Očami viery

Očami viery: Duch Boh s nami dnes (5. časť)

od autora: Ján Krupa · 4 februára, 2023

Toto vedomie Božej milujúcej prítomnosti, ktoré si Židia osvojili, ako aj naše chápanie Krista ako skutočného Božieho Syna uprostred nás, mohlo pochádzať len z jedného zdroja. Je to sám Boh prostredníctvom svojho Svätého Ducha, ktorý nám dáva poznať svoju spásonosnú prítomnosť a umožňuje nám vidieť ju takú, aká je. Bez osvietenia Svätým Duchom by sme si mohli vysvetliť, ako to mnohí robia, všetky Božie činy ako náhodu, klamstvo alebo masovú hystériu. A tak kľúčom k nášmu chápaniu Boha-s-nami je ten, ktorého nazývame Duchom pravdy – ten, ktorý nám umožňuje chápať zjavenie ako Boha, ktorý nám skutočne ukazuje, že je s nami.

Kristova prítomnosť medzi nami ako človeka bola obmedzená na určitý vek na určitom mieste. Pred koncom svojho pozemského pobytu však Kristus prisľúbil, že príde ďalší, Božia prítomnosť bude pokračovať v Duchu:

A ja poprosím Otca a on vám dá iného Tešiteľa, aby zostal s vami naveky – Ducha pravdy… (Ján 14, 16 – 17)

Toto prisľúbenie sa naplnilo v Päťdesiatnicu, keď Svätý Duch zostúpil na Cirkev a začal v nej prebývať.

Tak ako je príchod Krista vrcholným bodom Božieho zjavenia, tak je príchod Ducha jeho vyvrcholením. Prostredníctvom Cirkvi je Duch prítomný na všetkých miestach, vo všetkých vekoch až do konca čias. Božia prítomnosť sa už obmedzuje len na jeden národ, ale všetci sú pozvaní mať účasť na jeho životodarnom živote. A tak Päťdesiatnica, oslava Ducha medzi nami, je vyvrcholením cirkevného roka, ohlasovaním, že Duch je „všade a všetko naplňuje“. Skrze neho „sme videli pravé svetlo… našli sme pravú vieru, klaniame sa nedeliteľnej Trojici“. Tieto hymny z bohoslužby Päťdesiatnice sú votkané do našej každodennej modlitby počas celého roka a pripomínajú nám, že trvalou prítomnosťou Ducha v Cirkvi je Boh stále s nami, navždy.

Duch naďalej žije v Cirkvi a odovzdáva tajomstvo Božieho seba-zjavenia mnohými spôsobmi, ktoré nazývame Tradícia, „trvalý dych Ducha v Cirkvi“ (arcibiskup George Khodr). Hlavnými prostriedkami, ktorými sa k nám Tradícia dostáva, je Sväté písmo, písomný záznam o Božej prítomnosti u Židov (Starý zákon) a v Kristovi a Svätom Duchu (Nový zákon).

Sväté písmo – náš záznam o jeho láske

Židia, ktorí žili pred Kristom, a tí, medzi ktorými žil a ktorí prijali prvé vyliatie Ducha, zažili toto zjavenie osobne. Taktiež cítili potrebu odovzdať pochopenie tohto tajomstva svojim potomkom. A tak bolo napísané Sväté písmo, aby sa aj tí, ktorí osobne nezažili spásnu prítomnosť Boha, naučili v neho dôverovať:

Toto je napísané, aby ste verili, že Ježiš je Mesiáš, Boží Syn, a aby ste vierou mali život v jeho mene. (Ján 20, 31)

Tieto spisy, ktoré vznikli v niekoľkých jazykoch v priebehu tisícročia, sú inšpirovaným záznamom Božieho plánu spásy pre nás. Na rozdiel od niektorých iných náboženských skupín, ako sú moslimovia alebo mormóni, neveríme, že samotná kniha je zjavením, nadiktovaným alebo uloženým uprostred nás z Božieho príkazu. Sväté písmo vnímame skôr ako spomienky tých, ktorí vo svojom živote zažili spásnu Božiu prítomnosť, zapísané pod osobitným vnuknutím Božieho Ducha. Zjavením nie je kniha, ale živá osoba: Boh s nami.

Keďže Kristus, Boh-s-nami v tele, je vrcholným bodom zjavenia, sväté evanjeliá, záznam o jeho živote, smrti a zmŕtvychvstaní, ako aj jeho prisľúbenie Ducha, sú vrcholným bodom Svätého písma. Tu je prerozprávané tajomstvo jeho príchodu medzi nás, aby nás oživilo. Tu sa nám ako duchovný pokrm podávajú slová samotného Slova života. Z tohto dôvodu je nám evanjeliár, ktorý tróni na Svätom stole a vynáša sa do nášho stredu na božskej liturgii, navrhnutý ako náš stály spoločník.

Keďže príchod Krista a vyliatie Svätého Ducha sú vrcholnými zjaveniami Božej prítomnosti pre nás, vyplýva z toho aj niečo iné: k tomuto záznamu už nie je čo dodať. Z mnohých kresťanských spisov, ktoré vznikli od prvého storočia, nie je do Biblie zaradený žiadny, pretože prítomnosť Božieho Ducha uprostred nás je posledným rozhodujúcim Božím dielom až do druhého Kristovho príchodu. Dovtedy žijeme vo svetle Ducha, ktorý sa nám sprítomňuje v Cirkvi. Naďalej rastieme v chápaní toho, čo Boh urobil a urobí, a vyjadrujeme toto chápanie novými spôsobmi. Ale ako Cirkev vždy hovorila, udalosťami založenia Cirkvi mocou Svätého Ducha sa Božie zjavenie v jeho prítomnosti zavŕšilo.

Biblia je inšpirovaná Bohom a zároveň napísaná ľuďmi. Biblia zaznamenáva, čo pre nás Boh urobil, ale jeho osoba je skrytá v slovách. Čítanie v Kristovom svetle, v súlade s Cirkvou, nám pomáha modliť sa, spoznávať Boha. Obzvlášť Evanjeliá sú obzvlášť uctievané ako záznam o Kristovom prebývaní medzi nami, o prisľúbení a spáse, ktorú prišiel Boží Syn naplniť a zdieľať.

Sväté písmo nám zaznamenáva, čo Boh urobil, a otvára nám jeho diela. Aj Sväté písmo však skrýva Boha. Nie je v ňom dym, oblak ani oheň, iba vytlačená stránka. A tak Kristus hovorí o boháčovi, ktorý chce posla od mŕtvych, aby obrátil jeho bratov, pretože Mojžiš a Proroci, teda Sväté písmo, nie sú dostatočne presvedčiví (Lukáš 16, 27 – 31). Aj tu, v samotnom zázname zjavenia, vidíme božstvo skryté pred naším pohľadom. Stačí vedieť, že je Boh s nami; nepotrebujeme ho vidieť, nemôžeme ho vidieť takého, aký je.

Napriek tomu, keďže jadrom zjavenia nie je Sväté písmo, ale živá prítomnosť Boha, odovzdávanie tohto zjavenia sa neobmedzuje len na Sväté písmo. Ten istý Duch, ktorý inšpiroval napísanie a zostavenie Svätého písma, nás dáva spoznať Božiu lásku aj inými spôsobmi. Ako hovorí svätý Bazil Veľký,

medzi doktrínami a učením, ktoré Cirkev zachovala, máme niektoré z písomných prameňov a iné sme zozbierali v nezaznamenanej podobe z apoštolskej tradície. Všetky majú rovnakú hodnotu… Keby sme sa totiž snažili odložiť nepísané zvyky ako také, ktoré nemajú veľkú silu, oslabili by sme, nevedomky, evanjelium v jeho podstate, lebo by sme toto posolstvo premenili na obyčajné slovo.

Pojednanie o Svätom Duchu

Naše povedomie o Božej prítomnosti, ohlasované vo Svätom písme, sa prehlbuje predovšetkým prostredníctvom učenia cirkevných Otcov. Boží Duch, ktorý žije v Cirkvi, udeľuje všetkým jej členom rôzne dary. Jej učiteľom dáva dar, ktorý im umožňuje hovoriť o Bohu. Teológia sa stáva možnou, pretože Boh sa nám zjavil.

Posolstvo, že Boh je s nami, sa šíri aj prostredníctvom modlitieb a hymnov našich bohoslužieb, ktoré sú tak veľmi biblické a dýchajú atmosférou Svätého písma a cirkevných Otcov, že je takmer nevyhnutné poznať Sväté písmo, aby sme dokázali oceniť bohoslužby v našich tradíciách. Podobne, čím viac človek žije liturgický život, tým viac bude dýchať posolstvom Svätého písma a cirkevných Otcov.

Rovnaké posolstvo sa nachádza aj v ikone, ktorej jediným cieľom je sprítomniť Boží plán našej spásy a ohlasovať, že, keďže Boh je s nami, ľudia môžu byť premenení milosťou Ducha. Duch používa všetky tieto a ďalšie prostriedky, aby sme si uvedomili milujúcu a spásonosnú Božiu prítomnosť uprostred nás.

OTÁZKY NA ZAMYSLENIE

Ktorý z prostriedkov, ktoré Duch používa na odovzdávanie posolstva o Božej prítomnosti, ťa najviac oslovuje?

Aké sú tieto prostriedky (Sväté písmo, cirkevní Otcovia atď.) znameniami prítomnosti Ducha?

Keď farnosť poskytuje prezentácie týchto prostriedkov, čo by sa dalo urobiť, aby boli predstavované ako Boh, ktorý nás oslovuje, ako komunikácia v priamom prenose, a nie len ako náboženské artefakty?

Zdroj: With eyes of faith. An introduction to Eastern Theology. God with us publications, second edition 2018. Pracovný preklad z angličtiny zhotovil o. Ján Krupa.

Please follow and like us: