Očami viery: Boh sa zjavil – Ukázal sa ako Spasiteľ; Duch Boh s nami dnes; Sväté písmo – náš záznam o jeho láske; Pojednanie o Svätom Duchu; Pozeráme sa novými očami; Teologické pojednanie; Rásť v povedomí

BOH SA ZJAVIL

Boh sa úplne vymyká našej chápavosti, a predsa stále o ňom hovoríme. Ako môžeme spoznať Nepoznateľného a opísať Neopísateľného? Čo nás umožňuje hovoriť s takou smelosťou a istotou o Niekom, kto sa úplne vymyká našej skúsenosti? Boli by sme zúfalí pri konfrontácii s Božou svätosťou, keby nás Boh nebol oslovil. Boh skutočne vstúpil do našej skúsenosti a oznámil nám niečo o sebe. Boh nás umožnil, aby sme ho spoznali – také niečo by sme sami nedokázali. Ako často hovoríme v našich bohoslužbách: „Boh je Pán a zjavil sa nám.“


Odber nových článkov


Táto Božia činnosť, ktorou sa nám Boh oznámil, sa nazýva zjavenie. Keďže zjavenie je aktom lásky, možno ho prirovnať k spôsobu, akým sa my otvárame druhým. Ako muži a ženy sa usilujeme spoznať a byť spoznaní, mať druhých vo svojom živote. Odhaľujeme a zjavujeme niečo o sebe druhým, aby sme sa mohli podieľať na existencii druhého. Podobným spôsobom sa Boh ponúkol nám a oznamuje nám niečo o sebe v láske.

Prvou vlastnosťou zjavenia je teda to, že je to otvorenie seba samého. Boh sa nám zjavuje. V tomto procese sa dozvedáme mnoho vecí o Božích cestách, o Božom pláne pre nás a dokonca aj o Božom ľude. No Božie zjavenie treba vnímať ako Božie sebaodhalenie, a nie ako zoznam poučiek. Hovoríme o sebe druhým, aby nás mohli osobne spoznať, a nie aby si o nás vytvorili spis. Rovnakým spôsobom sa nám otvára aj Boh, aby sme ho mohli spoznať ako osobu.

Druhou vlastnosťou zjavenia je to, že nikdy nie je úplné. Otvárame sa druhým, ale nikdy sa nezjavíme úplne. Vo svojich najhlbších útrobách zostávame pre druhého tajomstvom. Takisto Božie sebaodhalenie nám neoznamuje hlbiny Božieho bytia. Cez veci, ktoré pre nás urobil, sa dozvedáme niečo o tom, aký Boh je, ale to, čo je sám v sebe, zostáva nepoznateľné. Niektorí Otcovia používajú pojem podstata pre to, čo je Boh v hlbinách svojho bytia, a pojem energia pre to, ako nás Boh oslovuje. Boh vo svojej podstate sa nám vymyká, ale môžeme zažívať a zažívame jeho energiu v jeho láskyplnom sebaodhaľovaní.

Boh je Pán a zjavil sa nám, požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom! Boh chce, aby sme ho spoznali. Ale práve tak, ako nikdy nemôžeme spoznať skryté, vnútorné bytie alebo podstatu človeka, Boha môžeme spoznať len cez to, ako nás oslovuje a pozýva k účasti na živote s ním. 

Treťou vlastnosťou zjavenia je to, že má svoj účel. Keď sa otvárame druhým, robíme to preto, aby sme prekročili sami seba, a tak sa stávame celistvejšími, pretože na oplátku získavame ich lásku. Aj Boh sa nám zjavuje z určitého dôvodu: nie preto, aby sa stal úplnejším tým, že miluje a je milovaný, ale aby sa s nami delil o svoj božský život. Tajomstvá Boha nám nie sú otvorené preto, aby nás na jednej strane vystrašili alebo na druhej strane uspokojili našu intelektuálnu zvedavosť, ale preto, aby sme mohli mať účasť na samotnom živote Presvätej Trojice. Boh je Zjaviteľ, pretože je nadovšetko Priateľ človeka.

Ukázal sa ako Spasiteľ

Ako kresťania odvodzujeme naše poznanie Boha z jeho zaobchádzania so židovským ľudom a najmä z ich prvej spoločnej skúsenosti s Bohom – z ich vyslobodenia z Egypta. V tejto sérii udalostí, ktorá je známa ako exodus, Židia videli, že majú Spasiteľa, Vysloboditeľa, a že je to sám Všesvätý. Spoznali ho práve preto, že vstúpil do ich života a premenil ho. Židia dodnes považujú tento exodus, ktorý sa odohral v 13. storočí pred narodením Krista, za koreň svojho poznania Boha a svojej vlastnej existencie ako ľudu. Každoročne ho oslavujú pri svojom sviatku Pesach a spolu s Mojžišom hlásajú:

„Spievať budem Pánovi, lebo vznešený, slávne vznešený je: koňa i povoz zmietol do mora. Moja sila a moja udatnosť je Pán a stal sa mi spásou. Toto je môj Boh, budem ho velebiť, Boh môjho otca, budem ho chváliť. Pán je bojovník, Pán je meno jeho.“

Exodus 15, 1 – 3

Čo Boh zjavil Židom v tejto skúsenosti? Že je s nimi – že Neprístupný, Svätý, je medzi nimi a že jeho prítomnosť postačuje na to, aby priniesol spásu tým, ktorí mu budú dôverovať. Ich tematickou piesňou sa stalo: „Na vozy sa spoliehajú jedni, druhí na kone, ale my vzývame meno Pána, nášho Boha“ (Žalm 20, 8). Hoci ich viera v priebehu rokov často ochabovala, Židia sa naučili vnímať Boha ako svoju silu, keď zažili jeho spásonosnú prítomnosť. Ich dejiny, tak krásne zhrnuté v našej liturgii svätého Bazila Veľkého, sú jednou dlhou ságou poznávania, že Boh je s nimi:

„Ty si sa celkom neodvrátil od svojho stvorenia, ani si nezabudol, Dobrotivý, na dielo tvojich rúk, ktoré si učinil, ale mnohorakým spôsobom si ho navštevoval pre svoju milosrdnú lásku. Prorokov si mu posielal a v každom pokolení si prejavoval svoju moc skrze tvojich svätých, v ktorých si našiel zaľúbenie. Ústami svojich prorokov si nám ohlasoval a predpovedal, že nás chceš spasiť. Na pomoc si ustanovil zákon, anjelov si určil za ochrancov.“

Anafora liturgie sv. Bazila Veľkého

To, že Boh je s nami, zostáva srdcom zjavenia. Boh nás miluje a oslobodzuje nás  teraz rovnako ako pri exode a v priebehu dejín Izraela. To, čo urobil vtedy, robí znova pre tých, ktorí tak ako Mojžiš kráčajú po ceste viery. Boh je ten, ktorý je prítomný – a to postačuje. A tak sa dá povedať, že celý osud ľudstva je zhustený v tomto príbehu Božieho ľudu. Jednotlivci a národy sa posúvajú od zmätku a otroctva k spáse, keď sa dozvedia, že Boh je s nami.

Skúsenosť Izraela nám zároveň ukazuje, že Božiu prítomnosť môžeme nájsť uprostred našej každodennej existencie. Boh sa s nami stretáva v našich dejinách, v spleti nášho života. Nemusíme sa snažiť uniknúť času a dejinám, aby sme zažili Boha, ako to robia niektoré náboženstvá pochádzajúce z Ďalekého východu. Boh je s nami tam, kde sme. Naše dejiny sú samy osebe teofániou, prejavom Božej prítomnosti.

Nikde nie je táto hlavná skutočnosť zjavenia zjavnejšia ako v Ježišovi Kristovi, Bohu, ktorý sa stal jedným z nás. V ňom Božia prítomnosť, ktorú Židia vnímali počas celej svojej histórie, prijala telo a krv a kráčala medzi nami. Teraz môžeme pochopiť všetko, čo sa dialo predtým, a židovská sága nadobúda väčší význam: ak Boh poslal svojho Syna, aby sa stal človekom, samozrejme pripravil cestu vytvorením ľudu, ktorý ho mal prijať. Židovské chápanie Boha-s-nami je vrcholne vyjadrené v Kristovi spôsobom, v ktorý ani Židia nemohli dúfať: „Boh sa stal človekom, aby sa človek mohol stať Bohom“ (sv. Irenej, Proti herézam).

OTÁZKY PRE UVAŽOVANIE

Kde vo svojom živote najviac zažívaš Božiu prítomnosť?

Čo ťa táto skúsenosť naučila o Bohu?

Spomeň si na niekoho, koho poznáš a nevie veľa o našej viere. Ak by prejavil záujem, ako by si mu opísal svoj zmysel pre Božiu prítomnosti?

Duch Boh s nami dnes

Toto povedomie o Božej milujúcej prítomnosti, ktoré Židia rozvíjali, ako aj naše chápanie Krista ako skutočne Božieho Syna uprostred nás, mohlo pochádzať len z jedného zdroja. Je to sám Boh prostredníctvom svojho Svätého Ducha, kto nás privádza k uvedomovaniu si jeho spásonosnej prítomnosti a umožňuje nám vidieť ju takú, aká je. Bez osvietenia Svätým Duchom by sme si mohli vysvetliť všetky Božie činy ako náhodu, klamstvo alebo masovú hystériu, ako to robia mnohí. A tak kľúčom k nášmu chápaniu Boha-s-nami je ten, ktorého nazývame Duch pravdy – ten, ktorý nám umožňuje chápať zjavenie ako Boha, ktorý nám skutočne ukazuje, že je s nami.

Kristova prítomnosť medzi nami ako človeka bola obmedzená na určitý vek na určitom mieste. Avšak pred koncom svojho pozemského pobytu Kristus prisľúbil, že príde ďalší, že Božia prítomnosť bude pokračovať v Duchu:

„A ja poprosím Otca a on vám dá iného Tešiteľa, aby zostal s vami naveky – Ducha pravdy…“ (Ján 14, 16 – 17)

Toto prisľúbenie sa naplnilo v Päťdesiatnicu, keď Svätý Duch zostúpil na Cirkev a začal v nej prebývať.

Tak ako je príchod Krista vrcholným bodom Božieho zjavenia, tak je príchod Ducha jeho vyvrcholením. Prostredníctvom Cirkvi je Duch prítomný na všetkých miestach, vo všetkých vekoch až do konca čias. Božia prítomnosť sa už obmedzuje len na jeden národ, ale všetci sú pozvaní mať účasť na Božom životodarnom živote. A tak Päťdesiatnica, oslava Ducha medzi nami, je vyvrcholením cirkevného roka, hlásaním, že Duch je „všade a všetko naplňuje“. Prostredníctvom neho „sme videli pravé svetlo… našli sme pravú vieru, klaniame sa nedeliteľnej Trojici“. Tieto hymny z bohoslužby Päťdesiatnice sú votkané do našej každodennej modlitby počas celého roka a pripomínajú nám, že trvalou prítomnosťou Ducha v Cirkvi je Boh stále s nami, navždy.

Duch neprestáva žiť v Cirkvi a odovzdáva tajomstvo Božieho sebazjavenia mnohými spôsobmi, ktoré nazývame Tradícia, „neprestajné dýchanie Ducha v Cirkvi“ (arcibiskup George Khodr). Hlavným medzi prostriedkami, ktorými sa k nám Tradícia dostáva, je Sväté písmo, písomný záznam o Božej prítomnosti u Židov (Starý zákon) a v Kristovi a Svätom Duchu (Nový zákon).

Sväté písmo – náš záznam o Božej láske

Židia, ktorí žili pred Kristom, a tí, medzi ktorými Kristus žil a ktorí prijali prvé vyliatie Ducha, zažili toto zjavenie osobne. Zároveň cítili potrebu odovzdať svoje chápanie tohto tajomstva svojim potomkom. A za týchto okolností bolo napísané Sväté písmo, aby aj tí, ktorí nezažili spásnu prítomnosť Boha osobne, sa mohli naučiť vkladať svoju dôveru v Boha:

„Toto je napísané, aby ste verili, že Ježiš je Mesiáš, Boží Syn, a aby ste vierou mali život v jeho mene.“ (Ján 20, 31)

Tieto spisy, vytvorené v niekoľkých jazykoch v priebehu jedného tisícročia, sú inšpirovaným záznamom Božieho plánu spásy pre nás. Na rozdiel od niektorých iných náboženských skupín, ako sú moslimovia alebo mormóni, neveríme, že táto kniha sama osebe je zjavením, že bola nadiktovaná alebo uložená uprostred nás z Božieho príkazu. Sväté písmo vnímame skôr ako spomienky tých, ktorí vo svojom živote zažili spásnu Božiu prítomnosť, zapísané z osobitného vnuknutia Božieho Ducha. Zjavením nie je kniha, ale živá osoba: Boh s nami.

Tak ako Kristus, ktorý je Boh-s-nami v tele, predstavuje vrcholný bod zjavenia, tak sväté evanjeliá, ktoré sú záznamom o jeho živote, smrti a zmŕtvychvstaní, ako aj o jeho prisľúbení Ducha, predstavujú vrcholný bod Svätého písma. Tu je prerozprávaná tajomstvo jeho príchodu medzi nás, aby nás oživilo. Tu sa nám podávajú slová samotného Slova života ako duchovný pokrm. Z tohto dôvodu evanjeliár, ktorý tróni na oltári a vynáša sa do nášho stredu na božskej liturgii, je nám navrhovaný ako náš stály spoločník.

Keďže príchod Krista a vyliatie Svätého Ducha sú korunujúcimi zjaveniami Božej prítomnosti nám, vyplýva z toho aj niečo iné: k tomuto záznamu už niet čo dodať. Z mnohých kresťanských spisov, ktoré vznikli od prvého storočia, nie je do Biblie zaradený žiadny, pretože prítomnosť Božieho Ducha uprostred nás je posledným rozhodujúcim Božím dielom až do druhého Kristovho príchodu. Dovtedy žijeme vo svetle Ducha, ktorý sa nám sprítomňuje v Cirkvi. Neprestávame rásť v našom chápaní toho, čo Boh urobil a urobí, a toto chápanie vyjadrujeme novými spôsobmi. Ale ako Cirkev vždy hovorila, udalosťami založenia Cirkvi mocou Svätého Ducha bolo Božie zjavenie v jeho prítomnosti úplné.

Biblia je inšpirovaná Bohom a zároveň napísaná ľuďmi. Biblia zaznamenáva, čo Boh urobil pre nás, ale jeho osobnosť je skrytá v slovách. Čítanie v Kristovom svetle, v súlade s Cirkvou, nám pomáha modliť sa, spoznávať Boha. Osobitne Evanjeliá sú uctievané ako záznam o Kristovom prebývaní medzi nami, o prisľúbení a spáse, ktorú Boží Syn prišiel naplniť a na ktorej nám chce dať účasť.  

Sväté písmo zaznamenáva pre nás, čo Boh urobil, a otvára nám Božie diela. A predsa aj Sväté písmo ukrýva Boha. Nie je v ňom dym, oblak ani oheň, iba vytlačená stránka. A za týchto okolností Kristus hovorí o boháčovi, ktorý chce posla od mŕtvych, aby obrátil jeho bratov, pretože Mojžiš a Proroci, t. j. Sväté písmo, nie sú dostatočne presvedčiví (Lukáš 16, 27 – 31). Aj tu, v samotnom zázname o zjavení, vnímame božstvo ukryté pred naším pohľadom. Postačuje vedieť, že Boh je s nami; nepotrebujeme ho vidieť, nemôžeme ho vidieť takého, aký je.

Keďže srdcom zjavenia nie je Sväté písmo, ale živá Božia prítomnosť, odovzdávanie tohto zjavenia nie je obmedzené na Sväté písmo. Ten istý Duch, ktorý inšpiroval napísanie a zostavenie Svätého písma, nás privádza k uvedomovaniu si Božej lásky aj inými spôsobmi. Ako hovorí svätý Bazil Veľký:

„Medzi doktrínami a náukami, ktoré Cirkev uchováva, máme niektoré z písomných prameňov a ostatné sme zozbierali v nezaznamenanej podobe z apoštolskej tradície. Všetky majú rovnakú hodnotu… Veď keby sme sa pokúsili odstaviť nepísané zvyky ako nemajúce veľkú silu, mimovoľne by sme oslabili by sme evanjelium v ​​jeho samotnej podstate, lebo by sme toto posolstvo premenili na obyčajnú správu.“

Pojednanie o Svätom Duchu

Naše povedomie o Božej prítomnosti, ktoré je hlásané vo Svätom písme, je prehĺbené predovšetkým pomocou učenia Otcov. Boží Duch, ktorý žije v Cirkvi, udeľuje všetkým jej členom rôzne dary. Jej učiteľom dáva dar, ktorý im umožňuje hovoriť o Bohu. Teológia sa stala možnou, pretože Boh sa nám zjavil.

Posolstvo, že Boh je s nami, sa odovzdáva aj pomocou modlitieb a hymnov našich bohoslužieb, ktoré sú tak veľmi biblické a dýchajú atmosférou Svätého písma a Otcov, že je takmer nevyhnutné poznať Sväté písmo, aby sme dokázali oceniť bohoslužby v našich tradíciách. A takisto, čím viac človek žije liturgický život, tým viac bude dýchať posolstvom Svätého písma a Otcov.

To isté posolstvo sa nachádza v ikone, ktorej jediným cieľom je sprítomňovať Boží plán pre našu spásu a hlásať, keďže Boh je s nami, že ľudia môžu byť premenení milosťou Ducha. Duch používa všetky tieto a ďalšie prostriedky, aby nás priviedol k uvedomovaniu si milujúcej a spásonosnej Božej prítomnosti uprostred nás.

OTÁZKY PRE UVAŽOVANIE

Ktorý z prostriedkov, ktoré Duch používa na odovzdávanie posolstva o Božej prítomnosti, ťa najviac oslovuje?

Aké sú tieto prostriedky (Sväté písmo, Otcovia atď.) znameniami prítomnosti Ducha?

Keď farnosť poskytuje prezentácie týchto prostriedkov, čo by sa dalo urobiť, aby boli predstavované ako Boh, ktorý nás oslovuje, ako komunikácia v priamom prenose, a nie ako len náboženské artefakty?

Pozeráme sa novými očami

Azda nič neodlišuje veriaceho človeka od ostatných tak zjavne ako jeho pohľad na život a svet. Pre človeka s očami viery sa celé stvorenie stalo aktom zjavenia. Ak máme oči, aby sme videli, môžeme sa o Bohu niečo dozvedieť z jeho diel, ktoré predsa prenášajú jeho božskú energiu mimo neho samého a do oblasti našej skúsenosti. A tak dôsledkom zjavenia je to, že tí, ktorí zažili Božiu spásnu prítomnosť vo svojom živote, nadobudli „nové oči“ a vidia jeho lásku všade.

Otcovia hovoria o týchto nových očiach ako o dare Svätého Ducha pre veriaceho. Ten, ktorý zjavuje všetky veci, otvára veriacemu aj oči, aby videl to, čo tu bolo od začiatku, ale nebolo vnímané – Božiu prítomnosť, ktorá udržiava všetky veci. Najjasnejšie to vyjadril svätý Simeon Nový Teológ:

Boh dáva ľuďom tú istú istotu, akú dal apoštolom, vďaka svojmu poslaniu a trvalej prítomnosti Svätého Ducha. Sú dokonalejšie osvietení a vďaka tomuto svetlu sa dozvedajú, aký je Boh nevysloviteľný a nevyjadriteľný, nestvorený a večný, bez konca a nepochopiteľný. V skutočnosti všetko poznanie a všetko rozlišovanie, každé slovo múdrosti a každé slovo mystickejšieho poznania a tiež moc zázrakov a dar proroctva, rôzne jazyky a ich výklad, ochrana a vláda nad mestami a národmi, rozlišovanie budúcich vecí a získanie nebeského kráľovstva, prijatie Bohom a samotná skutočnosť oblečenia si Krista, poznanie tajomstiev Božej ekonómie spásy v našom ohľade: jedným slovom, všetko to, čo neveriaci nevedia a čo my po prijatí milosti viery môžeme vedieť, myslieť a hovoriť – to všetko pochádza jedinečne z učenia Ducha.

Teologické pojednanie

Mnohí Otcovia učili, že Duch môže a aj premení zmysly tých, ktorým sa zjaví, a dá im „duchovné zmysly.“ Pozerať sa očami viery, hovoriť inšpirované slová chvály alebo múdrosti, dokonca vnímať chuťou alebo čuchom sladkosť Božích stvorení v nezvyčajnej miere: to všetko sa uvádzalo ako spôsoby, ktorými Duch odovzdáva poznanie Božej prítomnosti nám, ktorí sme prijali jeho sebazjavenie. Tieto duchovné zmysly vidíme zobrazené na ikonách, kde je fyzický vzhľad svätých štylizovaný, aby naznačoval, že Duch ich premenil aj na fyzickej úrovni.

Zatiaľ čo velikáni našej duchovnej tradície, svätí, žijú týmto životom Ducha a poznajú toto osvietenie vo väčšej miere, všetci veriaci môžu príležitostne zažívať túto obnovu svojich zmyslov do tej miery, do akej prijali Božie sebaodhalenie a otvorili sa mu na oplátku. Toto symbolicky vyjadrujeme vo svätom tajomstve myropomazania, keď sa pomažú všetky naše zmyslové orgány, aby sme sa celou svojou bytosťou naučili vnímať Božiu prítomnosť. Ľudia, ktorí dovolili, aby ich naplno preniklo toto pomazanie, začnú vnímať nové a obohacujúce spôsoby Božej prítomnosti medzi nami.

Človek, ktoré Duch naplnil týmto uvedomením si Božej prítomnosti, nemôže nebyť prostriedkom, ktorým Duch oznamuje Boha ďalším. Ako hovorí svätý Simeon Nový Teológ:

Človek, ktorý vstúpil do dôverného vzťahu s Tým, ktorý inšpiroval sväté knihy… sa sám stane pre ostatných inšpirovanou knihou, ktorá nesie tajomstvá – stále starobylé, stále nové – vpísané samotným Božím prstom.

(citované arcibiskupom Georgeom Khordom, „The Experience of the Word“ in God’s Word to Men, 1969. Techny, IL.)

OTÁZKY PRE UVAŽOVANIE

Mal si už niekedy skúsenosť s Bohom, ktorá hoc len na chvíľu premenila tvoje zmysly – vďaka ktorej si si lepšie uvedomil výzor, zvuk, vôňu alebo chuť niečoho a to, ako to odráža svojho Stvoriteľa? 

Ako životopisy svätých posilňujú poznanie o prítomnosti Ducha v Cirkvi?

Ako by sa dali životopisy svätých využiť na porozprávanie deťom, ktoré sa učia o našej viere, o premene zmyslov? Existujú ďalšie príklady, ktoré by boli obzvlášť užitočné pre ďalšie skupiny ľudí – starších ľudí alebo tých, ktorí pracujú dlhé hodiny?

Rásť v povedomí

Všetky prvky našej Tradície nám predstavujú Božie sebazjavenie. Sväté písmo zaznamená Božie sebaodhalenie Židom, v Kristovi a v Duchu. V každom aspekte našej liturgie a duchovnej tradície sa stretávame so znakmi prítomnosti Ducha. Neustála úcta k Svätému písmu a čítanie z neho na našich bohoslužbách nám predkladá záznam zjavenia vždy, keď sa stretávame na bohoslužbách.

Boha nachádzame prítomného vo svätých tajomstvách osobne a spôsobmi, ktoré nemôžeme vidieť ani definovať. Naša viera je viac ako len poznanie, že Boh urobil to či ono, viac ako len krásne vykonávanie obradov. Dôverujeme Bohu, dovoľujeme Duchu, aby nám pomohol vidieť, ako milovať Boha a blížneho a mať odvahu to robiť. Pomáha nám v tom naša liturgia, Biblia a ostatné prvky našej tradície.  

Prvkami našej cirkevnej skúsenosti, ktoré nás najviac privádzajú k uvedomovaniu si prítomnosti Ducha v Cirkvi, sú sväté tajomstvá. V nich sa Duch skutočne dotýka jednotlivcov, ktorí ich prijímajú, neviditeľným spôsobom. Sväté tajomstvá sú hlavnými spôsobmi, ktorými sa Boh-s-nami dotýka našich životov a premieňa ich. V nich sa Božie seba-odhalenie stáva osobným a bezprostredným pre každého veriaceho. Ak by sa Boh nezjavil, sväté tajomstvá by neexistovali. Rovnako ich existencia poukazuje na toto Božie zjavenie pre nás a robí ho naším.

O človeku možno povedať, že je veriaci, len vtedy, keď si uvedomuje Božie láskyplné sebaodhalenie, a že je kresťan, len vtedy, keď vidí toto zjavenie dovŕšené vo vtelení Krista a vyliatí Ducha. A tak umožňovať ostatným, aby si uvedomovali Božie sebazjavenie, je srdcom kresťanskej katechézy. Prvoradým spôsobom prípravy ľudí, aby oceňovali Božiu prítomnosť v Kristovi a Duchu, je pomáhať im vnímať pôsobenie Božej lásky v ich živote, Božiu prítomnosť pri nich. Umožňovať ľuďom, aby Sväté písmo a sväté tajomstvá vnímali skôr ako osobné body kontaktu s Duchom než ako cirkevné praktiky, to je ďalší účinný prostriedok, ako pomáhať ľuďom pochopiť srdce Božieho zaobchádzania s nami: že Boh je s nami vo svojej láske k človeku.

With eyes of faith. An introduction to Eastern Theology. God with us publications, second edition 2018. Pracovný preklad zhotovil o. Ján Krupa. Verzia z februára 2024.





Očami viery: Ježiš Kristus – Syn a Spasiteľ – Boží Syn; Antirrheticus; Ježiš Kristus víťazí; Kristus v sláve; Kristus príde znova; Rastúce povedomie



Očami viery: Božia odlišnosť – Videli sme jeho slávu; Buďte svätí, ako som ja svätý; Rásť v povedomí

Môže sa Vám ešte páčiť...

We use cookies to personalise content and ads, to provide social media features and to analyse our traffic. We also share information about your use of our site with our social media, advertising and analytics partners. View more
Cookies settings
Accept
Decline
Privacy & Cookie policy
Privacy & Cookies policy
Cookie name Active

Who we are

Suggested text: Our website address is: https://www.jankrupa.sk.

Comments

Suggested text: When visitors leave comments on the site we collect the data shown in the comments form, and also the visitor’s IP address and browser user agent string to help spam detection. An anonymized string created from your email address (also called a hash) may be provided to the Gravatar service to see if you are using it. The Gravatar service privacy policy is available here: https://automattic.com/privacy/. After approval of your comment, your profile picture is visible to the public in the context of your comment.

Media

Suggested text: If you upload images to the website, you should avoid uploading images with embedded location data (EXIF GPS) included. Visitors to the website can download and extract any location data from images on the website.

Cookies

Suggested text: If you leave a comment on our site you may opt-in to saving your name, email address and website in cookies. These are for your convenience so that you do not have to fill in your details again when you leave another comment. These cookies will last for one year. If you visit our login page, we will set a temporary cookie to determine if your browser accepts cookies. This cookie contains no personal data and is discarded when you close your browser. When you log in, we will also set up several cookies to save your login information and your screen display choices. Login cookies last for two days, and screen options cookies last for a year. If you select "Remember Me", your login will persist for two weeks. If you log out of your account, the login cookies will be removed. If you edit or publish an article, an additional cookie will be saved in your browser. This cookie includes no personal data and simply indicates the post ID of the article you just edited. It expires after 1 day.

Embedded content from other websites

Suggested text: Articles on this site may include embedded content (e.g. videos, images, articles, etc.). Embedded content from other websites behaves in the exact same way as if the visitor has visited the other website. These websites may collect data about you, use cookies, embed additional third-party tracking, and monitor your interaction with that embedded content, including tracking your interaction with the embedded content if you have an account and are logged in to that website.

Who we share your data with

Suggested text: If you request a password reset, your IP address will be included in the reset email.

How long we retain your data

Suggested text: If you leave a comment, the comment and its metadata are retained indefinitely. This is so we can recognize and approve any follow-up comments automatically instead of holding them in a moderation queue. For users that register on our website (if any), we also store the personal information they provide in their user profile. All users can see, edit, or delete their personal information at any time (except they cannot change their username). Website administrators can also see and edit that information.

What rights you have over your data

Suggested text: If you have an account on this site, or have left comments, you can request to receive an exported file of the personal data we hold about you, including any data you have provided to us. You can also request that we erase any personal data we hold about you. This does not include any data we are obliged to keep for administrative, legal, or security purposes.

Where your data is sent

Suggested text: Visitor comments may be checked through an automated spam detection service.
Save settings
Cookies settings