Prúd živej vody: Vývoj Septuaginty (8. časť)
Bibliu (ako ju poznáme dnes) formovali aj ďalšie veľké spoločenské a historické posuny, ktoré ovplyvnili aj rast spoločenstva. Keď väčšina Židov vo vyhnanstve už nerozumela aramejčine alebo hebrejčine (jazykom, v ktorých bolo Sväté písmo najskôr zaznamenané), Svätý Duch inšpiroval niektorých talentovaných ľudí v Alexandrii v Egypte, aby preložili toto Sväté písmo do gréčtiny. Zbožná legenda hovorí, že 70 učencov, ktorí pracovali nezávisle od seba, prišlo s presne tým istým prekladom Svätého písma, a preto bol tento grécky preklad známy ako Septuaginta (z gréckeho výrazu pre „70“). Často sa označuje rímskou číslicou pre 70, „LXX“.
Septuaginta je dodnes oficiálnou verziou Starého zákona, ktorú používajú východné cirkvi, a bola základom pre latinský preklad svätého Hieronyma, ktorý je známy ako Vulgáta a po stáročia bol oficiálnou verziou Starého zákona v rímskej cirkvi.
Židovskí učenci z Alexandrie nielenže vytvorili majstrovský preklad hebrejského Svätého písma do gréčtiny, ale do svojho zoznamu „normatívnych“ kníh zaradili aj niekoľko diel, ktoré boli pôvodne napísané v gréčtine. Grécke slovo kánon znamená pravidlo alebo normu alebo štandard, a tak tie knihy, ktoré boli zahrnuté do „normatívnej“ zbierky posvätných spisov, boli známe ako kánonické spisy.
Kánon LXX (Septuaginty) teda obsahuje všetkých 39 kníh, ktoré boli pôvodne napísané v hebrejčine, ako aj 7 kníh a časti 2 ďalších, ktoré boli pôvodne napísané v gréčtine.
LXX sa v Kristovej dobe tešila obrovskej popularite medzi židovskými komunitami. Vo viac ako 1000 prípadoch, keď kresťanské Sväté písmo cituje židovské Sväté písmo, je drvivá väčšina týchto citácií prevzatá priamo z LXX verzie Starého zákona.
Tie časti LXX, ktoré boli pôvodne napísané v gréčtine, sa niekedy označujú ako „Druhý kánon“ alebo po grécky ako deutero-kánonické knihy. Byzantské cirkvi zastávajú názor, že Septuaginta je inšpirovaný preklad a že všade tam, kde je v gréckom texte zmena oproti hebrejskému, treba ju prijať ako formu úpravy, ktorú vykonal Svätý Duch. Toto sa v čase protestantskej reformácie stane dosť kontroverzným; reformátori sa totiž vo svojej túžbe očistiť Cirkev od cudzích prídavkov snažili zabezpečiť „čistotu“ Svätého písma. Rozhodli sa riadiť kánonom (zoznamom) kníh, ktorý kodifikoval Jamnijský koncil. Tento koncil bol stretnutím židovských rabínov v meste Jamnia neďaleko dnešnej Jaffy v roku 90 nášho letopočtu a rozhodol, že za súčasť autentickej Biblie sa budú považovať len knihy napísané v hebrejčine. Všetky ostatné spisy označil za „apokryfy“ (nejasného pôvodu). Z toho vyplýva, že protestantská Biblia, ktorá sa riadi židovskou úpravou, má menej kníh ako katolícka alebo pravoslávna Biblia.
Osobná úvaha
Aké sú rozdelenia Biblie?
Aké sú tri časti Starého zákona?
Prečo Cirkev uznáva niektoré knihy Biblie za kánonické, zatiaľ čo protestanti nie?
Zdroj: A stream of living water, God with us publications 1988. Pracovný preklad z angličtiny zhotovil o. Ján Krupa
Nasledujúce: Prúd živej vody: Nová zmluva (9. časť)Predchádzajúce: Prúd živej vody: Formát Biblie (7. časť)
