Kristus naša Pascha II.: Účasť veriacich na proskomídii (3. časť)
353 Kňaz slúži proskomídiu vo svätyni za zatvorenými kráľovskými dvermi. Napriek tomu sa na nej priamo zúčastňuje každý člen veriacich. Veriaci sa zúčastňujú na proskomídii predkladaním prosieb o modlitby za seba a za druhých a prinášaním obetných darov. Umiestnenie pomenovaných častíc vedľa seba na diskos ukazuje, že všetci veriaci patria do jedného Kristovho tela. Vyjadruje sa tak ich spoločenstvo s Bohom a medzi sebou navzájom. Každý z veriacich je jedinečnou osobou, ktorú Boh pozná podľa mena, a zároveň si nikto nevystačí sám so sebou. Keď prinášame a obetujeme Bohu „všetky starosti svojho života“, presahujeme svoj súkromný život a vstupujeme do nového a cirkevného, komplexného a univerzálneho spoločenstva. Teraz sú veriaci pripravení na spoločné dielo – liturgiu.
354 Pri požehnaní kadidla počas proskomídie kňaz hovorí: „Kriste Bože náš, prinášame ti kadidlo ako ľúbeznú duchovnú vôňu. Prijmi ho na svoj nebeský prestol a zošli nám milosť svojho Presvätého Ducha.“ Dym kadidla, ktorý stúpa k nebu, znamená naše modlitby stúpajúce k Bohu, a keď naplní chrámovú budovu, je znamením prítomnosti Svätého Ducha. Preto na začiatku liturgie slova diakon okiadza oltár a ikony, ako aj veriacich, ktorí sú živými nositeľmi Božieho obrazu (po grécky eikon).
Liturgia Slova (liturgia katechumenov)
355 Po svojom krste Jánom v Jordáne začal Ježiš kázať a zvolal: „Naplnil sa čas a priblížilo sa Božie kráľovstvo. Kajajte sa a verte evanjeliu“ (Mk 1, 15). Kráľovstvo tri roky hlása a uvádza ho do života v paschálnom tajomstve. Pri Tajomnej večeri dal Kristus apoštolom účasť na kráľovstve – na svojom božskom živote – prostredníctvom slova a Eucharistie.
356 Toto spojenie Slova a Tajomstva nie je náhodné. Ako Božia Matka najskôr prijala Slovo do svojho srdca a zjednotila sa s ním, tak aj my prijímame Slovo do svojho srdca a uvádzame ho do praxe, keď sa s ním spájame v tajomstve svätého prijímania: „Mojou matkou a mojimi bratmi sú tí, čo počúvajú Božie slovo a uskutočňujú ho“ (Lk 8, 21; porov. Mt 12, 50; Mk 3, 35). Preto na božskej liturgii nás Kristus kŕmi najskôr svojím Slovom (v liste, evanjeliu a homílii), a potom svojím Telom a Krvou (sväté prijímanie).
357 K liturgii Slova nepristupujeme ako k jednoduchej spomienke na dávne Kristovo kázanie, ale skôr ako k živému Slovu. Kristus káže aj dnes a my toto Slovo nielen čítame, ale aj prijímame ako pokrm (porov. Lk 24, 13 – 34). Prostredníctvom ohlasovaného a kázaného Slova v liturgickom zhromaždení sám Kristus oslovuje celé cirkevné spoločenstvo a každého člena jednotlivo.
Zvolanie „Požehnané kráľovstvo“ a Pokojná ekténia
358 Tak ako sa Kristova verejná činnosť začala ohlasovaním, že sa priblížilo Božie kráľovstvo, aj liturgia sa začína ohlasovaním, že kráľovstvo je prítomné. Kňaz, evanjeliárom označujúc Svätý stôl znakom kríža, zvolá: „Požehnané kráľovstvo Otca i Syna i Svätého Ducha teraz i na veky vekov.“ Na to účastníci liturgie odpovedajú: „Amen“ (z hebrejčiny, čo znamená: nech je to tak). Touto odpoveďou potvrdzujú, že kráľovstvo je skutočne medzi nami a že túžia, aby sa mu darilo a rástlo.
359 V pokojnej ekténii predkladáme Pánovi modlitbu Cirkvi za celý svet. Takto liturgické zhromaždenie potvrdzuje zjavenie Božieho kráľovstvo. Modlitba Cirkvi za svet je vyjadrením viery, že všetko je v Pánových rukách. Vyjadruje tiež našu pripravenosť prijať od Pána akúkoľvek odpoveď, ktorú by nám chcel dať. Názov pokojnej ekténie poukazuje na potrebu vnútorného pokoja a zmierenia so všetkými. Prvá prosba ekténie naznačuje, že sám Kristus je náš pokoj (porov. Ef 2, 14) a že sa modlíme práve v ňom. Prosby pokojnej ekténie vyjadrujú starosť o dobro Cirkvi, krajiny, v ktorej žijeme, a celého stvorenia. Pokojná ekténia učí veriacich uprednostňovať spoločné potreby pred súkromnými. Modlitba „Pane, zmiluj sa“, ktorú veriaci opakujú ako odpoveď spoločenstva na prosby, obsahuje v sebe žiadosť o Božiu milosrdnú lásku a zároveň vieru spoločenstva, že Boh túto lásku neochvejne poskytuje.
Antifóny liturgie
360 Božie kráľovstvo je naplnením všetkých starozákonných proroctiev a prisľúbení. Aby sme plnšie pochopili a intenzívnejšie prijali kráľovstvo, pripomíname si tieto proroctvá a prisľúbenia. Spievame žalmové verše, ktoré ich vyjadrujú, a refrén, ktorý vyjadruje ich naplnenie v Kristovi. V slávnostnom hymne „Jednorodený Synu“ vyznávame, že naplnenie všetkého, čo Boh prisľúbil, nachádzame vo vtelení a paschálnom tajomstve Krista. Spievaním refrénov „Na príhovor Bohorodičky“ a „Na príhovor tvojich svätých“ sa pripájame k tým, v ktorých sa táto spása už uskutočnila. Tento typ spevu žalmov s refrénom sa nazýva antifonálny, pretože ich spievajú dva striedajúce sa zbory (krylosy alebo scholae). Na božskej liturgii sú tri antifóny, ktoré sa končia Malým vchodom. V modlitbách medzi antifónami vyznávame neopísateľnú Božiu lásku k človeku a Kristov prísľub, že keď sa dvaja alebo traja zhromaždia v jeho mene, splní ich prosby.
Malý vchod, tropáre, Trojsvätý hymnus
361 Kým v speve antifón prežívame očakávanie kráľovstva a približovanie sa k nemu, Malý vchod ukazuje, že nasledovaním Krista už vstupujeme do kráľovstva, vstupujeme do neba, do plnosti Božieho života. Preto sa modlíme: „Pripoj k nášmu vchodu sprievod svätých anjelov, aby sme ti spolu s nimi slúžili a velebili tvoju dobrotu.“ Slovami „Premúdrosť. Stojme úctivo!“ nás diakon vyzýva, aby sme upriamili svoju pozornosť na Božie Slovo. Veriaci odpovedajú uctievaním jeho Múdrosti, ktorá sa prejavuje v evanjeliári. Pripravujú svoje srdcia na prijatie Slova počas jeho ohlasovania. A tak veriaci, majúc sklonené hlavy, spievajú: „Poďte, pokloňme sa a padnime pred Kristom.“
362 Kňaz vstupuje do svätyne s evanjeliárom. Je to znamenie, že to Ježiš Kristus, jediný veľkňaz, slávi božskú liturgiu. Kristus je neviditeľne medzi nami a vedie nás k oltáru (tak ako všetkých predchádza evanjeliár nesený diakonom). Biskup alebo kňaz predstavuje večného veľkňaza, ktorý raz navždy priniesol dokonalú obetu, vystúpil do neba a po vstupe do nebeskej svätyne sedí po Otcovej pravici (porov. Hebr 9, 11 – 14, 23 – 28).
363 Potom nasledujú tropáre a kondáky. Sú to hymny na počesť sviatku alebo svätého, so vzývaniami Krista, Bohorodičky alebo svätých, a často odhaľujú teologickú podstatu sviatku alebo spomienky. Takto Cirkev oslavuje a zjavuje nevyspytateľné cesty, ktorými Pán viedol a stále vedie každého z veriacich do svojho kráľovstva.
364 Náš vstup do kráľovstva, naše vyzdvihnutie do neba a kontempláciu Najsvätejšej Trojice vyjadrujeme slovami Trojsvätého hymnu: „Svätý Bože, Svätý Silný, Svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami.“ Takto sa pripájame k nebeským zborom v ich speve. V modlitbe Trojsvätého hymnu, stojac „pred slávou svätého žertveníka“, prosíme: „Prijmi, Pane, aj z našich hriešnych úst trojsvätú pieseň a navštív nás vo svojej dobrote.“
365 Počas spevu Trojsvätého hymnu hierarcha vystúpi na „horný stolec“. Počas čítania listu apoštola biskup sedí na svoj tróne (v gréčtine cathedra) spolu s kňazmi po jeho pravici aj ľavici. Predstavujú tak Ježiša Krista medzi apoštolmi a symbolizujú autoritatívny učiteľský úrad Cirkvi.
Zdroj: Catechism of the Ukrainian Catholic Church Christ – Our Pascha, Edmonton 2018. Pracovný preklad z anglického jazyka zhotovil o. Ján Krupa.
Nasledujúce: Kristus naša Pascha II.: Počúvanie Božieho slova, odpoveď naň a modlitba (4. časť)Predchádzajúce: Kristus naša Pascha II.: Komentár k božskej liturgii (2. časť)
