Kristus naša Pascha II.: Tri liturgické poriadky (7. časť)
393 V našej Cirkvi sa božská liturgia slúži podľa troch poriadkov: podľa poriadkov biskupov svätého Jána Zlatoústeho a svätého Bazila Veľkého a podľa poriadku Vopred posvätených darov. Zvyčajne sa slávi liturgia svätého Jána Zlatoústeho. Liturgia svätého Bazila Veľkého sa slávi desaťkrát do roka, a to: na všetkých päť nedieľ Veľkého pôstu, vo Veľký a Svätý štvrtok, na Veľkú a Svätú sobotu, v predvečer Vianoc a Bohozjavenia a na sviatok svätého Bazila Veľkého. Od pondelka do piatka počas Veľkého pôstu Cirkev na znak očakávania Kristovej Paschy a slávneho druhého príchodu neprináša eucharistickú obetu, teda liturgiu svätého Jána Zlatoústeho alebo svätého Bazila Veľkého.
394 Aby podporila veriacich v duchovnom úsilí počas Veľkého pôstu, Cirkev slávi Liturgiu vopred posvätených darov. Na tejto liturgii veriaci prijímajú sväté dary, ktoré boli posvätené v predchádzajúcu nedeľu. V stredu a piatok Syropôstneho týždňa, v pondelok a utorok prvého týždňa Veľkého pôstu a na Veľký piatok sa neslávi žiadna božská liturgia,[1] preto sú to podľa tradície aliturgické dni. V stredy a piatky Veľkého pôstu sa zvykne sláviť liturgia vopred posvätených darov, preto všetky pondelky, utorky a štvrtky Veľkého pôstu nazývame aliturgickými. Cirkev zachováva prax aliturgických dní, aby nám pripomínala, že sa len blížime k plnosti Božieho kráľovstva, a aby sa pre nás Eucharistia nestala len zvykom, ale aby bola vždy dynamickou udalosťou.[2]
395 Liturgia svätého Jána Zlatoústeho a liturgia svätého Bazila Veľkého, pomenované po týchto dvoch veľkých biskupoch Cirkvi, sú totožné, čo sa týka ich štruktúry, ale líšia sa v anaforách a v niektorých ďalších modlitbách.
396 Anafora liturgie svätého Jána Zlatoústeho je vzácnym rozprávaním o dejinách spásy v biblických obrazoch. Zvláštnosťou tejto anafory je úvodná ďakovná modlitba. Začína sa chválou Boha – zjaveného ako Otec, Syn a Svätý Duch –, ktorý je „nevýslovný, nepochopiteľný, neviditeľný, večný a nemeniteľný“. Kňaz vzdáva vďaky Bohu za všetky jeho dobré dary: za to, že priviedol ľudský rod z ničoho k životu, pozdvihol ho po jeho páde, priviedol ho do neba a daroval mu kráľovstvo. Vzdáva vďaku aj za túto liturgiu, ktorú Boh ráčil prijať.
397 V anafore liturgie svätého Jána Zlatoústeho spoločenstvo veriacich chváli Otca za jeho dar jednorodeného Syna, poslaného na svet, „aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život“ (Jn 3, 16). Tým, že pri Tajomnej večeri dal svoje telo a krv na odpustenie hriechov, dal Boží Syn seba samého za život sveta. V eucharistickej pamiatke sa stávame účastníkmi „všetkého, čo sa pre nás stalo: kríž, hrob, vzkriesenie na tretí deň, vystúpenie na nebesia, zasadnutie po pravici a druhý a slávny príchod“. Na znak tejto účasti spoločenstvo obetuje seba a dary Bohu: „Tvoje z tvojho tebe prinášame.“ Kňaz potom prosí Otca, aby zoslal Svätého Ducha „na nás i na tieto predložené dary“. To preto, „aby nás posvätili, aby Boh, ktorý ich posvätil, posvätil skrze ne nás.“[3] Svätý Duch zostupujúci na nás a na dary posväcuje všetkých prijímajúcich; a vytvára z nich jedno telo, Cirkev, ktorá zahŕňa veriacich všetkých generácií, živých i zosnulých.
398 V anafore liturgie svätého Bazila Veľkého Cirkev rozjíma o sláve Najsvätejšej Trojice – Otca, Syna a Svätého Ducha: „Kto by bol schopný vyjadriť tvoju moc? A ktože by dokázal vypočuť všetku chválu o tebe, alebo vypovedať tvoje premnohé zázraky všetkých čias?“ Celé stvorenie, deväť anjelských zborov a s nimi toto liturgické spoločenstvo, slúži Pánovi a chváli ho za jeho dary: za stvorenie ľudstva, za raj, za prisľúbenie nesmrteľného života.
399 Ďalej sa v Anafore svätého Bazila spomína, že ľudstvo, zvedené „ľstivým hadom“ spáchalo hriech neposlušnosti, a tak stratilo raj a stalo sa smrteľným. Milosrdný Boh sa však od ľudstva neodvrátil, ale prisľúbil nadchádzajúcu spásu. Posielal im prorokov a „na pomoc… ustanovil zákon, anjelov… určil za ochrancov“. V plnosti času Boh prehovoril prostredníctvom svojho Syna, ktorý sa ponížil, vzal na seba našu ľudskú prirodzenosť z Panny. Vo svojom tele odsúdil hriech a daroval nový život. Namiesto nás sa obetoval na smrť, „na tretí deň vstal z mŕtvych a každému telu otvoril cestu ku vzkrieseniu“, stal sa „prvorodeným z mŕtvych… Vstúpil na nebesia, sedí na výsostiach po pravici“ Otca. Na pamiatku svojho umučenia zanechal nám túto obetu darov. Ako prvý vzal chlieb a víno, nazval ich svojím telom a krvou a dal ich svojim učeníkom za pokrm a nápoj. A od tej chvíle nám prikázal, aby sme robili to isté. Dnes liturgické spoločenstvo zachováva toto prikázanie a Svätý Duch posväcuje dary a ukazuje, že sú telom a krvou Ježiša Krista.
400 Svätý Duch spája živých a mŕtvych do jednej Cirkvi. V modlitbe Cirkvi, vyjadrenej v tejto anafore, prosíme Pána, aby pamätal na tých, ktorí priniesli obety, na tých, ktorí sa namáhajú v duchovných zápasoch, na náš pozemský národ, na vládu a armádu, na manželské páry a rodiny, na tých, ktorí sú v núdzi, na tých, ktorí sa vzdialili od Cirkvi, na tých, ktorých sužujú nečistí duchovia, na cestujúcich, na vdovy a siroty, na uväznených a chorých, na odsúdených a prenasledovaných, na priateľov i nepriateľov. Anafora liturgie svätého Bazila vrcholí radostnou istotou. Končí sa presvedčením, že Pán, ktorý nám dáva svoje láskavé dary a milosti – dobré počasie, dážď v pravý čas a úrodu – obmedzí nezhody cirkví, pýchu národov, vznik heréz a učiní nás „synmi svetla a deťmi dňa“.
Liturgia vopred posvätených darov
401 Liturgia vopred posvätených darov zdôrazňuje dva prvky: prípravu katechumenov na krst a pokánie veriacich. Počas tejto liturgie sa spoločenstvo modlí za katechumenov a poučuje ich. V druhej polovici Veľkého pôstu pridáva prosby za „tých bratov, čo sú vyvolení a pripravujú sa na svätý krst“. Sú to katechumeni, ktorí budú pokrstení pri slávení Paschy v tom roku. Prvá časť liturgie, večiereň so starozákonnými čítaniami, má výrazne didaktický charakter. Čítania z kníh Genezis a Exodus predstavujú katechumenom, ako aj pokrsteným, Božiu prozreteľnosť a starostlivosť o svoj vyvolený ľud. Kniha Prísloví zasa ponúka učenie Božej múdrosti pre každodenný život. Prostredníctvom týchto čítaní Starého zákona a modlitieb liturgie sa katechumeni pripravujú na osvietenie v krste. Symbolom tejto prípravy a prijatia svetla Božieho Slova je požehnanie sviecou a kadidlom, sprevádzané slovami: „Svetlo Kristovo osvecuje všetkých!“. Je to znamenie Krista, ktorý víťazí nad temnotou, symbol prichádzajúceho svetla Paschy a krstu katechumenov do Kristovej smrti a zmŕtvychvstania.
402 Kajúcny charakter liturgie vopred posvätených darov sa prejavuje v speve verša „Moja modlitba nech sa vznáša k tebe ako kadidlo“, ktorý vrcholí veľkými poklonami. Kľačíme aj počas slávnostného prenášania Darov z Prípravného stola na Svätý stol – Darov, ktoré už sú skutočným Kristovým telom a krvou. Kajúcny a pôstny charakter tejto liturgie vyjadruje očakávanie paschálnej plnosti. Pristupovanie k svätému prijímaniu duchovne posilňuje veriacich, ktorí kráčajú cestou pokánia a pôstu.
Zdroj: Catechism of the Ukrainian Catholic Church Christ – Our Pascha, Edmonton 2018. Pracovný preklad z anglického jazyka zhotovil o. Ján Krupa.
[1] Pozri rubriky Pôstnej triody, Syropôstneho týždna, stredajších večierní; Prvého týždňa Veľkého pôstu, pondelkových večierní; Veľkého a Svätého piatka, Deviatej hodinky.
[2] Kongregácia pre východné cirkvi, Inštrukcia na aplikáciu bohoslužobných predpisov Kódexu kánonov východných cirkví, 63.
[3] Mikuláš Kabasilas, Komentár k božskej liturgii, 30.
Nasledujúce: Kristus naša Pascha II.: Sväté tajomstvá kresťanského života (8. časť)Predchádzajúce: Kristus naša Pascha II.: „Otče náš“ (6. časť)
