Očami viery

Očami viery: Ježiš Kristus – Syn a Spasiteľ (7. časť)

od autora: Ján Krupa · 7 februára, 2023

Potom knihu zvinul, vrátil ju sluhovi a sadol si. Oči všetkých v synagóge sa upreli na neho. A on im začal hovoriť: „Dnes sa splnilo toto Písmo, ktoré ste práve počuli.“ (Lukáš 4, 20 – 21)

Týchto niekoľko veršov z Lukášovho evanjelia jednoduchým, ale úplným spôsobom zhrňuje vieru Cirkvi o Ježišovi Kristovi. On je vrcholným bodom Božieho seba-zjavenia práve preto, že, ako hovorí svätý Pavol, „je obrazom neviditeľného Boha“ (Kolosanom 1, 15). V našej východnej ikonopiseckej tradícii sa ikona pokúša viditeľne reprodukovať neviditeľnú skutočnosť – svätosť človečenstva v Kristovi. Rovnako Kristus viditeľne reprodukuje neviditeľné božstvo spôsobom, ktorý ďaleko presahoval skúsenosti či očakávania židovského ľudu.

Židia spoznávali Božie spásne konanie počas celej svojej histórie. V exode videli, ako ich Boh vyslobodil z otroctva a priviedol do zasľúbenej zeme. V ich neskorších dejinách – v časoch porážky a vyhnanstva, ako aj prosperity – verní veriaci videli, ako ich Boh privádza bližšie k sebe, či už tým, že ich požehnáva, alebo trestá. Ako roky plynuli a Židia prechádzali od jedného cudzieho vládcu k druhému, začali očakávať rozhodujúci Boží čin, ktorý im raz a navždy prinesie slobodu. Týmto Božím zásahom mal byť príchod Mesiáša.

Hebrejský výraz „Mesiáš“ a jeho grécky preklad „Christos“ znamenajú „Pomazaný“, ktorého Boh pomazal osobitným spôsobom. Králi a kňazi boli pri svojom ustanovení pomazaní olejom, ale Mesiáš bol najvyššie pomazaný, pretože mal byť pomazaný samotným Bohom duchom kráľovskej moci (pozri Izaiáš 11, 1 – 9). Keďže jeho moc mala pochádzať od Boha, Mesiáš mal nielen oslobodiť Židov spod cudzej nadvlády, ale aj nastoliť nový vek, v ktorom prevládnu Božie cesty. Čím viac boli Židia politicky bezmocní pod Babylončanmi, Asýrčanmi, Grékmi a Rimanmi, tým viac očakávali príchod Mesiáša, ktorý ich oslobodí.

Židia spojili túto predstavu Mesiáša s prísľubom daným kráľovi Dávidovi, že jeho potomkovia budú vládnuť naveky:

„Až sa tvoje dni doplnia a uložíš sa k svojim otcom, ustanovím po tebe tvojho potomka, ktorý bude pochádzať z tvojich útrob, a upevním jeho kráľovstvo. On postaví môjmu menu dom a ja upevním trón jeho kráľovstva naveky… Tvoj dom a tvoje kráľovstvo bude predo mnou naveky pevné; tvoj trón bude upevnený naveky!“ (Druhá kniha Samuelova 7, 12 – 13. 16)

Bohužiaľ, žiadny z Dávidových nástupcov sa mu nevyrovnal a tento prísľub sa na nich nenaplnil. Židia nakoniec začali v Mesiášovi vidieť príslušníka Dávidovho rodu, ktorý svojou autoritou zatieni aj samotného Dávida a obnoví slávu jeho trónu. Boh mal byť verný svojej zmluve s Dávidom a v budúcnosti obdarovať syna Dávidovho (jedného z Dávidovej línie) svojím osobitným požehnaním. A tak bol Dávidov klan považovaný za rodinu, z ktorej sa zjaví Mesiáš.

Králi boli pomazaní olejom na znak svojej vlády. Trpiaci ľudia môžu očakávať, že ich zachráni kráľ alebo vládca, niekto dostatočne mocný na to, aby nastolil spravodlivosť. Boh prisľúbil Mesiáša, čo je hebrejský výraz pre pomazaného – v gréčtine Christos (Kristus). Avšak takýto kráľ, ktorého poslal, používal duchovné zbrane – vrátane pokory a láskyplnej prítomnosti pri utláčaných –, aby dosiahol svoje víťazstvo.

Ďalšou a neskoršou charakteristikou Mesiáša bolo, že mal byť trpiacim Božím služobníkom. Prorok Izaiáš obšírne hovorí o tom, aký bude tento osloboditeľ. Mal nespravodlivo trpieť a zomrieť za hriechy ľudu a priniesť víťazstvo nie výbojom, ale svojou smrťou:

Opovrhnutý a posledný z ľudí, muž bolestí, ktorý poznal utrpenie, pred akým si zakrývajú tvár, opovrhnutý, a preto sme si ho nevážili. Vskutku on niesol naše choroby a našimi bôľmi sa on obťažil, no my sme ho pokladali za zbitého, strestaného Bohom a pokoreného. On však bol prebodnutý pre naše hriechy, strýznený pre naše neprávosti, na ňom je trest pre naše blaho a jeho ranami sme uzdravení. Všetci sme blúdili ako ovce, išli sme každý vlastnou cestou; a Pán na neho uvalil neprávosť nás všetkých. (Izaiáš 53, 3 – 6)

Ďalšie očakávanie Židov bolo spojené s postavou Syna človeka. Prorok Daniel používa tento výraz na opis víťazného kráľa, ktorý príde na konci čias:

„Videl som v nočnom videní a hľa, v oblakoch neba prichádzal ktosi ako Syn človeka; prišiel až k Starcovi dní, priviedli ho pred neho. A jemu bola odovzdaná vláda a kráľovstvo, takže jemu slúžili všetky národy, kmene a nárečia; jeho vláda je vláda večná, ktorá nezaniká, a jeho kráľovstvo, ktoré nezahynie.“ (Daniel 7, 13 – 14)

Neskorší Židia v tom videli spôsob, akým príde Mesiáš a nastolí svoju vládu: so slávou a mocou nadprirodzeného alebo nebeského druhu.

Tí Židia, ktorí žili medzi filozoficky zmýšľajúcimi Grékmi, s osobitnou obľubou hovorili o nebeskej Múdrosti, ktorá zostupuje, aby prebývala v Izraeli, a vedie k životu. Počúvanie tejto Múdrosti by prinieslo spoločenstvo s Bohom, a teda plnosť života. Vo všetkých týchto postavách Židia vyjadrovali svoje očakávanie, že Boh bude pozoruhodným spôsobom pracovať na ich obnove a vyslobodení.

Tieto témy neustále zaznievajú v našich bohoslužbách, najmä počas Veľkého pôstu a Vianočného pôstu. V týchto obdobiach sa oslavuje očakávanie Božieho ľudu, že sa pred našimi naplní prisľúbenie Mesiáša a jeho spasiteľného diela. Osobne vstupujeme do starozákonnej éry s vedomím, že Boh je verný a tieto prisľúbenia dodržal spôsobom, ktorý ďaleko prevyšuje nádeje tých, ktorí ich prijali ako prví.

Naplnené očakávanie

Dozvedáme sa, že na začiatku svojej kazateľskej služby v Galilei strávil Ježiš jednu sobotu v Nazarete. Na bohoslužbe v synagóge prečítal biblický úryvok, ktorý hovoril o prichádzajúcom Mesiášovi.

Tu a v celom Novom zákone si Ježiš nárokuje tieto tituly, alebo mu Cirkev udeľuje. Je Mesiáš, Syn Dávidov, Syn človeka, Logos a Božia Múdrosť. Napĺňa nádeje Izraela tým, že ich presahuje. Vyslobodzuje nielen Židov, ale celé ľudstvo. Oslobodzuje nás nie od politického útlaku, ale od moci nepriateľa. Zjavuje nám spásonosnú Božiu lásku pozoruhodným spôsobom: tým, že sa obetuje za život a spásu sveta. V tomto je konečným Spasiteľom, tým, v ktorom sa výraz „Mesiáš“ (Kristus) stáva druhým menom. A tak v konfrontácii s otázkou, ktorú položil sám Kristus: „Za koho ma pokladáte?“, raná Cirkev s neochvejnou vierou odpovedala: „Ty si ten, ktorý má prísť; iného hľadať nebudeme.“

OTÁZKY NA ZAMYSLENIE

Máš skúsenosť s čakaním na Pánovo konanie v tvojom živote?

Aké boli tvoje reakcie na to, že ako a kedy sa to naplnilo?

Ako boli v Kristovi naplnené a prekonané očakávania Židov od Mesiáša?

Ako by si mohol využiť túto skúsenosť očakávania, aby si túto tému sprostredkoval niekomu, kto sa učí o Ježišovi Kristovi a našej viere v neho?

Zdroj: With eyes of faith. An introduction to Eastern Theology. God with us publications, second edition 2018. Pracovný preklad z angličtiny zhotovil o. Ján Krupa.

Please follow and like us: