Kristus naša Pascha II.: Počúvanie Božieho slova, odpoveď naň a modlitba (4. časť)
Kristus naša Pascha II.: Počúvanie Božieho slova, odpoveď naň a modlitba (4. časť)
366 Svojím slovom Pán stvoril svet; svojím slovom na Sinaji povolal do služby svoj vyvolený ľud; vo vtelenom Slove dal svojmu ľudu spásu. Sme povolaní prijať Božie slovo a odpovedať naň vo viere: „Všetko, čo nám povedal Pán, vykonáme“ (Ex 24, 3). Skutočne počúvať Božie slovo znamená konať podľa neho: „Skôr sú blahoslavení tí, čo počúvajú Božie slovo a zachovávajú ho“ (Lk 11, 28). Tí, čo počúvali Jána na púšti, a tí, čo počúvali Petra v deň Päťdesiatnice, sa pýtali: „Čo teda máme robiť?“ (Lk 3, 10; Sk 2, 37). Keď odpovedáme na slovo, prijímame jeho životodarnú silu a podobne ako Božia Matka ho uchovávame vo svojom srdci a vteľujeme do svojho života.
367 Božie slovo rozsvecuje v našich srdciach „neuhasínajúce svetlo… božského poznania“, ako nás poučuje modlitba pred evanjeliom. Počúvame Božie slovo, „aby sme chápali „evanjeliovú náuku“, aby sme mali bázeň pred Božími „prikázaniami, aby sme premáhali žiadosti tela, viedli duchovný život a vo všetkom zmýšľali a konali tak, ako sa to páči“ Bohu. Počas čítania evanjelia skláňame hlavu na znak úctivého počúvania a prijatia Božieho slova. V homílii kňaz ohlasuje radostnú zvesť o mocných Božích činoch, vyzýva nás, aby sme stelesňovali slovo, ktoré počúvame: „Poučuje a nabáda [nás] k napodobňovaniu týchto dobrých vecí.“[1] Veriaci počúvajú Božie slovo, ktoré im Pán adresuje prostredníctvom čítania listu apoštola a evanjelia a prostredníctvom homílie. Prijímajú Božie slovo do svojho srdca ako semeno, ktoré má priniesť dobré ovocie v ich živote. Prijímajúc týmto spôsobom spoločenstvo v Kristovi Slove, stávajú sa jeho nositeľmi a ohlasovateľmi.
368 V úpenlivej ekténii sa Cirkev modlí, „aby sme boli uznaní za hodných, keď sme spoznali pravdu, aj podľa našich skutkov byť považovaní za dobrých občanov a strážcov toho, čo je prikázané, aby sme boli zachránení večnou spásou“.[2] Kým v pokojnej ekténii na začiatku liturgie sme sa modlili za celý svet, v úpenlivej ekténii menovite spomíname veriacich, pridávame osobitné prosby zhromaždenia ako odpoveď na prijaté Božie slovo a prosíme Boha o pomoc pre rôzne okolnosti v živote veriacich.
369 V ekténii za katechumenovsa veriaci modlia za tých, ktorí sa pripravujú na krst. Modlia sa, aby ich Pán „vyučil v slove pravdy“ a (počas druhej polovice Veľkého pôstu sa modlia), aby ich Pán „pripočítal k svojmu vyvolenému stádu“. Katechumeni boli pripúšťaní k hostine slova, aby sa im pomohla dosiahnuť duchovnú zrelosť a vyliečiť duchovné choroby. Pred začiatkom Eucharistickej hostiny však boli prepúšťaní. Zostávali „len veriaci“ (pokrstení), tí, ktorí sa zhromaždili, aby sa nasýtili pokrmom večného života – Telom a Krvou nášho Pána Ježiša Krista.
Liturgia Eucharistie (Liturgia veriacich)
370 V modlitbách veriacich na začiatku eucharistickej liturgie kňaz stručne vyjadrí zmysel a cieľ eucharistického stretnutia: „Pristupovať k tvojmu svätému žertveníku… predkladať ti prosby, žiadosti a nekrvavé žertvy za všetok tvoj ľud… aby mali nevinnú a beztrestnú účasť na svätých tajomstvách, a tak aby sa stali hodnými tvojho nebeského kráľovstva.“[3]
Príprava na Eucharistickú hostinu
371 Cherubínsky hymnus nás pripravuje na Eucharistickú hostinu. Skôr než budeme môcť mať „hore srdcia“ a spievať „Trojsvätý hymnus“, t. j. „Svätý, svätý, svätý Pán zástupov”, musíme odložiť „všetky svetské starosti”, aby sme skutočne mohli „prijať „Kráľa všetkých” vo svätom prijímaní.
372 Počas Cherubínskeho hymnu sa kňaz modlí, aby ho Pán urobil hodným predstúpiť pred jeho „svätý stôl“ a obetovať jeho „sväté a prečisté telo i drahocennú krv“. Počas Veľkého vchodu prenesie dary pripravené na Prípravnom stole na Svätý stôl. Toto symbolizuje triumfálny vstup Krista do Jeruzalema na spasiteľnú obetu, ako aj naše prijatie Krista ako Kráľa všetkých – viditeľných aj neviditeľných, živých aj mŕtvych –, aby sme sa pripojili k jeho paschálnemu tajomstvu. Preto kňaz, keď prechádza s darmi k oltáru, spomína cirkevnú hierarchiu a všetkých veriacich. Prosí, aby na nich Pán pamätal – aby ich urobil účastníkmi svojho kráľovstva.
373 V prosebnej ekténii sa kňaz sa modlí za „predložené vzácne dary“. Boha prosí, „nech Duch tvojej milosti spočinie na nás a na týchto predložených daroch i na celom tvojom ľude“. Pred Symbolom viery, t. j. Nicejsko-konštantínopolským vyznaním viery, diakon zvolá: „Milujme sa navzájom…“ Toto naznačuje, že spoločné vyznanie viery je možné len v láske, v láske, ktorú prijímame od nášho Pána a potom ju ponúkame svojmu blížnemu. Na znak tejto lásky kňazi bozkávajú Svätý stôl a vymieňajú si medzi sebou svätý bozk a navzájom sa pozdravujú slovami: „Kristus medzi nami.“ Odpoveďou je: „Je a bude.“ Tým sa vyjadruje jednota liturgického zhromaždenia v Kristovi. Túto jednotu vyjadrujeme tiež prednášaním Symbolu viery. V tomto vyznaní viery každý z nás osobne a spolu s ostatnými vyznáva vieru Cirkvi v „Otca i Syna i Svätého Ducha, Trojicu jednopodstatnú a nedeliteľnú“.
Zdroj: Catechism of the Ukrainian Catholic Church Christ – Our Pascha, Edmonton 2018. Pracovný preklad z anglického jazyka zhotovil o. Ján Krupa. Upravené 3.2.2023.
[1] Justín Filozof, Prvá apológia, 67: PG 6, 429.
[2] Justín Filozof, Prvá apológia, 65: PG 6, 428.
[3] Porov. Liturgikon, Božská Liturgia svätého otca nášho Jána Zlatoústeho, prvá a druhá modlitba veriacich.
Nasledujúce: Kristus naša Pascha II.: Anafora (5. časť)Predchádzajúce: Kristus naša Pascha II.: Účasť veriacich na proskomídii (3. časť)
