Svetlo pre život: Naša nádej na vzkriesenie (23. časť)
Mikuláš Kabasilas nám hovorí, že „život v Kristovi má pôvod v tomto živote a vychádza z neho. Zdokonalí sa však v budúcom živote, keď dosiahneme posledný deň.“ Tento koniec ľudských dejín bude signalizovaný Kristovým návratom v sláve, známym ako druhý príchod alebo parúzia. V Novom zákone je to viackrát predpovedané (napr. Mt 24 – 25). Pri jeho návrate bude dokončené toto majstrovské dielo Božích rúk, plán spásy. Pán Ježiš úplne zjaví Božích synov a dcéry. Ich telá budú oslobodené od skazy, ktorej sú teraz zotročené, a vstúpia do nového sveta Ducha. Vzkriesenie tela zavŕši drámu spásy, v ktorej Boh bude všetko vo všetkom (Rim 8, 19 – 25; 1 Kor 15, 22 – 28; Zjv 21).
Špekulácia o posledných veciach mali pre niektorých kresťanov vždy určitú príťažlivosť. V priebehu storočí, najmä v časoch prevratov, sa prorocké pasáže niekedy čítali doslovne a vzťahovali sa na konkrétne inštitúcie a ľudí. Musíme odolať pokušeniu dovoliť, aby naše vlastné odhady o budúcnosti boli premietané do Svätého písma a používané na súdenie ostatných. Sám Ježiš povedal: „O tom dni a o tej hodine nevie nik, ani nebeskí anjeli, ani Syn, iba sám Otec“ (Mt 24, 36). Aj svätý Pavol nás varuje pred vytváraním si predstáv o tom, „ako“ bude prebiehať posmrtný život. Korinťanom povedal: „Ale niekto povie: ‚Ako vstanú mŕtvi? V akom tele prídu?‘ Hlupák! Čo ty seješ, neožije, ak prv neodumrie“ (1 Kor 15, 35 – 36).
Naša nádej na budúcnosť je založená na Kristovom vzkriesení (1 Kor 15, 12 – 19). Po svojom zmŕtvychvstaní sa Kristus zjavil svojim nasledovníkom ako skutočne z mäsa a kostí, ale slávne premenený. Prichádzal a tajuplne odchádzal. Zamknuté dvere preňho neboli prekážkou. Niektorým sa zjavil „v inej podobe“ (Mk 16, 12) a spoznali ho len pri lámaní chleba. Toto vzkriesenie je našou nádejou a cieľom theosis (grécky výrazpre zbožštenie alebo „stať sa ako Boh“). Svätý Pavol napísal: „Ako je skrze človeka [Adama] smrť, tak je skrze človeka aj zmŕtvychvstanie“ (1 Kor 15, 21). Zároveň dodáva, že vo vzkriesení budeme premenení tak, ako bol premenený Kristus. „Tak je to so zmŕtvychvstaním: seje sa porušiteľné, vstáva neporušiteľné; seje sa potupené, vstáva slávne; seje sa slabé, vstáva mocné“ (1 Kor 15, 42 – 43).
Presnú povahu nášho vzkriesenia v súčasnosti nepoznáme, pretože „ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevystúpilo, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú“ (1 Kor 2, 9). Vieme však, že Boh rešpektuje našu prirodzenosť ako fyzického i duchovného stvorenia. Tým, že sa Kristus stal človekom, ukázal dôležitosť nášho tela. Svojím oslávením v premenení a vzkriesení Kristus zjavil, že aj telo má podiel na budúcom osude človeka. V dôsledku toho môžeme s istotou povedať: „Očakávam vzkriesenie mŕtvych a život budúceho veku“ (Nicejsko-konštantínopolské vyznanie viery).
Zdroj: LIGHT FOR LIFE, Part One, The Mystery Believed, God With Us Publications 1994. Pracovný preklad z angličtiny zhotovil o. Ján Krupa.
Nasledujúce: Svetlo pre život: „Súdiť živých i mŕtvych“ (24. časť)Predchádzajúce: Svetlo pre život: Duch ako prvý závdavok (22. časť)
