Kristus naša Pascha: Narodenie Krista (23. časť)
190 Cirkev oslavuje príchod Božieho Syna na svet sviatkom Narodenia Krista. Kristovo narodenie oznamuje pastierom Pánov anjel: „Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ Kristus Pán“ (Lk 2, 11). Cirkevní Otcovia velebili vianočnú noc ako deň radosti a pokoja:
Dnes sa Bohatý stal chudobným kvôli nám… Dnes dostávame dar, o ktorý sme nežiadali… Tento dnešný deň otvoril nebeskú bránu našim modlitbám… Teraz Božská Bytosť vzala na seba pečať človečenstva, aby človečenstvo bolo ozdobené pečaťou Božstva.[1]
191 Podľa liturgických textov je narodenie Dieťaťa „z matky bez otca“[2] naplnením Danielovho proroctva o kameni odlúpenom z vrchu bez zásahu ľudských rúk (porov. Dan 2, 45). Vo vtelení Boží Syn „vyšiel z lona Otca a vo svojom nevýslovnom sebazrieknutí vzal na seba náš nízky stav“[3]. Prostredníctvom najsvätejšej Bohorodičky sa stal tým, čím predtým nebol – človekom. Cirkev takto ospevuje Božiu Matku: „Jasný a duchovný oblak, naplnený nebeským dažďom, sa dnes týči nad zemou, aby ju rosil a zavlažoval.“[4]
192 Pri Ježišovom narodení „jar milosti… premáha zimu neviery“[5]. Narodenie je predzvesťou Paschy. Jasle sa chápu ako znamenie Pánovho hrobu a uloženie Dieťaťa do jasieľ je predobrazom uloženia Krista do hrobu. Myrha, ktorú priniesli mágovia, je už pomazaním na budúci pohreb.
193 Ako spievame na bohoslužbách sviatku Narodenia Krista, Boh Slovo sa vo Vtelení rozhodol obmedziť v čase – „Bezpočiatočné Slovo tajomne prijíma počiatok“ – a v priestore – „Neobsiahnuteľný je obsiahnutý telom.“ Kristus prijal poníženosť detstva, aby vyvážil Adamovu voľbu samopovyšovania. Keď Panna prijala do svojho lona Božie Slovo, jej lono sa stalo noetickým rajom [noetický, z gréckeho slova nous – myseľ alebo intelekt; v slovenských reáliách sa hovorí o duchovnom raji]. Jej lono sa tak stalo miestom stretnutia Boha a ľudstva. Ovečka-jahnička nosila vo svojom lone veľkého Pastiera; a potom v jaskyni z Panny vyrašil Kristus – Strom života. Múr rozdelenia, ktorý oddeľuje ľudstvo od Boha a zem od neba, je teraz odstránený. Nebo to oznamuje Zemi prostredníctvom „hlasu hviezdy“ a „hviezdneho zástupu“ anjelov. Samotná maštaľ sa stáva kráľovským palácom a jasle kráľovským trónom. Ježiš je poviazaný v plienkach, aby odpútal ľudstvo z reťazí hriechu. Hoci bolo padlé, kráľovský obraz ľudstva sa teraz obnovuje do svojej plnosti vo vzkriesení.
194V súlade s nariadením rímskeho cisára, aby boli všetci ľudia v ríši zapísaní, sa Jozef, ktorý pochádzal z Dávidovho rodu, vydáva s Máriou do Betlehema, rodného mesta kráľa Dávida, aby sa zapísal do súpisu. Tam, v jaskyni v judskom Betleheme, Mária porodila Dieťa (porov. Lk 2, 1). Naplnili sa slová proroka Micheáša o Mesiášovi, synovi Dávidovom, ktorý vyjde z Betlehema (Mich 5, 1). Poslušný slovu, ktoré vyriekol Pánov anjel, Jozef dáva Dieťaťu meno Ježiš, ktoré znamená Boh zachraňuje, „lebo on vyslobodí svoj ľud z hriechov“ (Mt 1, 21). K novonarodenému Dieťaťu prichádzajú pastieri (porov. Lk 2, 15 – 18) a tiež mágovia z Východu (porov. Mt 2, 1 – 11). Skutočnosť, že mágovia – predstavitelia celého ľudstva – sa klaňajú Kristovi, poukazuje na univerzálny charakter spásy. V Božom Synovi Boh Otec ponúka spásu všetkým národom zeme.
195 Stvorenie radostne víta Boha v tele a prináša dary pre novonarodené Dieťa: anjeli svoj spev; nebesia hviezdu; mágovia zlato, kadidlo a myrhu; pastieri svoj údiv; zem jaskyňu; pustatina jasle; ľudstvo panenskú Matku. Tajomstvo Narodenia Pána, teda vstup Boha do ľudských dejín, trvá dodnes: „Dnes zostupuje Boh na zem, a ľudský rod vystupuje do neba.“[6]
196 V tradícii našej Cirkvi sa osobitnou slávnostnosťou vyznačuje predvečer sviatku Narodenia Pána, nazývaný aj Svätý večer (po ukrajinsky Sviat večir). Každá domácnosť sa stáva Betlehemom rodiny: stôl symbolizuje jasle; pod obrus sa dáva slama a na obrus sa kladie prosfora (chlieb na sväté prijímanie), symbol dieťaťa Ježiša. Vedľa prosfory sa položí zapálená svieca, ktorá symbolizuje betlehemskú hviezdu. Pri bezmäsitej večeri sa rodina zhromaždí okolo stola, aby si v modlitbe uctila vteleného Božieho Syna. Veriaci spievajú vianočné koledy. V rámci pohostinnosti otvárajú domácnosti svoje dvere všetkým, ktorí oslavujú narodenie Krista. Vrcholom slávenia sviatku Narodenia Pána je slávnostná bohoslužba, na ktorej sa zídu všetci farníci. Eucharistická večera na božskej liturgii korunuje rodinnú večeru.
Zdroj: Catechism of the Ukrainian Catholic Church Christ – Our Pascha, Edmonton 2018. Pracovný preklad z anglického jazyka zhotovil o. Ján Krupa.
[1] Izák Sýrsky, Homília na Narodenie.
[2] Trebník, Obrad Veľkého požehnania vody na sviatok Bohozjavenia, Druhá modlitba.
[3] Minea,Nedeľa pred Kristovým narodením, Svätých Otcov, Utiereň, Druhý sedalen.
[4] Minea,Nedeľa pred Kristovým narodením, Svätých Otcov, Utiereň, Stichira na Chválach.
[5] Minea, Nedeľa pred Kristovým narodením, Svätých Otcov, Utiereň, Stichira na Chválach.
[6] Minea, Narodenie nášho Pána, Boha a Spasiteľa Ježiša Krista (25. december), Veľké povečerie, Stichira na lítii.
Nasledujúce: Kristus naša Pascha: Bohozjavenie (24. časť)Predchádzajúce: Kristus naša Pascha: Zvestovanie Panne Márii (22. časť)
