Život a bohoslužba: Paschálny cyklus (9. časť)
Paschálny cyklus je rad sviatkov a pôstov, ktoré sa točia okolo oslavy Kristovho vzkriesenia. Od Paschy sa každoročne počíta čas pre súvisiace sviatky a pôsty (napríklad Veľký piatok, Päťdesiatnicu, Veľký pôst). Ústrednú udalosť zmŕtvychvstania obklopuje niekoľko ďalších sviatkov, každý s vlastnou témou. Tieto témy sú votkané do štruktúry denného cyklu prostredníctvom čítaní zo Svätého písma, hymnov, tropárov a žalmov, ktoré najviac súvisia s týmito témami.
Paschálny cyklus sa skladá z viacerých období, z ktorých každé má svoju vlastnú tému. Začína sa predveľkopôstnymi nedeľami, obdobím piatich týždňov, z ktorých každý sa zameriava na jeden aspekt nadchádzajúceho veľkopôstneho obdobia. A. Schmemann hovorí: „Dlho predtým, ako sa má začať skutočné veľkopôstne úsilie, Cirkev nás upozorňuje na jeho vážnosť a vyzýva nás, aby sme rozjímali o jeho význame. Predtým, ako môžeme praktizovať pôst, podáva sa jeho zmysel“ (Veľký pôst, s. 17).
Samotný Veľký pôst, štyridsaťdňové obdobie, ktoré sa končí v deň pred Lazarovou sobotou, je časom prípravy na najväčší sviatok – Paschu. Je to čas obnovy nášho záväzku voči Spasiteľovi, ktorého zmŕtvychvstanie je zdrojom a životom našej spásy. Pôvodne bol Veľký pôst finálnym krokom pre katechumenov (uchádzačov o krst) pred ich prijatím do Cirkvi. Pozostatky tohto katechetického obdobia pretrvávajú aj dnes, najmä v čítaniach na bohoslužbách. Počas celého denného cyklu sú ku každej bohoslužbe priradené starozákonné čítania, takže počas štyridsiatich dní sa katechumen oboznámi s najdôležitejšími knihami Zákona, Prorokov a múdroslovnej literatúry. Táto príprava sa stala súčasťou života každého kresťana a je časom obnovy pre tých, ktorí už boli pokrstení. Preto sa teraz slávi pre celú Cirkev a nielen pre tých, ktorí sa pripravujú na krst.
V byzantskej tradícii sa Svätý týždeň všeobecnejšie nazýva „Veľký týždeň“, pretože je historickou spomienkou na veľké udalosti Kristovej spásy pre nás. Počas tohto týždňa sa k väčšine bohoslužieb pridáva evanjeliové čítanie, ktoré nás krok za krokom prevádza poslednými dňa Krista, počnúc sobotou pred Kvetnou nedeľou, keď náš Pán vzkriesil Lazára z mŕtvych (Lazárova sobota). V tomto týždni znovu prežívame udalosti, ktoré tvoria jadro našej viery. Sme povzbudzovaní, aby sme o týchto udalostiach rozjímali, aby sme sa kajali za svoje hriechy, za ktoré náš Pán zomrel, a napokon sa radovali, že všetko stvorenie bolo napravené a opäť dostalo dedičstvo večného života, pre ktorý bolo stvorené.
Samotné Vzkriesenie sa oslavuje celý týždeň, ktorý sa nazýva „Svetlý týždeň“, čo pochádza od žiary Kristovho zmŕtvychvstania, ktoré preniká všetko, čo Cirkev robí v tomto týždni. Každý deň je obrazom nedeľnej udalosti. Počas tohto obdobia radosť zo Zmŕtvychvstania prevažuje nad všetkým ostatným. Dokonca aj keď sa počas Svetlého týždňa slávi pohreb, zvyčajné hymny zaoberajúce sa smrťou veriacich sa nahrádzajú triumfálnymi hymnami Utierne Vzkriesenia.
Vzkriesenie, nazývané „Pascha“, čo znamená Prechod, sa slávi štyridsať dní: podľa Lukáša je to doba, počas ktorej bol náš Pán po svojom zmŕtvychvstaní telesne prítomný medzi svojimi učeníkmi. Týždne po Veľkonočnej nedeli sa zameriavajú najmä na význam Vzkriesenia a nášho krstu do smrti a zmŕtvychvstania nášho Pána. Nedele svätého Tomáša a Myronosičiek zdôrazňujú tému Vzkriesenia a nedele o porazenom, Samaritánke a slepom od narodenia sú skúmaním tajomstva nášho krstu. Polovica Päťdesiatnice oslavuje ústredné postavenie Ježiša v našom živote, pretože on učí uprostred chrámu Cirkvi a v chráme našich sŕdc. On je Cesta, Pravda a Život, ktorý nás očisťuje od hriechu a napĺňa Svätým Duchom. Počas celého tohto obdobia sa stále opakuje hymnus: „Kristus slávne vstal z mŕtvych, smrťou smrť premohol a tým, čo sú v hroboch, život daroval.“ Nesmieme stratiť zo zreteľa skutočnosť, že Vzkriesenie je skutočným a najdôležitejším faktom našej spásy.
Nanebovstúpenie je zavŕšením Kristovho oslávenia. Keď svojím zmŕtvychvstaním zvíťazil nad smrťou, vracia sa k Otcovi a ukazuje všetkým cestu, aby ho nasledovali. Na večierni v tento deň sa oslavuje zavŕšenie poslania nášho Pána a radostne sa očakáva deň Päťdesiatnice, keď vylial dar Svätého Ducha. „Boh vystúpil uprostred výkrikov radosti, Pán uprostred trúbenia, aby zachránil padlého Adama a poslal Svätého Ducha, Utešiteľa, posväcovať naše duše“ (Stichira Večierne Nanebovstúpenia).
Slávenie Paschy vrcholí sviatkom Päťdesiatnice, sviatkom našej účasti „na spáse prostredníctvom osvietenia Svätým Duchom“. Je to deň nádeje, päťdesiaty deň Paschy. Kristus nedokončil svoje poslanie pre seba, ale pre nás, a práve prostredníctvom Svätého Ducha sme uschopnení nasledovať nášho Pána k Otcovi. V istom zmysle je Päťdesiatnica dôvodom Kristových činov, pretože znamenajú možnosť ľudstva podieľať sa na spáse prostredníctvom prebývania Svätého Ducha, ako to vyjadruje najdôležitejší hymnus tohto dňa: „Kráľu nebeský, Utešiteľu, Duchu pravdy, ktorý si všade a všetko naplňuješ, poklad dobra a darca života, príď a prebývaj v nás. Očisť nás od každej poškvrny a spas, Dobrotivý, naše duše.“
Ústredným bodom slávenia Päťdesiatnice je na konci tohto dňa večiereň, pri ktorej sa kľačí. Počas tejto bohoslužby je zhromaždenie – ktoré sa od Paschy modlilo postojačky – vyzývané, aby sa modlilo „znova a znova na kolenách“ o zvolávalo prítomnosť Svätého Ducha. Modlíme sa za našu spásu a odpočinok našich zosnulých s dôverou v prítomnosť Ducha, ktorý nás učí, ako a za koho sa máme modliť.
OTÁZKY NA ZAMYSLENIE
Ako sa osobne a liturgicky pripravujete na sviatok sviatkov počas Veľkého pôstu?
Ako naša Cirkev liturgicky slávi sviatok sviatkov?
Ako začleňujete toto liturgické slávenie sviatkov do svojho osobného života?
Zdroj: Life and worship: the mystery of Christ among us, God with us publications 1986. Pracovný preklad pripravili Juraj Šipula a o. Ján Krupa.
Nasledujúce: Život a bohoslužba: Cyklus sviatkov (10. časť)Predchádzajúce: Život a bohoslužba: Liturgický rok – Pánov deň (8. časť)
