť)Predchádzajúce: Očami viery: Boží Syn (8. časť)
