Kristus naša Pascha: Zvestovanie Panne Márii (22. časť)
184 Pán Boh si vyvolil Pannu Máriu z Nazareta a prostredníctvom archanjela Gabriela jej oznámil, že sa stane matkou Božieho Syna: „Počneš a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš. On bude veľký a bude sa volať synom Najvyššieho“ (Lk 1, 31). Keď Mária dáva svoj súhlas – „Hľa, služobníčka Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova!“ (Lk 1, 38) –, obetuje sa Bohu a Svätý Duch na ňu zostúpi a sila Najvyššieho ju zatieni (porov. Lk 1, 35). „Vyznávame, že svätá Panna je Bohorodička [po grécky Theotokos]; pretože Boh Slovo sa vtelil a stal sa človekom.“[1]
185 Pri porovnávaní Máriu s Evou cirkevná tradícia zôdrazňuje poslušnosť Panny Márie v kontraste s neposlušnosťou našej pramatky Evy. Eva je matkou všetkých žijúcich; Mária (nová Eva) je matkou Zdroja života. Eva stratila život (zomrela v smrti); Mária prijala a ponúkla Život, ktorý vo Vzkriesení premohol smrť. Eva poslúchla hada a stratila raj pre ľudstvo; Mária poslúchla Boha a vrátila raj v Kristovi. Adam bol pred Evou, ale Mária, nová Eva, bola pred novým Adamom, Kristom:[2]
Kým Mária spievala hymnus chvály na toho, ktorého porodila, a hladila dieťa, ktoré sama priviedla na svet, Eva, ktorá rodila v bolestiach, ju začula a naradovaná povedala Adamovi: „Panna porodila Vykúpenie z prekliatia; kto spôsobil, že mi v ušiach zaznela táto dúfaná správa? Už jej hlas ma vyslobodil z môjho trápenia. Jej porodenie dieťaťa zranilo toho, kto ma zranil. Ona je tá, o ktorej Amosov syn prorokoval, že je výhonkom z Jesseho. Vydala ratolesť, na ktorej sa budem pásť a nezomriem, Mária, plná milosti.“[3]
186 Počatie Božieho Syna v lone Panny je naplnením Izaiášovho proroctva: „Sám Pán vám dá znamenie: Hľa, panna počne a porodí syna a dá mu meno Emanuel!“ (Iz 7, 14). Cirkev rozjíma o tomto znamení na ikone Bohorodičky Znamenia: Boží Syn prichádza prebývať do panenského lona; a Panna Mária (v jej osobe Cirkev) dvíha svoje ruky a v modlitbe kontempluje Dieťa, zatiaľ skryté pred vonkajším svetom.
187 Kristova cirkev sa v učení o tajomstve vtelenia zameriava na osobu, ktorú Mária počala a porodila. Preto bola Mária na Efezskom koncile v roku 431 slávnostne vyhlásená za Bohorodičku (po grécky Theotokos) [tento pojem sa do angličtiny často prekladá jednoducho ako Božia Matka]. „Lebo toto pomenovanie zahŕňa celé tajomstvo zjednotenia.“[4] Titul Theotokos znamená, že to bol večný Boží Syn, kto sa narodil v tele z Panny Márie a stal sa človekom. „Z Bohorodičky si Ježiš vzal telo a stal sa jedno v bytí s našou ľudskou prirodzenosťou.“[5] Osobitným spôsobom Cirkev vyjadruje túto jednotu v bytí ikonou Nehy, v objatí Matky a Syna.
188 Liturgická tradícia Cirkvi velebí presvätú, prečistú, preblahoslavenú a preslávnu Vládkyňu a Bohorodičku ako „čestnejšiu ako cherubíni a neporovnateľne slávnejšiu ako serafíni“. Cherubíni sú najvyšší anjelský rád. Cirkev velebí jej „sväté narodenie… i jej nepoškvrnené počatie“[6]. Svojou čistotou a tým, že je nepoškvrnená, Bohorodička prevyšuje všetko viditeľné i neviditeľné stvorenie. Napriek tomu zároveň patrí k ľudskému rodu, ktorý sa rozšíril od Adama a zhromaždil sa v Božom Synovi.[7] Počatím bez semena v lone najsvätejšej Bohorodičky Boží Syn „prijíma do seba staré stvorenie“[8] a „zjavuje nové zrodenie“[9]. Toto všetko sa uskutočňuje z Božej blahovôle a so súhlasom Panny Márie.
189 V skutočnosti, že je Bohorodičkou, Cirkev kontempluje aj tajomstvo Máriinho panenstva a zvelebuje ju ako „vždy Pannu“. Lateránsky koncil v roku 649 definoval „ustavičné panenstvo“ ako panenstvo pred, počas i po narodení Krista. „[Lebo si bola] Pannou pred pôrodom, Pannou pri pôrode a Pannou aj po pôrode.“[10] Pod panenstvom Bohorodičky Cirkev chápe jej integritu, čiže celistvosť milosťou naplnenej osoby, v ktorej sa harmonicky spájajú telesné a duchovné túžby pri napĺňaní povolania od Boha. Jej panenstvo je panenstvom „mysle, duše i tela“[11]. Cirkevné ikonopisectvo symbolicky zobrazuje Máriino panenstvo hviezdičkami na jej čele a pleciach. Mária si zachovala panenstvo a neporušenosť aj v smrti, ktorú Cirkev označuje ako jej Zosnutie (cirkevnoslovansky: Uspenie). Máriu, ktorá „telom usnula“, jej Syn „prebudil“ do života v sláve: „Prešla si do života, lebo si Matkou Života.“[12] Pán oslávil dušu i telo Márie – prvej zbožštenej spomedzi ľudí.
Zdroj: Catechism of the Ukrainian Catholic Church Christ – Our Pascha, Edmonton 2018. Pracovný preklad z anglického jazyka zhotovil o. Ján Krupa.
[1] Cyril Alexandrijský, List 39: Jánovi Antiochijskému [Formula zjednotenia]: PG 75, 177.
[2] Porov. Irenej Lyonský, Proti herézam, III, 22, 4: PG 7, 958 – 959.
[3] Roman Sladkopevec, Druhý kondák na Narodenie, 3.
[4] Ján Damaský, Presný výklad ortodoxnej viery, III, 12: PG 94, 1029.
[5] Ján Damaský, Presný výklad ortodoxnej viery, III, 12: PG 94, 1029.
[6] Minea, Narodenie našej najsvätejšej Vládkyne a Bohorodičky, Márie vždy Panny (8. september), Utiereň, Druhý kánon, Šiesta óda.
[7] Porov. Irenej Lyonský, Proti herézam, III, 22, 3 – 4: PG 7, 958.
[8] Irenej Lyonský, Proti herézam, III, 22, 4: PG 7, 958.
[9] Irenej Lyonský, Proti herézam, V, 1, 3: PG 7, 1122.
[10] Oktoich, Siedmy hlas, Nedeľa, Voskresný bohorodičník.
[11] Ján Damaský, Homília prvá na Narodenie Bohorodičky, 9 a 5: PG 96, 676 a 668.
[12] Minea, Zosnutie našej presvätej Vládkyne a Bohorodičky Márie, vždy Panny (15. august), Tropár sviatku.
Nasledujúce: Kristus naša Pascha: Narodenie Krista (23. časť)Predchádzajúce: Kristus naša Pascha: „Boh sa stal človekom, aby sa ľudia mohli stať bohom“ (21. časť)
