Svetlo pre život: Cirkev uskutočnená v Eucharistii (26. časť)
Proces stávania sa Božím príbytkom v Duchu, Kristovým telom, sa najplnšie uskutočňuje v Eucharistii. Ježiš prirovnal Božie kráľovstvo k hostine (Mt 22, 1 – 14; Lk 14, 16 – 24). Pri Poslednej večeri zjavil, že Eucharistia je pamiatkou jeho prítomnosti a zároveň závdavkom budúcej hostiny (Mt 26, 29; Mk 14, 25; Lk 22, 18; 1 Kor 11, 26). Ježiš si vybral tento pokrm ako jednu z posledných vecí, ktoré bude robiť so svojimi učeníkmi. Po tom, čo prišiel vytvoriť nový poriadok vo svete, ustanovil znamenie, ktoré má pripomínať a pokračovať v jeho diele. Eucharistia poskytuje tým, ktorí sa na nej zúčastňujú, pokrm a pocit spoločného zjednotenia prostredníctvom prirodzeného významu jedla, ktoré prijímajú spoločne ako rodina alebo spoločenstvo.
Spôsob, akým používame chlieb na božskej liturgii, naznačuje jednotu Cirkvi. Eucharistický chlieb, nazývaný „Baránok“, – Kristus, „Boží Baránok, ktorý sníma hriech sveta“ – spočíva na diskose, obklopený menšími časticami, ktoré predstavujú Bohorodičku, anjelov a svätých a tých, za ktorých sa modlíme. Toto usporiadanie symbolizuje celú Cirkev, telo Krista, ktorý obetuje a je obetovaný. Po Pánovej modlitbe (Otče náš) sa Baránok láme na štyri časti, ktoré sa rozdajú prijímajúcim. Tak sa v obrade uskutočňuje to, čo učil svätý Pavol: „A chlieb, ktorý lámeme, nie je účasťou na Kristovom tele? Keďže je jeden chlieb, my mnohí sme jedno telo, lebo všetci máme podiel na jednom chlebe“ (1 Kor 10, 16 – 17).
Eucharistia buduje Cirkev. Svätý Pavol nazýva Eucharistiu aj Cirkev Kristovým telom. Jedno bez druhého nie je možné. Na božskej liturgii sa chlieb a víno, ktoré sa obetujú „za všetkých a pre všetko“, stávajú Kristovým telom a krvou. Tak ako sa chlieb a víno mocou Svätého Ducha premieňajú na Kristovo telo a krv, tak sa aj celá Cirkev a napokon celý svet premieňa na Boží obraz a podobu prostredníctvom slávenia Eucharistie. Cirkev je viditeľným znakom pokračujúcej Božej prítomnosti a činnosti vo svete a nikdy nie je viac sama sebou, ako keď vzýva Kristovu prítomnosť pod viditeľným znakom Eucharistie.
Druhý vatikánsky koncil uznáva základnú jednotu, ktorá existuje medzi Cirkvou a Eucharistiou, táto téma je tak veľmi v centre východného myslenia. Vo svojom dekréte o službe a živote kňazov Presbyterorum ordinis koncil označuje Eucharistiu za „stredobod spoločenstva veriacich“ (čl. 5) a hovorí, že „budovať kresťanské spoločenstvo… vôbec nie je možné, ak nemá svoje korene a svoj stredobod v slávení najsvätejšej Eucharistie“ (čl. 6). Eucharistia „zdokonaľuje Cirkev“ (Dekrét o misijnej činnosti Cirkvi Ad gentes, 39), je prostriedkom, ktorým „sa naznačuje a uskutočňuje jednota Cirkvi“ (Dekrét o ekumenizme Unitatis redintegratio, 2).
Zdroj: LIGHT FOR LIFE, Part One, The Mystery Believed, God With Us Publications 1994. Pracovný preklad z angličtiny zhotovil o. Ján Krupa.
Nasledujúce: Svetlo pre život: Misia Cirkvi (27. časť)Predchádzajúce: Svetlo pre život: Obrazy Cirkvi (25. časť)
