Očami viery

Očami viery: Boh sa zjavuje (4. časť)

od autora: Ján Krupa · 3 februára, 2023

Boh úplne presahuje našu chápavosť, ale my o ňom stále hovoríme. Ako môžeme poznať Nepoznateľného a opísať Neopísateľného? Čo nám umožňuje hovoriť s takou smelosťou a istotou o niekom, kto sa tak úplne vymyká našej skúsenosti? Boli by sme zúfalí pri konfrontácii s Božou svätosťou, keby nás Boh nebol oslovil. On však skutočne vstúpil do našej skúsenosti a dal nám niečo zo seba poznať. Umožňuje nám ho spoznať – niečo, čo by sme sami nedokázali. Ako často hovoríme na našich bohoslužbách: „Boh je Pán a zjavil sa nám.“

Táto Božia činnosť, ktorou sa nám Boh dal spoznať, sa nazýva zjavenie. Ako akt lásky ju možno prirovnať k spôsobu, akým sa otvárame druhým. Ako muži a ženy sa snažíme poznať a byť poznaní, mať druhých vo svojom živote. Prezrádzame a odhaľujeme niečo o sebe druhým, aby sme sa mohli podieľať na existencii druhého. Podobným spôsobom sa Boh rozšíril na nás a dáva nám v láske poznať niečo zo seba.

Prvou vlastnosťou zjavenia je teda to, že je otvorením seba samého. Boh sa nám zjavuje. V tomto procese sa dozvedáme mnoho vecí o jeho cestách, o jeho pláne s nami, a dokonca o jeho ľude. Božie zjavenie však musíme vnímať ako Božie seba-odhalenie, nie ako zoznam poučiek. Druhým o sebe hovoríme preto, aby nás mohli osobne spoznať, nie preto, aby si o nás vytvorili spis. Rovnako aj Boh sa nám otvára, aby sme ho mohli spoznať ako osobu.

Druhou vlastnosťou zjavenia je, že nikdy nie je úplné. Otvárame sa druhým, ale nikdy sa úplne neodhalíme. V hĺbke svojho vnútra zostávame pre druhého tajomstvom. Rovnako tak nám Božie seba-odhalenie neumožňuje spoznať hĺbku jeho bytia. Vďaka veciam, ktoré pre nás urobil, sa dozvedáme niečo o tom, aký Boh je, ale to, čo je sám o sebe, zostáva nepoznané. Niektorí cirkevní Otcovia používajú pojem podstata na označenie toho, čím je Boh v hĺbke svojho bytia, a pojem energia na vyjadrenie toho, ako nás oslovuje. Vo svojej podstate nás Boh presahuje, ale môžeme zažívať a zažívame jeho energiu v jeho láskyplnom seba-odhalení.

Boh je Pán a zjavil sa nám, požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom! Boh chce, aby sme ho poznali. Ale tak ako nikdy nemôžeme poznať skryté, vnútorné bytie alebo podstatu žiadneho človeka, Boha môžeme poznať len prostredníctvom toho, ako nás oslovuje a pozýva nás k účasti na živote s ním.

Treťou vlastnosťou zjavenia je, že má svoj cieľ. Keď sa otvárame druhým, robíme to preto, aby sme prekročili sami seba, a tak sa stávame celistvejšími, pretože na oplátku získavame ich lásku. Boh sa nám tiež zjavuje z určitého dôvodu: nie preto, aby sa stal úplnejším tým, že miluje a je milovaný, ale aby sa s nami podelil o svoj božský život. Božie tajomstvá sa nám neotvárajú preto, aby nás na jednej strane vystrašili alebo na druhej strane uspokojili našu intelektuálnu zvedavosť, ale preto, aby sme sa mohli podieľať na samotnom živote Presvätej Trojice. Boh je Zjaviteľom, pretože je predovšetkým Milovníkom ľudstva.

Ukazuje sa ako Spasiteľ

Ako kresťania odvodzujeme naše poznanie Boha od jeho konania so židovským ľudom a najmä od ich prvej spoločnej skúsenosti s ním – od ich vyslobodenia z Egypta. V tomto súbore udalostí, známom ako exodus, Židia videli, že majú Spasiteľa, Vysloboditeľa, a že je to sám Vše-svätý. Spoznali ho práve preto, že vstúpil do ich života a premenil ho. Židia dodnes považujú tento exodus, ktorý sa uskutočnil v 13. storočí pred Kristom, za koreň svojho poznania Boha a ich vlastnej existencie ako ľudu. Každoročne ho oslavujú vo svojom sviatku Pascha/Pesach a spolu s Mojžišom vyhlasujú:

Spievať budem Pánovi, lebo vznešený, slávne vznešený je: koňa i povoz zmietol do mora. Moja sila a moja udatnosť je Pán a stal sa mi spásou. Toto je môj Boh, budem ho velebiť, Boh môjho otca, budem ho chváliť. Pán je bojovník, Pán je meno jeho. (Exodus 15, 1 – 3)

Čo Boh zjavil Židom v tejto skúsenosti? Že je s nimi – že Neprístupný, Svätý, je medzi nimi a že jeho prítomnosť stačí na to, aby priniesol spásu tým, ktorí mu budú dôverovať. Ich tematickou piesňou sa stalo: „Na vozy sa spoliehajú jedni, druhí na kone, ale my vzývame meno Pána, nášho Boha“ (Žalm 20, 8). Hoci ich viera v priebehu rokov často ochabovala, Židia sa naučili vnímať Boha ako svoju silu, keď zakúsili jeho spásonosnú prítomnosť. Ich dejiny, tak krásne zhrnuté v našej liturgii svätého Bazila, sú jednou dlhou ságou o poznávaní, že Boh je s nimi:

Ty si sa celkom neodvrátil od svojho stvorenia, ani si nezabudol, Dobrotivý, na dielo tvojich rúk, ktoré si učinil, ale mnohorakým spôsobom si ho navštevoval pre svoju milosrdnú lásku. Prorokov si mu posielal a v každom pokolení si prejavoval svoju moc skrze tvojich svätých, v ktorých si našiel zaľúbenie. Ústami svojich prorokov si nám ohlasoval a predpovedal, že nás chceš spasiť. Na pomoc si ustanovil zákon, anjelov si určil za ochrancov. (Anafora sv. Bazila)

To, že Boh je s nami, zostáva jadrom zjavenia. Miluje nás a oslobodzuje aj teraz, rovnako ako to robil pri exode a počas celých dejín Izraela. To, čo urobil vtedy, robí znova pre tých, ktorí ako Mojžiš kráčajú po ceste viery. Boh je ten, ktorý je prítomný – a to stačí. A tak sa dá povedať, že celý osud ľudstva je zhustený v tomto príbehu Božieho ľudu. Jednotlivci a národy sa posúvajú od zmätku a otroctva k spáse, keď spoznajú, že Boh je s nami.

Skúsenosť Izraela nám tiež ukazuje, že Božiu prítomnosť môžeme nájsť uprostred našej každodennej existencie. Boh sa s nami stretáva v našich dejinách, v štruktúre nášho života. Nemusíme sa snažiť uniknúť času a dejinám, aby sme zažili Boha, ako to robia niektoré náboženstvá Ďalekého východu. Boh je s nami tam, kde sme. Naše dejiny sú samy osebe Teofániou, zjavením Božej prítomnosti.

Nikde nie je táto hlavná skutočnosť zjavenia zjavnejšia ako v Ježišovi Kristovi, Bohu, ktorý sa stal jedným z nás. V ňom Božia prítomnosť, ktorú Židia vnímali počas celej svojej histórie, dostáva telo a krv a kráča medzi nami. Teraz môžeme pochopiť všetko, čo sa dialo predtým, a židovská sága nadobúda väčší význam: ak Boh pošle svojho Syna, aby sa stal človekom, samozrejme, že pripraví cestu tým, že vytvorí ľud, ktorý ho prijme. Židovské chápanie Boha-s-nami je v Kristovi vrcholne vyjadrené spôsobom, v ktorý oni ani nemohli dúfať: „Boh sa stane človekom, aby sa človek mohol stať Bohom“ (sv. Irenej, Proti herézam).

OTÁZKY NA ZAMYSLENIE

Kde vo svojom živote najviac zažívaš Božiu prítomnosť?

Čo môžeš povedať, že ťa táto skúsenosť naučila o Bohu?

Spomeň si na niekoho, koho poznáš a kto toho o našej viere nevie veľa. Ak by niekto prejavil záujem, ako by si mu hovoril o svojom pocite Božej prítomnosti?

Zdroj: With eyes of faith. An introduction to Eastern Theology. God with us publications, second edition 2018. Pracovný preklad z angličtiny zhotovil o. Ján Krupa.

Please follow and like us: