Prúd živej vody: Modlitbové čítanie Svätého písma (6. časť)
Spôsob, akým čítame, rozhoduje o plodnosti čítania v našom živote. Začnite tým, že sa postavíte do Božej prítomnosti a budete zvolávať vedenie toho, ktorého je slovo. Mnohí ľudia v byzantskej cirkvi začínajú svoje čítanie modlitbou zvolávania Svätého Ducha „Kráľu nebeský“ alebo liturgickou modlitbou uvedenou na začiatku tejto druhej kapitoly. Po čase čítania sa zamyslite nad tým, ako sa vám Boh môže prihovoriť týmito slovami. Modlite sa za usmernenie a silu uskutočniť to, k čomu vás Pán možno vedie.
Ako už bolo povedané vyššie, niekedy je vo Svätom písme jasne vnímané Pánovo vedenie pre osobný život jednotlivca. Zároveň si uvedomujeme, že ľudia sa často klamú o tom, čo od nich Boh chce alebo očakáva. Samotná dobrá vôľa nestačí. Náš modlitbový úmysel by mal byť podporený štúdium: používanie darov, ktoré nám Boh dal, aby sme rozoznali, čo Boh chce svojím slovom vyjadriť. Každý človek, ktorý vážne číta Sväté písmo, by mal napríklad do istej miery rozumieť každému typu literatúry v Biblii, aby mohol lepšie pochopiť Božie zámery v nej. Kniha Genezis, Izaiášovo proroctvo, List Rimanom sú veľmi odlišné druhy spisov. Pochopenie niečoho z ich štýlu a zámeru nám umožní sústrediť sa na to, čo Svätý Duch v tejto knihe skutočnosti učí, namiesto toho, čo by sme si mohli myslieť, že hovorí. Jedným z možno zjavných príkladov je schopnosť rozlíšiť, kedy hovoriaci alebo spisovateľ používa obraznosť. Nikto si nemyslí, že keď Kristus povedal Petrovi: „Na tejto skale postavím Cirkev,“ že mal na mysli konkrétnu minerálnu hmotu pri ich nohách. Iné použitia obraznosti a štýlu nie sú také zrejmé a často sa nesprávne vykladajú. Štúdium nám pomáha určiť pôvodný zmysel spisu a teda vernejšie rozoznať, čo Boh v úryvku učí.
Neštudujeme pasáže, akoby sa nimi nikto nikdy predtým nezaoberal. Našou zásadou pri štúdiu akéhokoľvek vyjadrenia Tradície Cirkvi je to, že Duch, ktorý pôsobil pri ich formovaní, stále pôsobí v Cirkvi. Preto pristupujeme k Svätému písmu v širšom kontexte toho, čo Cirkev chápe ako Boží plán pre svoje stvorenie. V tomto širšom kontexte vidíme, že určité pasáže sa počas života kresťanského spoločenstva dôsledne vykladali určitým spôsobom. Toto nám ukazuje cestu. Z toho istého dôvodu vidíme, že Cirkev niekedy chápala Starý zákon ako najúplnejšiu výpoveď len vtedy, keď sa naň pozerala vo svetle Krista, na ktorého poukazoval. Jeho udalosti a osobnosti sa chápali ako „predobrazy“ alebo ukazovatele na Krista a jeho dielo. Práve takýmto spôsobom čítame starozákonné pasáže v kontexte našich bohoslužieb.
Pri štúdiu Sväté písma sa teda snažíme rozoznať tri veci. Snažíme sa pochopiť, čo chcel jeho ľudský autor povedať, keď ho písal. Potom sa snažíme zistiť, ako Cirkev vnímala danú pasáž z hľadiska širšej vízie Ducha o Božom spásnom diele pre nás. Po tretie, skúmame, čo tento úryvok môže znamenať pre nás osobne pre náš rastúci život viery. Toto je cieľ, ku ktorému by malo naše štúdium viesť, a toto štúdium by pre nás malo byť prostriedkom lepšieho počúvania Božieho slova, a nie prekážkou, ktorá nám bráni v jeho prežívaní. Preto duchovní autori často hovoria, že musí prísť čas, keď sa od snahy porozumieť Biblii presunieme k snahe počúvať Božieho Ducha, ktorý k nám hovorí vo Svätom písme. Štúdium má napomáhať počúvaniu a musí mu ustúpiť.
Dostupnosť Svätého písma pre každého človeka na súkromnú modlitbu a štúdium je v dejinách kresťanstva relatívne novým vývojom. Pred vynájdením kníhtlače si to mohli dovoliť len bohatí, ktorí si mohli nechať Sväté písmo ručne kopírovať. V tomto období bola bohoslužba Cirkvi hlavným spôsobom, ako sa oboznamovať so Svätým písmom.
Písmo tvorí dôležitú súčasť mnohých bohoslužieb v našej tradícii. Časti sa nám čítajú pri božskej liturgii alebo pri bohoslužbách a svätých tajomstvách. Žalmy spievame celé alebo ich časti, či už ako antifóny, prokimeny alebo iné druhy žalmov. Dokonca aj tie modlitby, ktoré nie sú úplne prevzaté z Biblie, sú pretkané citátmi alebo narážkami na biblické pasáže. Toto hojné používanie Svätého písma viedlo mnohých k poznámke, že nemôžeme pochopiť našu bohoslužobnú tradíciu bez znalosti Svätého písma a že nemôžeme plne oceniť Sväté písmo bez toho, aby sme boli zakorenení v liturgickom živote Cirkvi. Používanie Svätého písma v liturgii je azda najvýznamnejším, ako aj najoriginálnejším spôsobom ich využitia v kresťanskom živote. Ich ohlasovanie v zhromaždení je udalosťou, ktorá živí život celej Cirkvi, rovnako ako osobné čítanie má podporovať náš individuálny duchovný život.
Počúvaním Božieho slova, či už na bohoslužbách alebo v súkromí nášho vlastného modlitebného kútika, sa prostredníctvom tohto najzákladnejšieho prvku Tradície učíme tajomstvu Božieho spásneho plánu pre náš život. Prijímame jeho slovo do svojho srdca a sme povolaní na toto slovo odpovedať. Keď tak robíme, náš život sa mení a my zisťujeme, že Boží Duch sa nás dotkol takisto, ako sa dotkol apoštolov a prorokov, spravodlivých mužov a žien Cirkvi, pretože Duch najprv pôsobil, aby sa Boh prejavil týmto spôsobom.
Meditovanie so Svätým písmom
Jedným zo spôsobov, ako môžeme začať meditovať, je modlitbové čítanie Svätého písma a uvažovanie o ňom. Nasledujúci model je uvedený ako príklad toho, ako môžeme začať čítať Sväté písmo meditatívnym a modlitbovým spôsobom.
Najprv so nájdite vo svojom dennom programe čas (15-20 minút), keď môžete byť sami a nerušení. Môže to byť ráno po tom, čo zvyšok rodiny odíde do práce alebo do školy; môže to byť večer, keď sa všetko hotové; ale nájdite si pravidelný čas a pokojné miesto, kde sa budete cítiť pohodlne.
Potom si prečítajte krátky úryvok z Biblie. Môžete sa riadiť dennými čítaniami, ktoré sú v cirkevnom kalendári na každý deň v roku. Alebo si môžete vybrať jedno z evanjelií alebo jeden z listov vcelku a každý deň si prečítať krátky úsek. Alebo môžete sledovať sériu tém zo sprievodcu čítaním Biblie.
Prečítajte si úryvok pomaly a pozorne. Potom si ho prečítajte ešte raz. Možno si ho budete chcieť prečítať aj tretíkrát, kým nebudete mať pocit, že ste s ním celkom oboznámení. Pokúste sa predstaviť si sami seba v danej situácii; použite svoju predstavivosť.
Teraz si položte tri otázky:
Prvá: Čo znamená tento úryvok? Skúste ho parafrázovať alebo predstierajte, že ho hovoríte deťom alebo niekomu, kto už nevie čítať. Skúste ho vyjadriť vlastnými slovami.
Druhá: Čo to pre mňa znamená? Božie slovo je živé a aktívne v našom živote. Čo mi hovorí táto konkrétna pasáž? Ako sa vzťahuje na môj život a moju konkrétnu situáciu? Týmto spôsobom si začíname personalizovať Božie slovo a robíme ho súčasťou našej životnej skúsenosti.
Tretia: Ako mám reagovať v modlitbe? Toto je Božie slovo, ktoré mi bolo povedané. Pozorne ho počúvam. Toto ešte nie je dialóg, musím aj odpovedať. Teraz hovorím Bohu s vďakou, s chválou; hľadám jeho stálu prítomnosť a pomoc v mojom živote; spomínam na všetkých, za ktorých sa chcem modliť. Nakoniec len sedím v tichu… už netreba hovoriť žiadne slová… len sa tešíme z prítomnosti toho druhého.
Osobná reflexia
Prečo je štúdium Biblie dôležité?
Ako sa Biblia používa v našich liturgických službách?
Aké tri úvahy treba mať na pamäti pri čítaní akéhokoľvek úryvku zo Svätého písma?
Ako k vám Duch prehovoril prostredníctvom živého slova? Aké sú vaše skúsenosti?
Od útleho detstva poznáš Sväté písma, ktoré ti môžu dať poučenie na spásu skrze vieru, ktorá je v Kristovi Ježišovi. Celé Písmo je Bohom vnuknuté a užitočné na poúčanie, na usvedčovanie, na nápravu a na výchovu v spravodlivosti, aby bol Boží človek dokonalý a pripravený na každé dobré dielo.
Druhý list Timotejovi 3, 15 – 17
Zdroj: A stream of living water, God with us publications 1988. Pracovný preklad z angličtiny zhotovil o. Ján Krupa
Zdroj obrázka: https://biologos.org/common-questions/how-should-we-interpret-the-bible
Nasledujúce: Prúd živej vody: Formát Biblie (7. časť)Predchádzajúce: Prúd živej vody: Moje osobné slovo od Boha (5. časť)
