Kristus naša Pascha: Zmluva medzi Bohom a ľudstvom (19. časť)
164 Vyjadrené v zmluve medzi Bohom a ľudstvom, naplnenie Božieho prisľúbenia prebiehalo v historických etapách: „Ja uzavriem zmluvu s vami a s vaším potomstvom, čo bude po vás“ (Gn 9, 9). Zmluva medzi Bohom a Noemom a jeho synmi je prvou etapou. Svätý Irenej Lyonský zdôrazňuje Božiu iniciatívu pri uzatváraní zmluvy: „Ako má ľudstvo prejsť do Boha, ak [najskôr] Boh neprešiel do ľudstva?“[1] Dúha, ktorá spája nebo so zemou, je viditeľným znakom tejto zmluvy. Noe a jeho potomkovia, Sem, Cham a Jafet, sú predstaviteľmi ľudstva, všetkých rás a národov, ľudí zjednotených „podľa svojich krajín, jazykov, kmeňov a obyvateľstva“ (Gn 10, 5).
165 Aj Abram patril k Noemovým potomkom, dedičom zmluvy s Bohom. Boh sa k nemu a jeho rodine priblížil a povolal ho, aby sa stal Abrahámom, otcom všetkých veriacich, a dal mu prisľúbenie: „Vyvediem z teba veľký národ, požehnám ťa a preslávim tvoje meno a ty budeš požehnaním. Požehnám tých, čo ťa budú žehnať, a prekľajem tých, čo ťa budú preklínať! V tebe budú požehnané všetky pokolenia zeme“ (Gn 12, 2 – 3). Početní potomkovia a Zasľúbená zem (porov. Gn 13, 15) sú znakmi Božej ochrany a naplnenia Božieho prisľúbenia: „Uzavrel som svoju zmluvu medzi mnou a tebou a rozmnožím ťa prenáramne“ (Gn 17, 2). Boh túto zmluvu potvrdí aj s Izákom (porov. Gn 26, 3 – 4) a Jakubom (porov. Gn 28, 13 – 15). V Egypte, ako Boh prisľúbil, sa Jakubovi potomkovia rozrástli na veľký národ (porov. Gn 46, 3); a exodus/odchod z Egypta, cesta púšťou a vstup do zeme prisľúbenej Bohom potvrdili Božiu vernosť slovu svojho prisľúbenia.
166 Po exode/odchode Izraelitov z egyptského otroctva uzavrel Pán s Izraelom na vrchu Sinaj zmluvu. Tam im prisľúbil, že ich urobí svojím „medzi všetkými národmi zvláštnym majetkom… kráľovským kňazstvom a svätým národom“ (Ex 19, 5 – 6). Celý národ túto zmluvu prijal a povedal: „Budeme robiť všetko, čo hovorí Pán” (Ex 19, 8). Pre ľud sa dodržiavanie prikázaní stáva podmienkou zmluvy (porov. Ex 20). Na znamenie tejto zmluvy Mojžiš vzal krv z obetovaných zvierat a pokropil ňou ľud so slovami: „Hľa, toto je krv zmluvy, ktorú Pán uzavrel s vami na základe všetkých týchto slov“ (Ex 24, 8).
167 Boh neustále podporuje a chráni ľud prisľúbenia. Ak zmluva Boha s Mojžišom vytvára národ Božieho ľudu, potom zmluva s kráľom Dávidom predobrazuje Božie kráľovstvo:
Ustanovím po tebe tvojho potomka, ktorý bude pochádzať z tvojich útrob, a upevním jeho kráľovstvo… ja upevním trón jeho kráľovstva naveky. Ja mu budem otcom a on mi bude synom… Tvoj dom a tvoje kráľovstvo bude predo mnou naveky pevné; tvoj trón bude upevnený naveky (2 Sam 7, 12 – 16).
[1] Irenej Lyonský, Proti herézam, IV, 33, 4: PG 7, 1074.
Zdroj: Catechism of the Ukrainian Catholic Church Christ – Our Pascha, Edmonton 2018. Pracovný preklad z anglického jazyka zhotovil o. Ján Krupa
Nasledujúce: Kristus naša Pascha: Prisľúbenie Novej zmluvy a očakávanie Mesiáša (20. časť)Predchádzajúce: Kristus naša Pascha: Prisľúbenie príchodu Mesiáša (18. časť)
